Juraj Mesík je občiansky a ekologický aktivista, bývalý československý politik, analytik globálnych trendov a po novom aj doktor. Medicínu síce vyštudoval, avšak po škole sa jej nikdy odborne nevenoval. Rovnako sa nikdy nevenoval vedeckému výskumu. To ho samozrejme, zo žiadnej debaty nevylučuje, treba si však uvedomiť, že informácie, ktoré šíri, nemá z prvej ruky. Mesík len ďalej šíri to, čo si naštudoval a to, čomu uveril, prípadne čo sa mu páči a s čím súznie jeho duša. To je tiež v poriadku, väčšina z nás je na tom podobne, navyše sme ani len nevyštudovali medicínu, avšak je dôležité si to uvedomiť: jeho názory môžu byť len tak dobré, ako je jeho expertíza + kvalita jeho zdrojov.

No a keďže nie je aktívny lekár ani vedec, poďme sa pozrieť na tie zdroje. To, čo produkuje v poslednom čase, je podľa mňa škandalózne.

Doktor Zelenko

Pamätáte si, ako dr. Bukovský zahlásil, že vakcíny proti covidu vo vyše 80% spôsobia potrat? Samozrejme, ukázalo sa, že sa mýlil. Respektíve – naletel. Nerozmýšľal. Neoveroval. Nekriticky prebral informáciu, ktorá sa mu páčila, mala virálny potenciál a zabezpečila mu páčiky a zdieľanosť na sociálnych médiách. Lenže bolo to klamstvo, alebo ak by sme mali byť veľmi jemní, tak len absolútne chybná interpretácia dát. Uznal to aj dr. Bukovský, ktorý sa následne verejne ospravedlnil (síce všelijako, ale predsa), čo mu slúži ku cti.

A čo to má s Mesíkom? Nuž mesiac po tom, ako sa Bukovský ospravedlnil, zdieľal Mesík video istého dr. Zelenka, kde ďalej šíri to isté klamstvo, že 80% tehotných po vakcinácii potratí. Jasné, pán Mesík nie je povinný sledovať všetky omyly dr. Bukovského, ani ich následné vyvrátenia, ale minimálne rovnako ako Bukovský nerozmýšľal, neoveroval a naletel.

Myslel som si, že to je tá najväčšia hlúposť, ktorú uvidím a potom som to video dopozrel celé. Zelenko tam tvrdí, že vakcíny sú jedovaté a smrtiace a viac ako štvrtina vakcinovaných ľudí zomrie. Ale vraj podľa istej tety Dolores Cahillovej umrie až 90% očkovaných do dvoch rokov – a možno nie úplne 90 a možno nie úplne do dvoch, ale vraj veľa a čoskoro. A to sme si mysleli, že Mesík je apokalyptik a katastrofista [Zelenka a Cahillová: „podrž mi pivko, Juraj“]. A to Mesík o sebe tvrdí, že nie je antivaxer, lebo vakcíny inak schvaľuje, to len o tých nových šíri klamstvá a bludy.

Netuším, či túto informáciu vo videu prepočul, alebo ho trošku pripieklo pri chytaní prírodného D-čka, alebo len rád šíri poplašné správy.

Tých klamstiev a nepodložených bludov je vo videu veľa. Video je zdieľané zo známeho konšpiračného webu Otevrisvoumysl. Pre kontext ešte dodajme, že Zelenko je zástanca hydroxychlorochínu a vakcíny podľa neho obsahujú nanočastice, vďaka ktorým nás budú sledovať.

Nuž, stane sa…

Stiahnutá vadná štúdia o vakcínach a konšpirácie okolo

2. júla Mesík informoval o štúdii v časopise Vaccines (MDPI) o tom, že vakcíny nie sú bezpečné. Zrejme si nevšimol, že časopis už medzičasom uverejnil Vyjadrenie znepokojenia a oficiálne upozornil čitateľov, že štúdia obsahuje nesprávnu interpretáciu dát. 2. júla bola štúdia stiahnutá.

Prečo? Autori sa dopustili školáckej chyby: Predstavte si, že máme skupinu milión ľudí, ktorých budeme mesiac sledovať. Niektorí si vytknú členok, niektorí dostanú vyrážku, niektorých bude bolieť hlava/brucho a niektorí zomrú. Prečo? Nuž, takéto veci sa občas stávajú a je milión možných dôvodov, prečo. A teraz si predstavte druhú skupinu milión ľudí, ktorí si dajú lentilku. Aj týchto ľudí budeme pozorovať. Opäť, niektorí si vytknú členok, niektorí dostanú vyrážku, niektorých bude bolieť hlava/brucho a niektorí zomrú. Spôsobila to tá lentilka? Nuž, mohla (ak niekomu zabehne, alebo má alergiu). No v drvivej väčšine prípadov asi nie – stále existuje tých milión iných dôvodov. Keďže lentilky sú pomerne neškodné, počet vytknutých členkov/vyrážok/bolestí hlavy či brucha a úmrtí bude asi plus-mínus podobný ako v skupine ľudí, čo nedostali lentilku (za predpokladu, že máme porovnateľné náhodné vzorky ľudí s podobnou vekovou skladbou a skladbou chorôb). Poučenie: Ak máme „štatistiku nežiadúcich účinkov lentiliek“, absolútne čísla nemajú zmysel – podstatné je porovnanie s tým, ako často sa dané udalosti vyskytujú v bežnej populácii. Skrátka, nemôžeme všetko automaticky zvaliť na lentilky – to by nám celkom ľahko mohlo vyjsť, že sú tie lentilky nebezpečné, hoci to nie je pravda. A presne tento omyl predviedli autori článku s vakcínami. Jednoducho všetky nepriaznivé udalosti, ktoré sa vyskytli po vakcinácii zvalili na vakcíny.

Pre kontext ešte dodajme, že autori vadnej štúdie sú Harald Walach, parapsychológ, ktorý obhajuje homeopatiu a tak pseudovedu všeobecne, Rainer Klement, lekársky fyzik, ktorý sa venuje vplyvu diéty na rakovinu a informačný analytik Wouter Aukema (kolega?). Všetko zjavne „odborníci“ na bezpečnosť vakcín ako vyšití.

Ako sa takéto niečo mohlo stať? Ako to, že takýto článok prešiel recenzným konaním? Nuž to isté sa pýtali aj pobúrení vedci a viacero z nich na protest proti nezodpovednému prístupu odstúpilo z redakčnej rady časopisu.

Ovšem, stane sa. Príznačná je však Mesíkova reakcia. Po tom, čo na facebooku pribudol oznam, že obsah, ktorý zdieľa, obsahuje nepravdivé informácie sa začal rozhorčovať, že ako si nejakí „(sic) facebookový cenzori bez najmenšieho medicínskeho a biologického vzdelania“ dovolia „cenzurovať texty uverejnené v peer reviewed vedeckej tlači“, no a keď mu viacero ľudí vysvetlilo, že to samotní vedci a editori časopisu stiahli chybný článok, reagoval: „Už pretlačili aj stiahnutie článku v časopise – makajú ako fretky.“ Tu si už môže podať ruku s Blahom, ktorý stiahnutý článok zdieľal o pár dní neskôr tiež – aj s vysvetlením, že za stiahnutie môže farmalobby.

Nuž, ako píše Mesík vo svojom statuse: „vidím, aké ťažké je niektorým ľuďom spracovať informácie, ktoré narúšajú ich vieru“. Je to veľmi výstižné pozorovanie – presne tak sa Mesík chová. Verí, že vakcíny sú nebezpečné a nedokáže spracovať nič, čo by túto vieru narušilo.

Hrušky s jablkami

Ako sa porovnáva účinnosť vakcín? Jednoducho! Stačí zoberať dve porovnateľné skupiny ľudí, jedni budú vakcinovaní, druhí nie a porovnáte, koľko je v jednej aj druhej skupine nakazených/hospitalizácií/úmrtí. Zvýrazňujem slovo porovnateľné. Je OK skúmať, ako funguje očkovanie medzi mladými, je OK skúmať, ako funguje medzi starými. Ale nie je OK porovnávať napríklad úmrtnosť: 20-roční nezaočkovaní mladíci vs. starí obézni zaočkovaní cukrovkári – to proste nie je fér. To sú hrušky s jablkami. Respektíve, neuvidíte len efekt vakcín, ale efekt vakcín + veku + pridružených chorôb.

Napríklad starí ľudia môžu mať aj 100x väčšie riziko, že na COVID umrú. Ak vakcína funguje povedzme na 95%, tak je to riziko 20x menšie, hoci stále 5x väčšie v porovnaní s mladými. Toto je veľmi jednoduché, tomu musí rozumieť aj analytik globálnych trendov!

A teda v ďalšej štúdii, ktorú Mesík zdieľa, sa vyslovene píše, že skupiny očkovaných a neočkovaných sa nedajú navzájom porovnávať (napríklad kvôli rôznemu veku). Čo je v poriadku, pretože článok je úplne o inom: porovnáva alfa a delta variant. Čo spraví Mesík? Samozrejme, porovná hrušky s jablkami, upozornenie, že to nemá robiť, vystrihne a vyhlási, že podľa článku z Lancetu vakcíny nefungujú. Je to klamstvo a každý si môže článok pozrieť a overiť, že Mesík zavádza. V komentároch bol na to viackrát upozornený.

Nuž, ako píše Mesík vo svojom statuse: „Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“. Zdá sa, že babe sa chcelo, že by vakcíny nefungovali. Tak sa jej to prisnilo.

Doktor Bhakdi

Treba sa báť vakcín? Podľa Mesíka treba počúvať profesora Sucharida Bhakdiho, ktorý má Hirschov index 76, takže mu nehodno odporovať. Fajn. Apel na autoritu. Ak už si ideme porovnávať pipíky, neviem prečo potom nemáme radšej počúvať Christiana Drostena alebo Anthonyho Fauciho, ktorí majú ešte väčší Hirschov index, ale OK.

To, čo vám už Mesík nepovie, je, že Bhakdi je bývalý vedec, toho času už na dôchodku, ktorý tvrdí, že pandémia je falošná a vakcíny nás zdecimujú. Je to len chrípočka, rúška nefungujú, dokonca škodia a karanténa je nezmysel. V júni 2020 napísal spolu s manželkou knihu Korona: falošný poplach? – a už vtedy vedel, že vakcíny nebudú fungovať. Je to zaujímavé, pretože samotný Mesík by s väčšinou týchto názorov nesúhlasil! Juraj Mesík bol jeden z prvých ľudí na Slovensku, ktorí bili pred koronou na poplach. Upozorňoval na príchod pandémie a varoval pred podceňovaním tejto choroby.

Tak ako, pán Mesík, treba počúvať Hirsch-indexa-76?

 

Jeden Nobelista

Treba sa báť vakcín? Podľa Mesíka si treba vypočuť Luca Montagniera, držiteľa Nobelovej ceny za objav vírusu HIV. Linkuje pritom na článok z konšpiračného webu Globalresearch, čo je niečo ako kanadská verzia Infovojny. No a čo vám Mesík zase neprezradí, je, že pri všetkej úcte, 89-ročný pán Montagnier je už trošku za zenitom. V súčasnosti verí, že voda má pamäť, že DNA sa teleportuje, skúma homeopatiká a tak nejak verí, že hoci nie je fyzik, celé sa to dá vysvetliť nejakým kvantovým bla bla bla, aj keď nemá dôkazy a jeho výsledky sa nedajú zreplikovať. A autizmus vraj treba liečiť antibiotikami. A možno aj Parkinsona a Alzheimera. A DNA vraj vysiela vlny, ale nie každá – najviac DNA vírusov a baktérií škodlivých pre človeka (skúste toto vysvetliť fyzikálne). Skrátka, čím viac si človek číta o Montagnierovi, tým viac nadobúda pocit, že chudák chlapík sa zbláznil.

Hrušky s úmrtiami a cibuľou #2

Na záver ešte spomeňme stránku COVID-19 early treatment, ktorá má ambíciu robiť v reálnom čase metaanalýzu všetkých štúdií na liečbu covidu, na ktoré natrafí. O túto stránku sa Mesík opakovane opiera s tým, že aha: tu je 100 ivermektínových štúdií a skoro všetky tvrdia, že ivermektín funguje. Tak predsa musí fungovať. Dokonca je vraj podľa týchto borcov a podľa Mesíka matematická pravdepodobnosť, že ivermektín nefunguje 1 k biliónu. No a ja som si to trošku prepočítal a vyšlo mi, že matematická pravdepodobnosť, že Mesík má pravdu a hento hausnumero je správne, je presne 1 ku gaziliónu.
Poďme sa trošku pozrieť, z akého zdroja to náš karpatský analytik čerpá.

Tak po prvé: Kto je za touto stránkou? Sú to odborníci? Nevieme. Už niekedy niečo analyzovali? Nevieme.

Tzv. metaanalýza znamená, že zoberiete viacero štúdii a snažíte sa ich skombinovať: Čo nám všetky štúdie hovoria dokopy ako celok? Ak napríklad viacero štúdií hovorí to isté, máme väčšiu istotu, že výsledok je správny. Môžete sa pokúšať výsledky štatisticky modelovať, ale nie je to úplne triviálne. No a to čo predvádzajú títo anonymní „analytici“ je naozaj pôvabne jednoduché, aha:

Zoberieme všetky štúdie. Vezmime napríklad liečenie v skorej fáze ochorenia.

1. Z každej štúdie si vyberieme ten najlepší údaj (či už je to veľká virálna nálož alebo počet hospitalizácií alebo počet ľudí, čo skončia na ventilácii alebo počet úmrtí, to je jedno). Každá štúdia má samozrejme iné dávkovanie, inú populáciu, liečbu kombinuje s inými ďalšími liekmi, atď.
2. Všetko sčítame dokopy. A keď poviem všetko, myslím tým naozaj všetko! To nie že hrušky s jablkami, ale hrušky s jablkami, s cibuľou, úmrtiami, huspeninou, ventiláciami, kačacinou, ďatelinou, vitamínom D, rumom, hospitalizáciami, vodkou, … a všetko pomiešať.

No a čo! Nie je to úplne kóšer, ale je to oveľa jednoduchšie ako sa ondiť s nejakou štatistikou.

Ešte raz: Oni naozaj zobrali hentie dva stĺpce (Treatment a Control) a všetko sčítali dokopy. Vyšlo im, že ivermektín je o 68% lepší, pretože ak liečime aj s ivermektínom, dostaneme 56/2657 niečoho a keď nepoužijeme ivermektín, dostaneme 222/2669, teda viac niečoho. A otázka pre nášho ó veľkého globálneho analytika znie: čo je to tých 68%? 68% úmrtí? Nie! 68% hospitalizácií? Nie! Správna odpoveď bude niečo ako počet prípadov smrťo-virálnych hospi-náloží, alebo nezmyselné hausnumero.

Poviete si, no a čo, hlavne, že s ivermektínom je toho menej. Tak sa poďme pozrieť, prečo je to menej. No napríklad kvôli štúdiám od Bukhariho, Elalfyho a Mouryu (podčiarknuté) – v týchto článkoch malo placebo o 21+37+42=100 prípadov viac než ivermektín. Lenže tu berieme vysokú virálnu nálož. A teraz to porovnajme s poslednou štúdiou od Dory Buonfrate, kde umreli štyria pacienti s ivermektínom a žiadni bez ivermektínu. Soudruzi to vyhodnotili tak, že to je 600% horšie, alebo 4 prípady v prospech placeba. Keď však túto štúdiu o úmrtiach sčítame s virálnymi náložmi, dostaneme, že ivermektín má stále o 100-4 = 96 prípadov menej a to sa oplatí! Dámy a páni, práve sme štúdiu o úmrtiach úspešne rozriedili v mori prípadov o virálnych náložiach – ale veď prípad ako prípad, nie? To je také brutálne babráctvo, že mi dochádzajú slušné slová.

Ale vráťme sa k bodu 1. Z každej štúdie si vyberieme ten najlepší údaj. Ako najlepší? Nuž ak jedna štúdia obsahuje rôzne štatistiky, niektoré priaznivé, niektoré nepriaznivé, tak na tejto stránke si vždy vyberú z jednej štúdie vždy len jeden údaj a vždy ten najlepší. To je ďalšia fatálna chyba, respektíve podraz, vďaka ktorému dostanete lepšie výsledky, ako reálne sú.

Predstavte si, že máme liek, ktorý nefunguje. Očakávali by sme, že zhruba v polovici štúdií sa vylieči viac ľudí, čo užili liek a zhruba v polovici štúdií sa vylieči viac ľudí, čo užili placebo. Výsledok by mal byť náhodný. Lenže v realite to tak nefunguje: ak som lenivý výskumník a zistím, že liek nezabral, nechce sa mi o tom ešte aj písať článok. Načo písať o niečom, čo nefunguje? No lenže potom to vyzerá, že liek funguje, lebo viac štúdií hovorí, že funguje, ako že nefunguje (tzv. publikačné skreslenie). S týmto treba pri metaanalýzach počítať.

Môže sa tiež stať, že mi vyjdú zmiešané výsledky. No a potom prídu títo „metaanalytici“ a vyzobnú si len ten najlepší údaj, takže aj keď boli výsledky zmiešané, vyzerá to, že sú celkom dobré (to je tzv. dobrovoľné babrácke skreslenie).

No a samozrejme, dôležitá je tiež kvalita štúdií. Veľké dvojito-zaslepené randomizované kontrolované štúdie by mali mať najväčšiu váhu. Slabé štúdie by sa mali vyhodiť.
Tak si námatkovo pozrime jednu:

Áno, aj toto je recenzovaná štúdia. Publikovaná v Análoch dermatológie a venerológie (ak ste to ešte netušili, covid je pohlavná choroba). Vybrali si jednu DSSku, kde sa rozšíril svrab, takže tam použili ivermektín (kvôli svrabu – nie covidu). 7 pacientov asi aj malo nejaký covid, ale nič vážne. Nikto nezomrel. Zato aha, v iných DSSkách zomrie v priemere až 5% ľudí. A to je dôkaz, že ivermektín funguje. Alebo minimálne funguje výber správnej DSSky – je to predsa retrospektívna štúdia, môžete si vyberať, o čom budete písať.

Tak čo? Ešte stále veríte, že „matematická pravdepodobnosť, že ivermektín nefunguje je 1 k biliónu“ a hentí babráci to počítajú správne?

Mohol by som pokračovať ďalej, tá stránka obsahuje veľa ďalších perál ducha. Ale načo? Pre Mesíka bude stále existovať ďalších 100 štúdií a ďalšie stovky anekdot, že správna liečba zaberá. Ale to je v poriadku, ja nejdem nikoho presviedčať, že ivermektín nefunguje (možno naozaj funguje). Ja som tých 100 štúdií nečítal a nevedel by som dobre posúdiť ich kvalitu. Lenže rovnako ich nečítal ani pán Mesík a nie som si istý, či by to dokázal posúdiť lepšie, keď zdieľa takéto, ehm, zaujímavosti. Ja by som len upozornil na to, že obaja sa spoliehame na cudzích ľudí – ja na oficiálne inštitúcie a komunitu vedcov, ktorá má v náplni práce čítať, kriticky hodnotiť, porovnávať a vyhodnocovať silu dôkazov a pán Mesík sa spolieha ani nevie na koho – na anonymnú stránku nadšencov, ktorí splietajú piate cez deviate.

Mimochodom, na stránke si takto môžete nájsť štúdie nielen k ivermektínu, ale aj k hydroxychlorochínu, vitamínu A, C, D, bromhexínu (bez vodky), kurkumínu, aspirínu, melatonínu, čiernej rasci. A výsledok? Všetko pomáha. Na čo siahnete, všetko pomáha. Len pizzu tam ešte nemajú. Ale keď ju tam pridajú, stavím sa, že bude zaberať na covid. Ešte aj ten remdesivir, na ktorý Mesík tak nadáva, vraj funguje. Ja viem, je drahý, ale lepšie ako nič. A potvrdzuje to 23 štúdií na takmer 40,000 pacientoch! Je to zaručená informácia. To je aká pravdepodobnosť chyby? Jedna k miliónu? A zabudnite na ivermektín! Čierna rasca a kurkumín sú lepšie. [koniec irónie]

 

Záver

Vrátim sa na začiatok: Juraj Mesík nie je aktívny lekár ani vedec. A to je úplne v poriadku. Informácie nemá z vlastnej praxe ani z vlastného výskumu – preberá ich zo zdrojov, ktorým verí – aj to je v poriadku. No ale potom je otázka, či dokáže kriticky zhodnotiť dôveryhodnosť zdroja, či si informácie overuje, či dokáže postrehnúť, že tu je chyba, toto je dobrý argument (za alebo proti), toto je klamstvo, toto je zavádzanie, na tomto síce môže niečo byť, ale potrebujeme viac dôkazov…. skrátka, či Juraj Mesík hľadá pravdu, alebo len nekriticky prezdieľava každú blbosť z internetu, ktorá tvrdí, že ivermektín funguje a vakcíny nefungujú.

Mesík rád hovorí, že nemáme počúvať slovenských vedcov, ale tých svetových. Pritom väčšina slovenských aj svetových vedcov sa na základoch zhodne a Mesík je aj so svojimi zahraničnými idolmi v menšine.

Juraj Mesík vo svojich statusoch často veľmi správne pomenováva problémy ako hybris (teda natvrdlú pýchu a nebezpečné sebavedomie), nekritické prijímanie informácií, ktoré sa nám páčia a neschopnosť priznať si chybu. Snáď to raz niekedy dokáže aplikovať a začať od seba.