Nemáme právo ničiť naše národné parky

Vážené pani poslankyne,
Vážení páni poslanci,

vo štvrtok sa pred Národnou radou SR uskutočnilo zhromaždenie Osloboďme národné parky. Petíciu za reformu národných parkov podpísalo už takmer 37 000 signatárov a pred parlamentom sa ich pokojne zhromaždili stovky. Petícia má silnú podporu naprieč občianskym spektrom – podporujú ju odborné inštitúcie ako Slovenská akadémia vied či univerzity s tisícmi spolupracovníkov, no aj ľudia žijúci na vidieku či zástupcovia z radov cirkví.

Dovoľujeme si Vám poslať zhrnutie odkazu zhromaždenia:

1)      Poslaním národných parkov je všade na svete ochrana nedotknutej prírody a regenerácia jej narušených častí, rekreácia, výskum a vzdelávanie – nie ťažba dreva. Toto je v príkrom rozpore so situáciou na Slovensku, kde sa v národných parkoch vo veľkom ťaží. Samozrejme, drevo je potrebné, ale národné parky, ktoré zaberajú len 6,5% krajiny a majú byť v čo najväčšej miere nedotknuté, nemajú byť jeho zdrojom. Na to sú hospodárske lesy vo zvyšku krajiny, ktorých je väčšina. Slovenské vedecké inštitúcie sa zhodujú (1), že národné parky, spravované podľa medzinárodných kritérií potrebujeme a majú spadať pod Ministerstvo životného prostredia. Súčasný stav, keď sú štátne pozemky v našich chránených územiach spravované hospodárskymi subjektami, ktorých hlavným cieľom je produkovať zisk z ťažby dreva, je negatívnym unikátom.

2)      Ťažba v našich národných parkoch je aj podľa vedcov kritická (1) a ničí ich podstatu. Podľa dát z Národného lesníckeho centra z rokov 2012 až 2020 (2) sa z nich ročne vyťaží 20 000 až 30 000 kamiónov. Mesačne to je 1 600 až 2 800 kamiónov s drevom. Následne vysadený náhradný les plní len zlomok funkcií prirodzeného lesa. Priblížiť sa mu môže až za niekoľko stoviek rokov – ak nebude predtým znova vyrúbaný.  Zničenie pôdy a jej vodozádržnej funkcie je často nenávratné, pretože sa tvorí tisícky rokov. Dopustením ničenia národných parkov každým dňom pokračujeme v tomto  jednosmernom procese. Naše deti už nezažijú národné parky, ako sme ich zažili my.

3)      Presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod Ministerstvo životného prostredia je základom riešenia, aby sa devastácia nášho najvzácnejšieho prírodného dedičstva skončila aspoň na štátnych pozemkoch. Jednotná správa štátnych lesov v národných parkoch pod rezortom ochrany prírody je štandardom všade na svete a zabezpečuje, aby sa niečo také, ako sa deje v slovenských národných parkoch, už nedialo. Máte možnosť o tom rozhodnúť už v októbri hlasovaním ZA novelu Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa prevedú štátne pozemky v národných parkoch a ich správa pod Ministerstvo životného prostredia.

Zároveň si dovolíme vyvrátiť fámy, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s novelou Zákona o ochrane prírody a krajiny o presune štátnych pozemkov v národných parkoch:

1)      Novela sa dotkne súkromných pozemkov. Nie je to pravda. Novela sa týka iba prevodu štátnych pozemkov. Papierovo sa dotkne podielov neznámych vlastníkov spravovaných štátom, kde správa prejde z jednej štátnej inštitúcie na druhú. Žiadne ďalšie zmeny ako zvyšovanie stupňov ochrany, zákazy či obmedzenia vstupu do lesa novela neobsahuje.

2)      Vidiek je proti novele. Nie je to pravda. Proti novele sú subjekty a ich zastrešujúce organizácie, ktoré dnes profitujú z ťažby 500 000 až milión metrov kubických v národných parkoch v hodnote niekoľko desiatok miliónov eur a majú výhodné dodávateľské či odberateľské kontrakty so štátnym podnikom Lesy SR a ďalšími.

Proti sú stovky – no stále iba časť – štátnych lesníkov, pre ktorých skončí ich autonómne rozhodovanie o ťažbe v národných parkoch. Z autonómnych lesníkov, kedysi pánov dolín, sa stanú zamestnanci Štátnej ochrany prírody, ich niekdajšieho protivníka. Strata zamestnania im však nehrozí.

Proti je ZMOS, ktorého špičky majú veľmi úzke vzťahy so Slovenskou lesníckou komorou.

Proti sú niektorí súkromní vlastníci a urbáre, ktorí po tom, ako si štát vyrieši ochranu a splnenie európskych záväzkov k ochrane prírody na vlastných pozemkoch, už nemusia byť tak atraktívnymi partnermi, ktorých štát doteraz štedro dotoval. Len v TANAP-e bolo za obmedzenia v ťažbách za obdobie 2005 až 2021 neštátnym vlastníkom vyplatených viac ako 17 miliónov eur.

Horeuvedené subjekty a združenia v spolupráci s poslancami krajnej pravice, ktorá v protestoch lesníkov vycítila šancu na percentá, stoja za organizáciou „vidieckych“ protestov, na ktoré zvážajú ľudí z obcí pod falošnými zámienkami vyvlastnenia, zoštátnenia súkromných pozemkov, zákazu vstupu do lesa, predaja vodných zdrojov či strate zamestnania v dôsledku predkladanej novely. „Vidiecke“ protesty nemajú oporu v realite dopadu novely, ale v strachu založenom na hoaxoch, klamstvách a ekonomických záujmoch veľkých drevárskych hráčov a lesníkov. Akonáhle novela bez výraznejších dopadov pre obce v oblasti národných parkoch prejde, odpadne aj základ pre tieto protesty. Dlhodobo si tieto obce polepšia, vo fungujúcich národných parkoch napríklad v Česku sú ich príjmy dvojnásobné (3, s.4), ako v obciach mimo nich, resp. na ich hranici.

3)      Novela povedie k strate zamestnanosti v regiónoch. Nie je to pravda. Novela sa týka iba štátnych pozemkov a dotkne sa iba štátnych lesníkov pracujúcich v národných parkoch. Títo majú záruku (4) zachovania pracovných miest pod MŽP a takisto zachovania platových podmienok. Čo sa týka dodávateľských služieb, už dnes je situácia v slovenskom lesníctve žalostná a udržovanie tohto stavu je predlžovaním úpadku. Slovenský pilčíci dnes pracujú v Česku a Nemecku, ďaleko od svojich rodín. V slovenských štátnych lesoch v národných parkoch robia často partie rumunských a ukrajinských robotníkov. Je naozaj v záujme Slovenska tento stav udržovať?

Skutočne fungujúce národné parky dokážu poskytnúť až desaťnásobne vyššiu zamestnanosť pre región a lokálnych ľudí, ako na rovnakom území dokážu vytvoriť lesohospodárske podniky – ukazujú to zahraničné príklady (5, s.4). Nemáme právo pod zámienkou udržovania zlých pracovných miest a výhodných kontraktov pre niekoľkých vplyvných hráčov ničiť našu prírodu, dokonca jej najcennejšie časti. A zároveň tým pripravovať regióny o perspektívu skutočného rozvoja. Opakujeme, že hospodárenia v bežných, hospodárskych lesoch, mimo národných parkov, ktorých je väčšina, sa novela nedotkne. Vývoz surového dreva zo Slovenska je jeden a pol až dvakrát vyšší (6, 7), ako objem ťažby v národných parkoch. Už dnes by sme preto mohli s ťažbou v národných parkoch prestať – lesy mimo nich produkujú dostatok dreva pre náš trh.

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, veríme, že v októbri sa rozhodnete správne.