Denník N

Rozhovor so slovenským vedcom: “Kvalitná veda je vždy celosvetová a nie národná”

Protesty iniciatívy Veda chce žiť! (zdroj: Archív iniciatívy)
Protesty iniciatívy Veda chce žiť! (zdroj: Archív iniciatívy)

Cez leto sme vám priniesli článok o fascinujúcom výskume slovenského vedca Imricha Baráka, ktorý nabúral najväčší objav mikrobiológie posledného desaťročia. V druhej časti rozhovoru sme sa ho pýtali na iné aspekty jeho vedeckého života na Slovensku. Ako sa mu na Slovensku pracuje a čo ho motivuje? Čo by vo vede na Slovensku zmenil a čo by, naopak, nevymenil za nič?

Čo ťa viedlo k založeniu iniciatívy “Veda chce žiť!”? 

Iniciatíva Veda chce žiť! vznikla v septembri 2014 na Ústave molekulárnej biológie, SAV ako dôsledok našich nevypočutých námietok na znižovanie rozpočtu SAV na rok 2015 o 18 %. Takéto zníženie rozpočtu malo znamenať asi 12%-né zníženie počtu zamestnancov v SAV, ktoré by sa dotklo hlavne mladých vedeckých pracovníkov, ktorí neboli a ešte ani nemohli byť nositeľmi vedeckých projektov.

Protesty iniciatívy Veda chce žiť! (zdroj: Archív iniciatívy)

Kto stál za zrodom tejto iniciatívy? Ste aktívni aj dnes?  

Zakladateľmi iniciatívy sú vedeckí pracovníci, ktorí si uvedomili nevyhnutnosť vlastného aktívneho prístupu a angažovania sa v problematike vednej politiky na Slovensku, keďže tá je dlhodobo v nezáujme politických elít a verejnosti. Hovorcami iniciatívy boli od jej vzniku Matej Stano, Fedor Gömöry, Milo Bahna a ja. Neskôr pridal náš košický kolega Jano Gálik. Dnes má iniciatíva viac ako 4 000 podporovateľov a jej prostredníctvom chceme informovať o žalostnej situácii a pokrivenostiach systému v slovenskej vede, poskytnúť priestor pre názory a vyjadrenia osobností z akademického prostredia, prinášať do diskusie konštruktívne návrhy a iniciovať systémové zmeny. Chceme prinášať správy o úspechoch našich vedcov, popularizovať a propagovať vedu pre širokú verejnosť ako aj v mediálnom priestore a upozorňovať na potrebu vedeckého bádania pre život spoločnosti.

Čo je jej hlavným poslaním?

Iniciatíva v krízových situáciách dokázala mobilizovať vedcov, aby sa napríklad zúčastnili protestov, niekoľkokrát proti kráteniu rozpočtu na vedu či proti obštrukciám vlády pri prechode SAV na verejno-výskumné inštitúcie. Taktiež  sa snaží podporiť a spájať sa s ostatnými občianskymi iniciatívami ako Slovenská komora učiteľov, s platformou Žijem vedu, Za slušné Slovensko a platformou Spojené občianske iniciatívy.

Protesty iniciatívy Veda chce žiť! (zdroj: Archív iniciatívy)

Nedá mi neopýtať sa aj to, v čom vidíš najväčšie rozdiely medzi Žijem vedu a Veda chce žiť!. Pamätám sa ako som sa ťa ešte niekedy v roku 2017 pýtala, že prečo vlastne nie sme jedným združením :) Prečo teda? 

Čo je z môjho pohľadu najväčší rozdiel medzi našimi dvoma iniciatívami? Vidím to hlavne v tom, ako obe iniciatívy vznikli a ako sa organizovali. My sme potrebovali byť rýchlo akcieschopní a preto máme len niekoľko hovorcov, ktorí sa vždy dokázali veľmi rýchlo zísť, navrhnúť a uskutočniť predložené akcie. Výhoda občianskeho združenia ako Žijem vedu je, že sa sústredí okrem vedcov na Slovensku aj na slovenských vedcov v zahraničí, a tiež oveľa viac ako Veda chce žiť! na popularizáciu vedy, organizovanie predvianočnej konferencie, webináre a ďalšie akcie. Na to potrebujete oveľa širšiu komunitu, ktorá navrhuje, rozhoduje a zorganizuje jednotlivé akcie. Myslím si, že napriek týmto rozdielom sa vhodne dopĺňame a často sa naše snahy prekrývajú. I ja osobne cítim, že patrím do oboch skupín. Je mimoriadne pozitívne, že sa vždy navzájom informujeme a podporujeme v našich aktivitách a vystupujeme spoločne smerom k ďalším občianskym združeniam a aj k verejnosti.

Viem, že si sa tohto roku zúčastnil oponovania stimulov na vedu, ktoré viedli k pochybnému prerozdeleniu vyše 33 miliónov EUR. Ako ste sa k tomuto oponovaniu dostali?

Spolu s Fedorom Gömörym sme boli prizvaní do oponentských konaní ako nezávislí pozorovatelia za iniciatívu Veda chce žiť!. Okrem toho boli prizvaní aj pozorovatelia z ďalších vedeckých iniciatív ako  Žijem vedu ale i Zastavme korupciu.

Ako takéto oponovanie vyzeralo?

Oponentské rady hodnotili odbornú úroveň projektov, dosiahnuté výsledky ako aj účelnosť čerpania finančných prostriedkov. Na základe sprístupnenia všetkých materiálov, ktoré mala k dispozícii i oponentúra, sme my, ako pozorovatelia, mohli vstupovať do verejnej i neverejnej časti, a to kladením otázok v tej verejnej a navrhovaním záverov v neverejnej časti. Na rozdiel od oponentskej rady sme nemali právo hlasovať a podpisom sme sa zaviazali mlčanlivosťou – z tohto dôvodu nemôžem uvádzať ani niektoré detaily (mená firiem, dôvody pozastavenia ich financovania, hĺbkového auditu čerpania financií či trestného oznámenia za dotačný podvod). Bohužiaľ takýchto projektov je viac. MŠVVŠ SR 17.12.2020 pripravila tlačovku, na ktorej oznámila viac detailov.

Pochybné prerozdeľovanie financií cez stimuly už v médiách rezonovalo dlhšiu dobu. Môžeš nám priblížiť,v čom bol vlastne problém?

Veľký problém stimulov je nastavenie samostatných výziev, ako boli netransparentne hodnotené projekty a aké, skoro nevypovedateľné, zmluvy zo strany MŠVVŠ boli podpísané. Mnohé z týchto problémov boli zverejnené po prepuknutí aféry stimulov začiatkom roka 2019 a za ktoré bol aj návrh na odvolanie bývalej ministerky pani JUDr. Mgr. Martiny Lubyovej, PhD., nominantky SNS. Detaily  hodnotenia a financovanie vedy na Slovensku a nielen stimulov som opísal nedávno v článku Denníka N. Väčšina týchto projektov zo stimulov, podľa môjho subjektívneho pohľadu aspoň dve tretiny, by neprešla hodnotením v agentúre APVV alebo VEGA, kde sú ale rádovo desať až stonásobne nižšie financie na riešenie jedného projektu. Som presvedčený, že ani jeden z týchto projektov by neprešiel v zahraničných agentúrach, napríklad v ERC grant (z ang. European Research Comission), kde sú financie na jeden projekt porovnateľné.

Možeš priblížit porovnanie množstva financií v spomínaných VEGA a APVV grantoch v porovnaní so stimulmi?

V prípade stimulov sa jednalo maximálne o 1 300 000 EUR/projekt, v prípade APVV maximálne vo všeobecnej výzve je to 250 000 EUR/projekt a v prípade VEGA v priemere tak 30 000 EUR/projekt na 4 roky. O to je potom prekvapujúcejšie, ako netransparentne sa rozdeľovali tie najväčšie financie na projekty zo stimulov. Sme teda taká bohatá krajina, aby sme každé dva alebo tri roky financovali približne 30 takýchto veľkých projektov, o ktorých výsledkoch asi málokto počul a ktoré nepriniesli ani žiadne neobyčajné inovácie alebo publikácie? Riešitelia mnohých z týchto projektov stimulov nie sú vedci, resp. nemajú žiadne doložené skúsenosti z oblasti vedy a výskumu. Prijímatelia stimulov boli napríklad firmy, kde užívateľom výhod bola z väčšej časti pravdepodobne schránková firma. Mnohí prijímatelia platili zjavne predražené sumy (aj niekoľko 100 tisíc EUR) za ťažko overiteľné služby, ktoré často išli do zahraničia alebo firmám majetkovo prepojeným s riešiteľmi.

Zdá sa ale, že existuje snaha tento stav napraviť. Si spokojný s výsledkom?

Ako vedec a ako nezávislý pozorovateľ by som chcel oceniť snahu nového vedenia MŠVVŠ SR riešiť problémy stimulov a otvorenie oponentúry aj nezávislým pozorovateľom. Distančným oponentským konaním prešlo vyše 20 projektov stimulov počas minulého  novembra. Za jeden deň sa posudzovali maximálne dva projekty. Pre niektoré projekty trvalo oponentské konanie aj viac ako štyri hodiny. Verím, že zistenia z týchto oponentských konaní povedú k úplnému zastaveniu nových výziev stimulov v tomto formáte, takýmto spôsobom hodnotenia projektov a tak sa zabráni podobnému netransparentnému čerpaniu financií na vedu a výskum.

Pôsobil si aj v zahraničí, ale napriek tomu si tam nezostal. Čo ťa motivovalo pre prácu na Slovensku? 

Môj dlhodobý pobyt v zahraničí bol po revolúcii a to v USA, kde som pôsobil na univerzite ako postdoc. Tento pobyt bol pre mňa v mnohom neskutočne poučný a užitočný. Pôsobil som v kolektíve Prof. Phila Youngmana a s možnosťami, o ktorých sa v tom čase na Slovensku ani nesnívalo. V Amerike sme boli celá rodina a mojej manželke Janke, ktorá sa starala o naše dve malé dcérky, chýbalo sociálne zázemie, ktoré sme mali doma. Napriek tomu, že sa mi veľmi nechcelo vrátiť, sme sa nakoniec už po dvoch rokoch rozhodli pre návrat. Phil mi ponúkol nielen možnosť ďalej pracovať na problematike, ktorú som začal v jeho laboratóriu, ale i financie, aby som si mohol na Slovensku založiť vlastné laboratórium. Okrem toho som chodil ešte ďalšie tri roky na trojmesačné pobyty do jeho laboratória. Práve táto spolupráca mi pomohla získať aj svoj prvý zahraničný grant z anglickej nadácie “The Wellcome Trust”, ktorý som potom získal ešte dvakrát. To zabezpečilo nášmu laboratóriu nadštandardné financie na desať rokov. Ďalšie zahraničné granty z Anglicka, EÚ alebo zo Švajčiarska, ktoré sme získali, nám popri financovaní zo slovenských grantových agentúr zabezpečili, že sme mohli robiť kvalitnú vedu priamo na Slovensku. Ani pozvané profesorské hosťovanie na zahraničných univerzitách v Taliansku a vo Švajčiarsku už nič nemohlo zmeniť na tom, že som sa rozhodol robiť vedu na Slovensku.

Myslíš si, že podmienky pre vedeckú prácu sa na Slovensku zlepšujú? 

Áno, určite dochádza k zlepšeniu podmienok. Otázka ale je, nakoľko sme za tie desaťročia zaostali aj oproti našim susedom, napríklad za Českom, a ako nastaviť systém, aby sme mohli konkurovať aj tým najlepším. To je ale asi otázka na samostatný článok a s odborníkmi v tejto oblasti.

Pre mňa si zdrojom veľkej motivácie. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí hovoria, že pracovať vo vede na Slovensku je kariérna samovražda. 

Teší ma, že ma vnímaš ako motiváciu pracovať vo vede. Kvalitná veda, aspoň tá experimentálna, je vždy celosvetová a nie národná. Nemyslím si však, že pracovať vo vede na Slovensku je kariérna samovražda. Kariérna samovražda môže byť, keď zostaneš celý život pracovať na tom istom projekte a v tom istom laboratóriu aspoň bez niekoľkoročných pobytov v rôznych laboratóriách a na rôznych projektoch. Veľká nevýhoda slovenskej vedy je malá (skoro až nulová) internacionalizácia. Keď nevieme vytvoriť vhodné podmienky pre našich vedcov, ako by sme mohli pritiahnuť tých zahraničných, ktorí tu nemajú žiadne zázemie?

Čo motivuje teba?

Napriek všetkému negatívnemu čo sa zvykne o našej vede hovoriť, zostávam optimistom – keď sa nám podarí zlepšiť fungovanie našej spoločnosti, zlepšíme nielen financovanie ale aj organizovanie vedy! Prvou takou pozitívnou zmenou by mohlo byť existujúce rozpracovanie vládneho Programu reforiem v oblasti vedy a výskumu, ktorý počíta napríklad s hodnotením väčších vedeckých projektov zahraničným panelom expertov, navýšenie účelového financovania, podporou internacionalizácie našej vedy a ďalšie zmeny v organizácii vedy a výskumu.

 

Imrich Barák

Je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky na Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Pochádza z Nových Zámkov. Vyštudoval odbor Jadrová chémia na Prírodovedckej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil na zahraničných pracoviskách ako University of Georgia v USA, University of York a University of Oxford vo Veľkej Británii, University of Cagliari v Taliansku a na EPFL, Lausanne vo Švajčiarsku. Je jedným zo zakladateľov občianskej iniciatívy “Veda chce žiť!”. Koncom minulého roka publikoval výsledky svojej práce v časopise, ktorý je snom mnohých vedcov (Nature Communications) a jeho práca získala ocenenie Cenu Dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej.

 

Rozhovor pripravila Dominika Fričová.

___

Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.