Prihováram sa Vám priamo, kolegyne, kolegovia advokáti.
Počet advokátov na Slovensku v súčasnosti dosahuje svoje historické maximum. Zatiaľ, čo mnohí kolegovia strávili v tejto profesii väčšiu časť svojho života, boli pri znovuzrodení advokácie, ako slobodného povolania, iní v nej pôsobia krátko.
Ako jediné slobodné povolanie medzi právnickými profesiami je advokácia súčasne povolaním, ktorého počet členov nie je obmedzený. Nie je uzavretou komorou a do advokácie môžu prejsť aj kolegovia z iných právnických profesií, čo sa aj deje. Ako príslušníci slobodného povolania, majúci súčasne status podnikateľov, sú advokáti rôznorodou, nie homogénnou skupinou, kde každý má svoj svetonázor.
Advokácia nie je monokraticky, ani hierarchicky usporiadaný systém, advokáti nie sú štátnymi, ani inými zamestnancami. Neplnia pokyny advokátskej komory. Tí, ktorí ctia svoje povolanie slúžia jedine a výlučne záujmom svojich klientov tak, aby plnili poslanie, ktoré advokácia má, a ktoré nádherne vystihuje preambula Etického kódexu Združenia európskych advokátskych komôr (CCBE) pre európskych advokátov, ktorej znenie musím pripomenúť :
„V spoločnosti, ktorá je založená na úcte k demokracii a právnemu štátu, plní advokát osobitnú úlohu. Jeho povinnosti sa neobmedzujú len na dôsledný výkon toho, na čo bol poverený v rozsahu zákona. Musí slúžiť záujmom spravodlivosti a záujmom tých, ktorých práva a slobody mu boli v dôvere zverené na uplatňovanie a obhajobu. Je povinnosťou advokáta nielen presadzovať vec klienta a zastupovať ho, ale zároveň byť jeho poradcom. Úcta k odbornej funkcii advokáta je nevyhnutnou podmienkou existencie demokratického a právneho štátu v spoločnosti.“
V novodobej histórii Slovenska sme sa dostali do bodu zlomu. Dielo skazy, zlo, ak chcete, nie je ešte dokonané a to najhoršie nás ešte len čaká.
Jedným dychom treba povedať aj to, že ešte stále je možné zabrániť najhoršiemu. Máme na to všetky predpoklady.
Som presvedčená o tom, že v slovenskej advokátskej obci sú stovky kolegov, ktorí berú vážne sľub, ktorý dali pri vstupe do profesie advokáta, berú vážne slová z vyššie citovaného etického kódexu.
Kolegovia advokáti, nie je nás málo, patríme k najväčšej stavovskej organizácii na Slovensku, pamätajme na to, že teraz by mala byť naším prvoradým klientom Slovenská republika, ktorej demokratické základy a charakter sú v stávke !
Pamätajme, že ešte stále máme platný zákon číslo 460/1992 Zb. – Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v článkoch I,II stále uvádza :
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Pre záchranu a rehabilitáciu nášho klienta, ako právneho štátu, pritom stačí jediné – poctivo sa vrátiť k dodržiavaniu platných právnych predpisov. A to od každého a jedného, nech už ste kdekoľvek a robíte čokoľvek.
Ak by sme sa tohto pravidla všetci poctivo držali, nemuseli by sme dnes vyzývať na heroické výkony. Keďže sme ako spoločnosť stále nepochopili hodnotu princípov právneho štátu, z ktorých najvyššou je sloboda a bezpečnosť jednotlivca, museli sme prejsť a prechádzame tvrdou lekciou.
K riadnemu výkonu povolania advokáta patrí aj osobná statočnosť, odvaha konať nezávisle, podľa svojho najlepšieho presvedčenia a nedať sa zastrašiť pri obhajobe práva a jeho princípov.
Žiadna pracovná skupina, či komisia, nikdy nenahradí škody napáchané porušovaním zákona. Právny štát nepotrebuje pracovné skupiny, potrebuje čestných a statočných ľudí, ktorí dodržiavajú zákony. Poctivo a s pokorou, každý na tom mieste, kam ho život postavil. Bez potreby hľadať skratky a povýšenecky sa stavať nad zákon.
Nezabudnime na biblické “ Bohu sa nemožno posmievať, čo človek rozsieva, to bude aj žať.“
Kto opovrhuje zákonom, zožne následky vo forme nezákonného zaobchádzania. Múdry pozorovateľ si za ostatné dva roky zobral veľkú lekciu z našich dejín. Kto ctí zákon, tomu môže byť zákon úkrytom a ochranou.
Ak sa budeme ďalej podieľať na krivení práva, ak nás devastačné následky korupcie a rodinkárstva neodradia od toho, aby sme v tom pokračovali s našimi ľuďmi, nikomu nepomôže, ak na určitý čas zatvoríme do väzení desiatky ľudí. Aj tak ich tam budeme živiť z našich daní.
Ak sa tí, čo sa dopúšťali korupcie vo veľkom rozsahu nepriznajú preto, lebo pochopili a oľutovali, ale urobia to len z donútenia, zo strachu, či zbabelosti, k akej náprave dôjde ? Vyrábame mučeníkov a hrdinov z ľudí nie preto, že by nimi boli, ale preto, lebo na nich páchame ďalšie krivdy.
Stovky komentátorov a komentárov v poslednom období dvíhalo varovný prst. Pomsta nemá nič spoločné s právom. V atmosfére pomsty niet spravodlivosti a niet pokoja a cesty k obnove právneho štátu.
Asi by sme mali tým, ktorí sa ujali moci pripomenúť znenie zákona, že bezpečnostnú radu štátu treba zvolať vtedy, keď je v ohrození bezpečnosť štátu a jeho občanov, nie aktuálnych politických špičiek a ich komplicov !
Ani dlažobné kocky pred úradom vlády, ani vznesenie obvinenia na základe zákonne zadovážených dôkazov „našim“ ľuďom, nie sú ohrozením bezpečnosti slovenských občanov. Väčším ohrozením je zneužívanie práva.
Štátne orgány, silové zložky by si mali uvedomiť, že nie sú hračkou v rukách politikov, ale sú tu z vôle občanov, a smú konať výlučne v prospech občanov a len na základe zákona. Tiež si to vyžaduje odvahu.
Advokáti, nie sme tu na to, aby sme sa predvádzali. Sme tu na to, aby sme odvádzali kus dobrej a kvalitnej práce ako obhajcovia princípov právneho štátu.
Zoberme si do rúk zákon o advokácii, advokátske predpisy a pevne na nich trvajme. Úlohou slobodnej advokácie nie je prisluhovať aktuálnej politickej garnitúre, ale asertívne brániť zásady a princípy právneho štátu. Nič viac a nič menej.
Pre všetkých klientov chceme spravodlivý proces, pre všetkých klientov chceme stíhanie na základe zákonných dôvodov, zákonným spôsobom, pre všetkých chceme rešpekt k neverejnosti prípravného konania, k prezumpcii neviny. Advokát musí prejavovať úctu k úradu sudcu. K prokurátorom a štátnym orgánom sa musí správať s profesionálnym rešpektom.
Aj keď s ich odborným názorom nesúhlasí, je povinný oponovať vecne, odborne, faktami, dôkazmi a riadne zdôvodnenými právnymi argumentami. Proti nezákonnosti sa brániť zákonnými prostriedkami.
Kto sa chce vydávať za etického, pričom sa tak chová len naoko, dočká sa rovnakej odpovede. Etická odborná kritika nemôže byť uvedená tým, že advokát ťažko hľadá slušný výraz k práci a rozhodovaniu sudcu.
Ako by sa cítil advokát, keby verejne na jeho adresu odznelo z úst sudcov a prokurátorov, že len ťažko hľadajú slušný výraz na jeho účinkovanie.
Ak nevystúpia na hradby pri obrane právneho štátu tí, ktorí sú na to povolaní, so cťou už nevystúpia nikdy a nikde. Na toto by slovenskí advokáti nemali zabúdať !
