Denník N

Predajné šialenstvo, Tokio verzus Európa.

Camera 360
Camera 360

Minulý týždeň som sa náhodou ocitla na jednom z veľtrhov v Európe. Viac menej lokálnom, predajcovia boli hlavne zo strednej Európy.
Úroveň nebola zlá, ale poznáte to, predajcovia, teda ich zamestnanci predávajú, ale nepretrhnú sa.

Keď som pred osemnástimi rokmi odchádzala z Európy, úroveň predaja bola ešte typická postkomunistická. Predavačka sa na vás väčšinou pozerala s unudeným výrazom,  mali ste často pocit, že si neželá nič iné, len aby ste vypadli a neotravovali.

Po rokoch sa toho veľmi zmenilo. Predavačky v shopping centrách si už nemôžu dovoliť slušne nepozdraviť a na úvod sa neopýtať, ako vám môžu pomôcť. Väčšina sa usmieva. Zvyknú bývať a aktívnejšie, ktoré vás oslovia s konkrétnym tovarom, predstavia ten najnovší.

Veľa ľudí naopak nemá rado, keď po nich predavačka príliš aktívne skočí, radšej sa v kľude sami porozhliadajú a opýtajú, ak niečo potrebujú.

Podobne to bolo aj na spomínanom veľtrhu. Predavači neboli neochotní alebo znudení ako naše postkomunistické predavačky pár rokov dozadu. Človek však zažíval neuveriteľné situácie, pri ktorých by v Japonsku okamžite letel zo zamestnania. OK, Japonsko je Japonsko, ale aj tak…
Predavačky živo rozoberajúce témy, ktoré nemajú s predávaným tovarom absolútne nič spoločné,  otočené prechádzajúcim zákazníkom chrbtom. Poťukávanie do mobilov tiež nebolo nič zvláštne. Nie počas prestávky. Priamo v predajnom stánku. A byť aktívny, premotivovaný? To už je pre predavača takmer urážka…

Spomenula som si pri tej príležitosti na zážitok z Japonska, keď ma známi Japonci poprosili, aby som im išla v rámci kampane pomôcť ako „biela atrakcia“ s uvedením produktu do supermarketu. Išlo o obyčajné ovocie, na dva dni som sa teda premenila na „zelovocárku“, aj keď oblečenú v peknom kostýme, skoro ako červená čiapočka, ktorá ponúka jabĺčka z košíka. Hovorím, biela atrakcia :-). Marketing ale každopádne zabral a predaj išiel ako po masle.

Základné pravidlá, o ktorých som bola pred začatím predaja poučená, boli:

1. Nikdy sa netvár, že ťa predaj unavuje, nevládzeš, trpíš alebo nemáš chuť.
2. Vždy sa usmievaj
3. Pozdrav a ukloň sa každému jednému zákazníkovi.
4. Zákazník je Boh a počas celého predaja tvoje jediné božstvo.
5. Ak je zákazníkom aj tvoj starý priateľ, rodinný príslušník alebo malé dieťa, vždy vykaj a oslovuj s rešpektom a úctou.
6. Aj najmenší nedostatok oblečenia je urážkou zákazníka.
7. Ak je zákazník nespokojný, ospravedlň sa. Aj keď s tým nesúhlasíš, zákazník má vždy pravdu.
8. Počas predávania nikdy nerieš s kolegami vlastné súkromie, alebo hocičo, čo sa týka tvojej osoby a nesúvisí s predajom. Každý rozhovor mimo témy predaja je prísne zakázaný.
V Európe by za tieto pravidlá predavač zamestnávateľa pravdepodobne zažaloval za porušenie ľudských práv, v Japonsku by ich nedodržaním stratil zákazníka.
Japonskí predavači mi niekedy pripadajú ako vojaci na fronte. Predávajú s nasadením života. Každému zákazníkovi dajú pocítiť, že je kráľ, kvôli ktorému sú ochotní obetovať vlastný život.
Ako zákazník sa málokedy máte na čo sťažovať.

Na ilustráciu pridávam nižšie video, ktoré som si natočila večer okolo ôsmej, po celodennom aktívnom predaji predavačov v Tokiu, v obchodnom dome na Harajuku. Našinec to nemôže nazvať nijak inak než „predajné šialenstvo“.

V Japonsku tento štýl predaja neprekvapí nikoho.

Enjoy:-):

Sale Craziness in Tokyo, Harajuku

 

Teraz najčítanejšie

Marianna Hasegawa

Na Slovensko som sa vratila v roku 2013, po 16 rokoch zivota v Tokyu . Este na zaciatku 90tich rokov som odisla studovat Japoncinu a Korejcinu do Viedne na Vienna University a potom do Tokya na Tokyo University Of Foreign Studies, kam som sa dostala na stipendium. V Japonsku som nakoniec ostala trochu dlhsie ako bol povodny plan a prezila tam nadhernych 16 rokov:-). Mam dvoch polojaponskych synov, s ktorymi si momentalne vychutnavame zivot na Slovensku. Moje zážitky z Japonska som zhrnula do najnovšej e-knihy "16 rokov v Tokiu" na mojej FB stránke. Enjoy :-)! Kedze som nomad, nikdy neviem, kedy a kam ma zase vietor zaveje :-). Yoroshiku Onegai Shimasu!