Denník N

Čo je toto tu? Čo nám hovorí fenomén novinárskej práce dnes? Čo nám hovorí prítomnosť? Ako konať?

Písal som v poslednom blogu, že robím tu skôr také triptychy, kde prvý blog je taký myšlienkový prievan, automatické písanie, vyjadrenie myšlienok na „papier“.

Možno snaha byť autentický, možno chuť napodobňovať Platóna a jeho postoj ku komunikácií, presvedčenie, že na porozumenie je potrebné vnímať celú osobnosť, prejav rečníka, že slová skresľujú výpoveď. Snažil sa odradiť čitateľa, že nič dôležité i tak nenapíše…

Hodné zamyslenia…

Teda priznám sa, že ani ten tretí text nebol oveľa stručnejší a zrozumiteľnejší. Odniesol som teraz tie kamene v rámci hry Kamene, odbehol cca. 20 min. a tu v našom centre INFINITY píšem, že čo keď príde návšteva, bežec, rodinka, využijúc služby a možnosti nášho centra….Odtiaľ i dnešné fotky…

Teda to, čo som chcel napísať je veľmi jednoduché. Neučí sa to možno v škole, je to možno typickejšie skôr pre postoj vedca, je otvorený k svetu. Kritický. Má kritické myslenie. Hoaxy a vnímanie toho, čo sa deje. Vnímanie zdroja informácie, hľadanie príčiny, prečo informácia má emisiu do médií…

Teda, základná otázka filozofa, som predsa vyštudovaný filozof s titulom Bc. Na UK v Bratislave a snažím sa plniť sľub daný na promócií, píšem… , otázka je: Čo je toto tu?
Teda v prítomnosti, to, čo vnímam, čo mi je po ruke. Fenomén.

A teda, je podľa mňa právo každého človeka, ktorý je na tomto svete, aby sa pýtal podobne.

To je motív k ďalšiemu hľadaniu prameňov, ktoré môžu dať jasnejšie odpovede. Radosť z poznania.
A teda, ak mladý človek, počúvne požiadavku na kritické myslenie a naozaj skúsi myslieť, pýta sa na podmienky toho, čo sa deje, je jasné, že znalý informačných tokov, vníma príčiny, autora…

Keď porovná fenomén novinárskej akcie, rozhovor v médiu pri jednom respondentovi a potom pri druhom respondentovi, tak nemusí verejnosť, spoločnosť a ani dotyčný novinár pochybovať o tom, že si úplne prirodzene urobí názor, ktorý vychádza z prirodzeného uvažovania, vnímania.

Tu sú dva príklady a skúmajme kriticky rozdiely v prejave novinára. Ako vnímame daný fenomén?

Čo by povedala drvivá väčina vedcov na toto? Aký to je fakt?

Ja som v princpe pri mojej záverečnej práci na danej škole vychádzal k knihy Veda a svedomie, kde to je vlastne o tom, že vedec dnešnej doby nemusí byť plnohodnotný občan, nemusí mať svedomie, aby jeho poznatky mali cenu pre vedeckotechnickú revolúcoi. Aby dávali niekomu moc…. To skončilo niekedy v renesancií… a Descartes…F. Bacon… Ak si pamätám niečo od J. Habermasa som tam citoval…kriticky sa vyjadrovali filozofi…postmoderna…

Tak si myslím, že občan, človek, nositeľ moci, prirodzene vníma, má srdce, a vie posúdiť možno viac ako daný vedec…

Premisa, že vedec, biely plášť či biely límec bude kázať a dav bude počúvať…to bolo skôr v „nazi“ či „komunizme“ …v totalite…môj názor…

Ako sa vyjadruje respondent? Ako dokazuje svoje premisy? Je to obsažné? Ľudské? Presvedčivé? Ktorý respondent viac argumentuje a ako reaguje novinár? Prečo?

Teda bol tu sv. Otec a tiež vravel, aby sa nezabudlo, o potrebe činu. Akcia. Kráčame, kreativne, ľudsky, vzťahy…bez arogancie…

Keď mám dobrú práčku, auto, kachničky v kúpeľni..to neznamená, že mám i pravdu…Ak viem „špinu“ zmyť, neznamená, že iný, ktorý je čistý, žije v lese, v chatrči, že nemá dôstojnosť, ľudskú prirodzenosť…právo občana…rovnosť, rešpekt, …nielen vláda väčšiny, drvivej väčšiny…

Čo je akcia? Čo je čin? Čo je slobodný čin? A čo je reakcia na podnety, na svet? Ktoré z týchto dvoch akcií je slobodnejšie, to, čo vyjadruje osobnosť? Čo ju rozvíja?

Teda naša akcia Kamene najskôr poskytuje radosť účastníkovi v podobe tvorby. Najskôr ide do prírody a vníma tie kamene. Hľadá vhodné. Upriamuje pozornosť. Potom kameň vyzdobí, umiestni na trase a teší sa, keď nejaké dieťa ide a odmenou za pozornosť je nález. Ostane mu pamiatka na zážitok s rodinou, so školou.

 

Idem totiž písať pozvánku na školy v Petržalke. Spomeniem apel na tzv. potrebu inklúzie, spolupráce, rodičia, škola, tretí sektor, podpora vzdelávania…vzťahy, občianska spoločnosť…otvorenosť…dôstojnosť a práva detí…

Kde presne toto chcem ponúknuť v rámci nášho projektu. Deň otvorených dverí v našom centre INFINITY, 17.10.2021 bude o tom, že tu bude vernisáž fotiek z prostredia prírodnej rezervácie Starý háj, kde je vidno vzťah človeka k prírode.

Je tu vidno normálne, akceptované správanie, konzum, produkcia, odpad, kúpa, potreby, dopyt…a naplavený odpad v Dunaji v prírodnej rezervácií, v ramene Dunaja…

PET fľaše, umelohmotné tuby od kozmetických krémov, plechovky od piva, od nápoja bublinkového, čierneho, značka svetového mena…a iné, fast food…zátišia. Potom je tu ponuka na kultúrny program, tvorivosť, prednáška o krajanoch, zdobenie kameňov, beseda. Skrášľovanie okolia, sadenie stromov (sme OZ Presadíme) a inštalácia infotabule… Spojenie pohybu, kreativity, vlastivedy a ekológie…

Teda ako som písal už minule. Nech sa posunieme z tieňov, z ponurého osvetlenia, …z modlenia, ako si želá veličenstvo kat, k autentickému žitiu v prítomnosti, k skutočnej radosti z poznania, z pitia z prameňov poznania, zo studne, ktorú vykopali iní (parafráza na výrok zakladateľa skautingu E. T. Setona)…

Posledná fotka ukazuje odrezok z bukového dreva, ktorý som si odniesol z lesa v deň volieb, výsledky parlamentných volieb v roku 2020. TU neviem prečo, okrem snahy zachytiť Igora M. som dal vedľa i motív líšky. Je to možno prejav prirodzeného vnímania sveta, niečo nám povie i podvedomie, nielen vedomosti zo školy, z knižnice,…líška má svoje atribúty…a zmätok, ktorý do nášho „lesa“ priniesla je po 18 mesiacoch očividný. Prenáša sa nákaza, davová psychóza, skupinové myslenie…z malej skupinky na celé davy…žiaľ…skúsme to vnímaž z osvojho vnútra, kriticky, čo nás motivuje? Rozum? A či strach? Čo je norma a čo pravda?

topoľ čierny pre Ekonomickej univerzite, strom roka podľa hlasovania Ekopolis, tuším v roku 2015…lebo ho nechali rásť, keď to tu stavali…tu je prvý kamen na dnes…

Teraz najčítanejšie