Denník N

Zopár poznámok k slobode prejavu prokurátora

Podľa článku 10 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)  s názvom Sloboda prejavu, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Článok 10 v odseku 2 Dohovoru spresňuje, že výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Európsky súd pre ľudské práva  vo svojej judikatúre uznal aplikáciu článku 10 Dohovoru na štátnych zamestnancov vo všeobecnosti (Vogt proti Nemecku, odsek 53 a Guja proti Moldavsku, odsek 52) a na zamestnancov justície (Wille proti Lichtenštajnsku, odseky 41-42, Brisc proti Rumunsku, odsek 89 týkajúci sa prokurátora).

Uvedené vyplýva aj z rozsudku súdu vo veci slobody prejavu prokurátora – prípad Kövesi proti Rumunsku z 5.5.2020 k sťažnosti č. 3594/19, v ktorom išlo o.i. o to, že sťažovateľka verejne ako vedúca prokurátorka vyjadrila názor na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu.

V uvedenom rozsudku Kövesi proti Rumunsku súd uvádza, že povinnosť lojality a diskrečná  právomoc súdnictva vyžadujú to, že rozširovanie dokonca aj primeranej informácie sa musí vykonávať so zdržanlivosťou a slušnosťou (prípad Kudeshkina proti Rusku, odsek 93).

Súd zdôraznil aj to, že otázky týkajúce sa fungovania justičného systému patria do rámca verejného záujmu, o ktorých diskusia vo všeobecnosti podlieha vysokému stupňu ochrany podľa článku 10.

V kontexte článku 10 Dohovoru súd musí viať do úvahy okolnosti a celkové pozadie udalostí, ktorých sa týkali vyjadrenia. Musí sa pozrieť na napadnutý zásah z hľadiska prípadu ako celku, dať osobitný význam úradu, ktorý zastával sťažovateľ, na jeho vyjadrenia a kontext, v ktorom boli vyslovené.

Prejednávaný prípad Kövesi proti Rumunsku treba odlíšiť od ostatných prípadov, v ktorých išlo o dôveru verejnosti v justíciu a o potrebu chrániť takúto dôveru pred deštruktívnymi útokmi.

Názory a vyhlásenia, ktoré sťažovateľka vyjadrila verejne, neobsahovali žiadne útoky voči ostatným členom justície, ani sa netýkali kritiky vo vzťahu k vedeniu justície pri riešení prebiehajúcich konaní.

Naopak, sťažovateľka vyjadrila svoje názory a kritiku legislatívnych reforiem ovplyvňujúcich justíciu, stanovisko k otázkam týkajúcim sa fungovania a reformy justičného systému a právomoci prokurátora vyšetrovať korupčné trestné činy. To všetko sú otázky verejného záujmu. Jej vyjadrenia nepresiahli hranice kritiky zo striktne profesionálneho hľadiska.

Zopár pomôcok z judikatúry ESĽP vo vzťahu ku korektnej realizácii slobody prejavu:

Hodnotiaci úsudok musí mať dostatočný skutkový základ.

Rozlišuje sa, či realizáciou slobody prejavu išlo o kritiku alebo o napadnutie (osobný útok).

Zohľadňuje sa úmysel a cieľ realizácie prejavu.

Rovnako relevantné je , či sa sloboda prejavu realizovala verejne alebo neverejne, interne.

Skúmajú sa  okolnosti a celkové pozadie udalostí, ktorých sa týkali vyjadrenia. Súd sa musí pozrieť na napadnutý zásah z hľadiska prípadu ako celku, dať osobitný význam úradu, ktorý zastáva ten, kto slobodu prejavu realizoval, na jeho vyjadrenia a kontext, v ktorom boli vyslovené.

Rozhodné je aj to, či  bol prejav vykonaný v rámci alebo sa týkal  profesionálneho života alebo súkromného života toho, kto sa vyjadril.

Teraz najčítanejšie