Griesgram bráni Bukovského

Milý môj vnúčik Paľko!

Bežať na lúke začali mnohí, ja som sa len pridal, nikoho som neinšpiroval. Keby som bol tušil, že niečo budem nakrúcať, možno by som si aj bol nastavil najvyššie rozlíšenie, ale sám som to nečakal.

Zdá sa mi to trápne, že ľudia, keď dnes niekoho významnejšieho stretnú, už pomaly sa ani naňho nepozrú, ale okamžite tasia mobil a strkajú ho celebrite do hlavy (a podľa možnosti hneď požadujú selfie). Mojím pôvodným úmyslom bolo dôstojne prísť k zátarase, a keď sa bude František viezť okolo nás, blahosklonne (a bratsky) mu zakývať tak, ako on blahosklonne (a bratsky) kýva davom. Lenže som sa so svojím mobilom zachoval rovnako, ako to na iných kritizujem – hneď som začal filmovať. Ten okamih ma strhol.

Bezák už bol predvčerom súkromne s pápežom, ale je možné, že ten aj dnes v Šaštíne niečo vyparatí. Možno ako Joan Baez, ktorá za komunizmu na Bratislavskej lýre zrazu uprostred koncertu pozvala na pódium Havla a komunisti v panike vypli na pódiu mikrofóny aj elektrinu.

Ale verím, že Bezák nie je až taká persona non grata – veď už má tuším znova povolené slúžiť omše niekde v Bernolákove.

S Havlom však má Bezák spoločné, že nie je jasné, čo také strašné spáchal, že si od vrchnosti vyslúžil takéto zaobchádzanie.

Ale tie paralely sa naozaj natískajú: František ako Gorbačov, Bezák ako Dubček…

To je isté, že keby Mikulec padol, Fico a jeho kumpáni sa budú radovať. Na druhej strane je zjavné, že sa Mikulcovi situácia vymkla spod kontroly, takže načo je taký minister, ktorý aj má dobré úmysly, ale nezvláda to? Podobný prípad ako jeho stranícky šéf Matovič.

Neviem, či si počúval včerajší strukogram (podcast) Braňo Závodský naživo (audio/video) – ten bol dobrý, boli v ňom Mikulec aj Vagovič z Aktualít a bolo to veľavravné.

Podcasty z Postoja (audio/video), ktoré som vďaka Tebe objavil, sú nejaké divné či nespoľahlivé. Veľké medzery vo vydávaní mávajú. Čo majú problémy so svojím providerom? V nedeľu večer bol pekný polhodinový súhrn (audio/video) aktivít pápeža na Slovensku, dobré to bolo, vraj každý večer taký bude, čo som sa potešil, že si každý večer popri pochodovaní vypočujem, lebo cez deň má František tak veľa aktivít, že ich nestíham sledovať, lenže po nedeli sa podcasty Postoja celkom odmlčali, takže sklamanie. (Áno, video-verzie na svoju stránku nahodil Postoj aj v pondelok a utorok, ale kto ich tam má hľadať a zložito spúšťať? Keď už majú podcastový kanál, mali by dávať pozor, aby bol spoľahlivo aktualizovaný.)

Aj tak najlepší podcast mal včera už zase, ako to často (a hlavne v posledných pár týždňoch) býva, Bukovský, skrátka paráda, len nejakých 11 minút, ale stručne a znova zaťal do živého (audio/video).

Ja veľmi chválim tú iniciatívu od Maduaru, veď na jej podporu už vyšiel blogočlánok a vraj sa chystá ešte jeden dlhší a podrobnejší, lebo to, ako sa ZKH zo SME strápnila v interview s chlapíkom z Maduaru, nemá obdobu. (Ale skvele ju už rozobral na šraubíky Bukovský vo vyše hodinovom podcaste pred pár dňami: audio/video.) Že ZKH vyhorela, just couldn’t do it a je si toho vedomá, je podľa mňa dokázané faktom, že hoci na svoje pomery nezvyčajne dlhé (takmer hodinové namiesto obvyklej polhodiny) video so spevákom nakrútila už 30. augusta, naveľa-naveľa ho zverejnila až 4. septembra – a to len vo video-podobe! Spevák Maduaru sa vo video-zozname epizód Rozhovorov ZKH nachádza medzi Hegerom a Bražinovou (kam, mimochodom, vhodne a dôstojne zapadá: keď už nie skutočný dialóg, tak aspoň takýto „na pokračovanie“…), ale audio-verziu tohto pre ZKH tak blamujúceho rozhovoru SME pre istotu nevydalo vôbec: v audio-zozname epizód Rozhovorov ZKH za epizódou č. 388 (Heger) nasleduje hneď epizóda č. 389 (Bražinová) – Maduar sa vyparil! Ach! Niet nad uniformnosť názorov! Gustáv Husák a Miloš Jakeš by sa blažene pousmiali. Podobne Denník N aký hanopis na adresu Bukovského včera zas vypustil, tam ja už nevidím rozdiel oproti Zemi a veku a Slobodnému vysielaču.

Ak tieto útoky na Bukovského a iniciatívu od Maduaru sa na Slovensku považujú za „prémiovú/štandardnú/serióznu/mienkotvornú“ žurnalistiku, potom mám naozaj vážne obavy o to, ako asi v rámci polície pracujú naši „elitní vyšetrovatelia a prokurátori“.

Veď v útokoch na Bukovského a iniciatívu Maduaru chýba elementárna logika. Nehovoriac o základnej, ľudskej slušnosti – ochote akceptovať, ba privítať, že niekto má na veci iný názor ako ja. Privítať, lebo len vďaka konfrontácii s názormi odlišnými oproti tým našim dokážeme svoje vlastné názory a argumenty spresniť, vycibriť, spevniť, ďalej rozvíjať. A áno, niekedy aj skorigovať (uznať vlastnú chybu).

Nehovoriac o tom, že kritická opozícia (nevyhnutnosť čeliť kritickým otázkam a spochybňovaniu toho, čo vyhlasujeme za vedecký poznatok; nevyhnutnosť čeliť alternatívnym riešeniam a názorom, konkurujúcim tým našim) je prvým predpokladom napredovania vedeckého poznania. Nenadarmo povinnou súčasťou obhajoby každej akademickej práce je oponentúra.

Tu sa však ZKH a jej podobní snažia navodiť absurdný (detinský, naivný) dojem, akoby veda bolo niečo, o čom sa nediskutuje – hoci, ako sme práve uviedli, opak je pravdou. Kritický pohľad, neustále spochybňovanie aj a najmä seba samého, v každej chvíli pripúšťanie toho, že možno sa mýlim: tým sa vyznačuje vedecký prístup. (Bukovský ho vo svojich vystúpeniach zdôrazňuje a neraz sám stelesňuje, lebo hoci sa dopúšťa omylov, zvykne sa za ne aj ospravedlniť.) Naopak, presvedčenie o vlastnej neomylnosti; nepripúšťanie diskusie, kritiky vlastných názorov či zamedzenie možnosti čo i len predkladať alternatívne riešenia problémov; kádrovanie tých, ktorí smú alebo nesmú byť pripustení do diskusie; dokonca označovanie diskusie za nebezpečnú pre spoločnosť a verejnosť – to je prístup ukážkovo anti-vedecký, sektársky, totalitný v štýle, aký v našej krajine dominoval štyri desaťročia až po november 1989.

Neférovosť, predpojatosť a zaujatosť útokov na Bukovského a Maduar tak kričí, že je to nie ako päsť na oko, ale hneď štyri päste na oko. Ale všetci sa tvária, že „OK, veď toto je tá mienkotvorná žurnalistika“.

Ak aj slovenskí vyšetrovatelia a prokurátori majú svoje obvinenia bývalých papalášov postavené na takých pseudo-faktoch, na preonačovaní uvideného a počutého (tak, aby to silou-mocou zapadlo do verzie, ako chcem veci vnímať a prezentovať ja), na osobných dojmoch, na zaujatosti a predpojatosti, potom ma neprekvapí, ak rad radom budú všetkých obvinených (a nakoniec ešte aj Kočnera…) prepúšťať z väzby, lebo sa ukáže, že dôkazy nie sú prakticky žiadne.

A naozaj sa obávam, že sa to takto môže skončiť: veď kdekoľvek sa na Slovensku pohnem alebo pozriem, vidím, že sa veci robia nedôsledne. Jasne to vidíme v domnelej „mienkotvornej, štandardnej, serióznej“ žurnalistike – prečo by to malo byť inak na polícii a prokuratúre?