Denník N

Tajomstvo milovania

Každý túži budovať vrelý láskyplný vzťah, ktorý zasahuje hlbiny duše a úplne pretvára osoby, ktoré sa mu oddávajú. Ako vyzerá sexualita v takom vzťahu? Ako vzťah budovať?

Knihy ktoré spracovávam sa ku mne dostávajú rôznymi cestami. Keďže vydavateľstiev je veľa a knižný trh je pomerne veľký, občas mi niektorý knižný klenot unikne. Preto aj spätne pozerám edičné plány a pátram po knihách, ktoré v danej oblasti vyšli. Tak som sa dostal aj ku knihe od Douglasa Rosenaua – Tajomství milování. Douglas nehovorí veľa nového. Skôr zhŕňa všetko to pekné do jednej knihy. Sú to slová, ktoré si treba znova a znova pripomínať. A ktoré spolu prinášajú veľmi silný odkaz. Preto si túto knihu priblížime na etapy, v štyroch častiach. Dnes ponúka prvú. Usaďte sa. Začíname.

Medzi mužmi a ženami je viac spoločných emócií, potrieb a vlastností, než tých rozdielnych. Fyzické odlišnosti sú zrejmé na prvý pohľad. Niektoré odlišnosti sú získané, teda naučené. Odlišnosť a rozdielnosť je výzvou k spolupráci a k vzájomnému dopĺňaniu. Je to cesta k vzájomnému obohateniu. A niektoré z rozdielov ostávajú zahalené tajomstvom.

V kresťanskej tradícii sa pri obraze vzťahu muža a ženy často siaha po obraze z raja – vzťahu Evy a Adama. Ich vzťah bol natoľko blízky, že možno povedať, že boli jedným telom. Boli nahí a nehanbili sa. Oddávali sa zvedavosti, objavovaniu a hrám. Prežívali sexualitu bez zábran, predsudkov, úzkosti a sebeckosti. Ako vzdialený je tento obraz tvrdeniu o hriešnosti sexuality, či jej vymedzeniu ako nástroja plodenia. Koľko párov tak bolo ochudobnených a prišli o oslavu života a silu, ktorá pomáha vzťah oživovať?

Stať sa jedným telom už prestalo byť darom daným z lásky, kedy napĺňame svoje potreby, zjednocujeme sa a navzájom potešujeme. V dnešnej dobe sa pri sexualite začal klásť dôraz na seba. Preto tak veľa splynutí je spojených len s jednostranným naplnením. Akoby to ani nebolo stretnutie dvoch rovnocenných postáv.

Ak nie sme príliš unavení či chorí, potom sexualita by mala mať pravidelné miesto v našom živote. Je to dôležitá pre budovanie imunity. A zároveň je cestou ako znižovať riziko pokušenia. Sexualita je cestou ako sa vzájomne zdielať, ako zdielať emócie, ale zároveň premieňať ich a posilňovať vzájomne puto. To čo sexualita obom dáva, nemožno inak nahradiť.

Pre sexualitu sú dôležité obidve roviny. Klásť dôraz na toho druhého a zároveň si vedieť vypýtať to svoje (ak treba). A to všetko vo vzájomnej úcte, bez degradácie toho druhého – vyžadovania toho, čo je nepríjemné a bez násilia. Aby sme sa rozumeli – tí dvaja by sa mali dohodnúť čo áno a čo nie. Pokiaľ sa obidvaja dohodnú na vášnivom sexe, ktorý môže byť drsnejší, tak to nie je problém. A to čo je nepríjemné? Nie všetko z možností je príjemné. Treba skúšať a hľadať. Iný návod tam nie je.

Ako je zrejmé, dôležité je budovať zdravý prístup k svojmu telu aj k sexualite. Zdravé sebavedomie, to je prestať vnímať sexualitu ako povinnosť. Začať ju objavovať ako dôležitú cestu k naplneniu. Máme byť zodpovední k sebe, teda aj k svojmu telu a k jeho potrebám. Neprenechať moc v rukách vášní, ale ani ich neignorovať.

Výborným príkladom sebalásky je orgazmus. Či chcete alebo nie, jeho prežívanie je vaše, hoci cesta k nemu nie je len vo vašich rukách. Klásť dôraz na toho druhého, nezabúdať na seba a ak treba vypýtať si svoje a vyhýbať sa egoizmu, to je cestou k zdravej sexualite.

Ak na jednej strane treba znovu objavovať radosť z potešenia, zároveň treba znovu pripomenúť, že sexualita je niečím „viac“ ako telesným cvičením, relaxom či uvoľnením. Vďaka telesnej intimite pripomína aj intimitu duchovnú. Aby ten druhý nebol len predmetom. Zároveň však pripomína, že ten duchovný záväzok zároveň zaväzuje aj k tomu, aby sex bol tvoriví, hraví a určite nie v duchu „už si hotoví“? Keď sa s niekým rozprávame, ceníme si, kým je. To dáva rozhovoru svoje čaro. Ceníme si toho človeka, nie rozhovor samotný. Podobne je to aj v sexualite hoci jej telesný rozmer je prudko „hmatateľný“.

Práve sexualita výrazne rozdúchava oheň vo vzťahu. Oživuje, rozdúchava a posilňuje vzájomne puto a emócie. Dokáže premeniť a zahladiť aj mnohé zranenia a rany. Ak žijete vo vzťahu, viete aké ľahké je zraniť a to aj bez úmyslu.

Je veľmi prezieravé, keď Talmud pripomína, že budeme braní na zodpovednosť za dovolené potešenie, ktoré sme si nedopriali. Je to oslava života. Je to oslava, ktorá patrí k životu. Nie je to hedonizmus. To by bola len oslava, bez všetkého, čo život tvorí.

Môže byť zvláštne, ale cestou k tomu byť dobrým milencom / milenkou, je byť sám sebou. Pretože v našom srdci sme hraví, tvoriví, máme cit a hlad po romantike, ale aj túžbu poznať, dôverovať, či milovať. Všetko sú to prejavy dôležité pre rozvoj intimity spolu s tím, kto sme. Pretože milujeme človeka v jeho vnútornej kráse. Ako deti sme si vedeli hru užiť. Keď sme dospeli, prestali sme sa hrať. Stratili sme cit pre hru a zápal. K sexualite hravosť patrí.

Láska to je aj poslanie učiť sa tomu, čo má ten druhí rád. Radovať sa z neho. Povzbudzovať ho a pomáhať mu rásť. Následne sa premieňa aj v našich očiach. A stáva sa viac hodní lásky. Naša láska ho premieňa. V láske si ho viac zamilujeme. Láska je nežná.

Či sa vám to páči, alebo nie. Neostáva vám nič iné, než pozorne počúvať a sledovať partnera a učiť sa tomu, čo má rád a čo ho poteší. To čo sa páči jednému, nemusí druhému. Preto početnosť partnerov v živote môže paradoxne zhoršiť kvalitu sexuálneho života. Žiadna kniha vás nenaučí, ako byť skvelým milencom. To vás naučí len ten druhý. Ale bez určitej teórie to nepôjde.

Dnes sa kladie príliš veľký dôraz na sex, alebo sa o ňom nehovorí. Akoby ste prvý krát držali v rukách trúbku a chceli zahrať skladbu. Bez istého vzdelania, to bude dlhé trápenie a výsledok s ?

Láska, to je aj milosrdenstvo a odpustenie. Podobne dôležitou témou je úprimnosť. Hovoriť o tom, čo sa nám páči a čo nie. Ten druhí to neuhádne. Odpustenie k vzťahu patrí. Môžete čakať, kedy sa o odpustenie bude uchádzať druhí. Ale lepšie je byť milostní a ísť odpusteniu naproti.

To neznamená, že odpustenie je samozrejmosť, alebo že zranenie nemá hĺbku. Ale vo vzťahu je dobré odpúšťať často. Často totiž zraňujeme bez úmyslu a tak sa o odpustenie neuchádzame a ak ten druhý čaká na ospravedlnenie, nemusí sa dočkať. A zavládne chlad.

V každom z nás je kus romantika. Len ho treba prebrať k životu. Možno sa na začiatok inšpirovať. A veľa vám napovie to, čo má ten druhý rád. Romantika je dôležitá. Treba do nej investovať. Či už ide o prostredie, alebo čas.

Nepríde nám to ako zrejmé. Ale pokiaľ má mať sexualita dôležité miesto v našom živote, treba jej venovať čas a vytvárať pre ňu priestor. Aktívne plánovať a pamätať na to, čo je dôležité…

S ľudským telom sa spájajú erotogénne zóny. Sú to miesta, kde sú sústredené zmyslové nervové zakončenia. Objaviť ich, nie je jednoduché. Pre potešenie z erotogénnych zón je dôležité vzrušenie. Sexualita dvoch prichádza oveľa, ak ignoruje reflexné zóny. Reflexné zóny u muža a ženy sú podobné. Samozrejme, to čo je príjemné jednému, nemusí druhému a aj intenzita prežívania sa môže líšiť. Reflexné zóny možno rozlíšiť do troch rovín. Tá prvá zahŕňa kožu. Ako takú. Dotyk od milovanej osoby je všade príjemný. Aj takýto dotyk dokáže vzrušiť a potešiť. Druhá rovina, to sú „miesta“ spojené s predohrou. Podkolenné jamky, vnútorné strany stehien, pod pazuchou a oblasť pŕs, oblasť brucha a pupku, kríže a zadok, krk, dlane a chodidlá, tvár, ústa a jazyk. Je tu viac nervových zakončení a teda „výbušnejší“ materiál. Masáž a dotyk sú výbornou predohrou a pomáhajú k uvoľneniu a znižujú riziko zlyhania. Mnohé z nich zanedbávame. A tretia rovina? Tá je spojená s bradavkami a s pohlavnými orgánmi. Sú to veľmi citlivé miesta, kde môže vzniknúť veľký oheň, ktorý však môže aj rýchlo zhasnúť. Napríklad pri necitlivosti. Aké krehké je dotýkať sa týchto miest. A aké dôležité je učiť sa, čo toho druhého poteší…

Ak reflexné zóny sú do istej miery „tušenou“ témou, ešte menej vieme o cykloch milovania. Má štyri fázy. Je to spôsob, ako organizmus reaguje. Mužove a ženine prežívanie je odlišné. V tejto fáze je však vzrušenie už zrejmé na pohlavných orgánoch vďaka hlienu a prekrveniu. Druhá fáza. Mala by byť čo najdlhšia. Je to fáza medzi vzrušením a vyvrcholením. Treba si ju užiť. Treťou je vyvrcholenie, teda orgazmus. To asi ľudia poznajú. Ale nie všetci vedia, že existuje viac možností, ako ho dosiahnuť… Štvrtá fáza, to sú dozvuky. Treba tieto chvíle ešte prežiť spolu. Nevzdialiť sa. Aj to má čas. Ako okamihy po koncerte. Nechať rezonovať zážitok, navracať sa k jednotlivým okamihom. Vychutnávať si ich. Je to tiež priestor na vzájomné lichôtky…

.

Tomáš Hupka

Douglas E. Rosenau je zaujímavou osobou. Už tridsať rokov sa venuje ľudskej sexualite. Keďže študoval aj teológiu. Pracuje na teórií a postupoch, ktoré by do vzťahu priniesli dynamiku. Prináša tak dobrú zvesť pre partnerov, ktorý často o sexualite veľa nevedeli, alebo ich obraz bol skreslený. Ako profesor pôsobí na univerzite v Atlante. Je tiež zakladateľom Inštitútu pre sexuálnu celistvosť.

Zdroj fotografie:

www. ideapod. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Ak sa Vám moje články páčia, pozývam Vás k čítaniu Psychologie dnes, do ktorej pravidelne prispievam. Prajem príjemné čítanie! Tom