Príspevok „mafiánky“

Tí, ktorí bezmyšlienkovite rozsievajú nenávisť a rozdeľujú spoločnosť by si mali uvedomiť, s čím sa zahrávajú. Budú sa cítiť lepšie, ak dôjde k takému vystupňovaniu agresivity a polarizácii spoločnosti, že dôjde ku krviprelievaniu ?

Odsudzujúci rozsudok nad bývalým šéfom špeciálnej prokuratúry mnohí vítajú ako začiatok likvidácie systému „našich ľudí“.

K systému našich ľudí, podobne ako k sloganu s rozviazanými rukami polície treba dodať, že je len  šikovným marketingovým ťahom súčasnej vlády.

Kto sú naši ľudia? Každá vláda sa pri nástupe k moci snaží  realizovať svoj politický program ( v tom lepšom prípade) a preto sa obklopuje “ svojimi“ ľuďmi, teda ľuďmi, ktorým dôveruje, a s ktorými majú rovnaký názor, aby mohli spoločne pracovať na presadení politických cieľov. Tu, kde bývam sa hovorí, že poslanci, ktorí odtiaľto pochádzajú, na rôzne pracovné pozície v štátnej správe pretláčajú svojich ľudí a pripravujú o miesto iných, ktorí mali pramálo spoločné s politikou. Takže budujú  systém „našich“ ľudí.

Za myšlienkovo, názorovo, uzavretý systém ľudí  považujem aj  mimovládne organizácie, ako napríklad Via Iuris. Majú svoje predstavy o fungovaní spoločnosti, štátu, o tom, čo je a čo nie je prospešné pre demokraciu, robia rôzne štúdie, vyhodnocujú a využívajú silu, ktorú majú, aby lobovali a presadzovali. Ak nepatríte názorovo do ich šíkov, nie ste ich ľuďmi, čo dávajú na verejnosti najavo využívajúc výtlak, aký majú. Napríklad sa domnievajú, že keď medzi sebou prediskutovali reformu justície, alebo iné kľúčové zákony,  prebehla diskusia so širokou odbornou verejnosťou.  Ale to, že vznikajú názorovo blízke skupiny a tie spolupracujú, nemôže byť automaticky „zlom“, ako sa to občanom podsúva.

Pejoratívne označenie „naši ľudia“ má vystihovať to, že  skupiny, ktorými sa obklopujú tí, ktorí sú aktuálne pri moci, dostávajú akýsi punc nedotknuteľnosti. Stoja nad zákonom a nech spravia čokoľvek, sú beztrestní. A dostávajú zo spoločného koláča tie najšťavnatejšie kúsky.

Myslíte, že súčasná vláda našich ľudí  nemá ? Ak sme občanmi pripravenými nechať sa „oblbovať“ kýmkoľvek a akokoľvek, len preto lebo sa obávame vyjsť zo svojej pohodlnej  zóny a začať premýšľať, budeme si vylievať svoju frustráciu s hladnými žalúdkami, možno len v agresívnych komentároch na sociálnych sieťach, aj to len tí, ktorí budú mať na zaplatenie elektriny a internetu.

Bez ambície hodnotiť rozsudok vynesený nad bývalým šéfom špeciálnej prokuratúry,  treba povedať, že šéf špeciálnej prokuratúry roky  symbolizoval „smerácky“ systém našich ľudí, kedy mal podľa rôznych mediálnych obvinení, sabotovať trestné stíhania „našich“ ľudí.

Takže nech už skutok, za ktorý si vypočul verdikt súdu na dlhoročný trest väzenia, bol sformulovaný akokoľvek, z pohľadu pohoršenej verejnosti si zaslúži trest, a aj podľa ústnych dôvodov prednesených sudkyňou, exemplárny. Veď stál na čele inštitúcie, ktorá mala bojovať proti najhorším zločinom a spreneveril sa svojmu poslaniu.

Súčasná vláda deklaruje, že systém našich ľudí nepodporuje. Tu nie je potrebné  ďalej rozpisovať, že je to do očí bijúci blud.

Ak je pán Kováčik odsúdený na 14 rokov väzenia za to, že dal pokyn svojmu podriadenému, aby proti rozhodnutiu, ktorým bol mafián prepustený na slobodu, nepodal sťažnosť, o čo prísnejší trest by mali dostať tí, ktorí ho na slobodu prepustili ? Napríklad prokurátor, ktorý sťažnosť nepodal. Veď ak chceme žiť v právnom štáte, každý prokurátor musí byť svojprávny človek, ktorý má bdieť nad zákonom, a nemôže vyhovieť protizákonným pokynom svojho nadriadeného. Sudcovia, ktorí na oboch stupňoch mafiána prepustili, by mali byť odsúdení podľa rovnakého metra, aký použila pani sudkyňa.

Lenže sudcovia, ktorých sa to týka nemôžu niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoje rozhodnutie, pretože v tom čase, ešte nebol súčasťou nášho trestného poriadku progresívny inštitút ohýbania práva. A rozhodli podľa svojho právneho názoru a presvedčenia, ako sa verejne obhajujú a teda zákonne.

Ale predsa si môžeme o nich myslieť, že rozhodnutím, ktorým zločinca prepustili z väzby, sa  zdiskreditovali, ak za pokyn podriadenému na nepodanie sťažnosti voči takémuto rozhodnutiu si musí prokurátor  odpykať 14 rokov. Ak mal  prokurátor   za nepodanie sťažnosti zobrať úplatok, nebol potrebný úplatok aj na prepustenie z väzby ?

Lenže súčasní fanúšikovia očisty justície, sudcov, ktorí takéhoto zločinca prepustili, považujú za „svojich ľudí“. Dokonca ich považujú za piliere, na ktorých bude založená očista a reforma  justície. Čo si máte o tom myslieť my, ktorí sme dúfali v skutočný nástup na cestu budovania právneho štátu ?

V prístupe k našim ľuďom pristúpila súčasná vláda aj k ďalším novinkám . Ak už nie je možné zasiahnuť priamo do trestného procesu, aby sa trestné stíhanie nezačalo (lebo mafia víťazí), zmení  charakter samotného trestného procesu, aby sa dalo pohodlnejšie rozhodovať o ochrane našich ľudí, aj tým, že odstránime nepohodlných. Dovŕšia proces zriaďovania špeciálnych tribunálov, ktoré naprieč históriou vždy slúžili len nedemokratickým cieľom, a to nie je môj názor, to je historický fakt. Slovenský špeciálny tribunál bude historicky prvý,  ktorý poslúži vznešenému  cieľu ? Opäť bude obsadený našimi ľuďmi, pardón, tými najlepšími.

Nepatril medzi takýchto vyvolených pred 12 rokmi aj šéf špeciálnej prokuratúry, ktorý si včera vypočul rozsudok ?

Údajná ochrana právneho štátu cez pracovnú komisiu podľa  verejných vyjadrení jej tvorcov, by vlastne vôbec nemusela byť, keby nedošlo k vzneseniu obvinenia niekoľkým policajtom a dvom novinárom,  a keby sa ďalší „naši“ ľudia neobávali rovnakého osudu, ktorý onálepkovali ako víťazstvo mafie.

Vyzerá to tak, že súčasná vládna garnitúra padla do pascí, ktoré si nakládla sama. A ako to už býva, rozhodla sa vymotať zo šlamastiky tým, že sa zamotáva čoraz viac.

O tom, že sa tu krivila spravodlivosť a princípy právneho štátu tým, že zákon neplatil pre všetkých rovnako, niet pochybností. O tom, že padlo rozhodnutie pokračovať v tom ešte rezolútnejšie za cenu dokonania diela rozkladu právneho štátu začatého predchádzajúcou mocou, už tiež nemožno pochybovať.

Lenže tu  nezlyhávajú zákony, ale ľudia !!! Ak na tento problém zareagujeme zmenou zákona, nič nevyriešime, naopak, do ohňa prilievame ďalší olej.

Inak, prečo došlo k obvineniu novinárov za skutok z roku 2018, keď sa o ňom od začiatku  vedelo, až v roku 2021 ? Veď sú obvinení, že informáciu zverejnili ! Ale toto nie je jediný prípad. Sú desiatky skutkov, z ktorých teraz padajú obvinenia, ktoré sa stali aj pred rokom 2018 a polícia o nich vedela.

Podľa sloganu rozviazaných rúk, sa obvinenia v minulosti nevznášali, lebo sa jednalo o našich ľudí, ktorí boli v minulosti chránení.

Patrili medzi nich aj dvaja novinári ?

Ak má verejnosť začať dôverovať polícii a prokuratúre, táto by mala namiesto pohľadu na horizont a čakanie povelov od mocipánov, začať nezávisle vyšetrovať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie a vtedy, keď sa o nich dozvie, bez ohľadu na to, koho sa týkajú. 

Mnohí dlhodobo systematicky poukazujú na porušovanie zákona vynášaním informácií z prípravného konania, o odhalení totožnosti agenta ani nehovoriac, ale otázka znie, je novinár súčasťou prípravného konania, a dostane sa teda k informácii z prvej ruky ? Alebo získaniu informácie predchádza porušenie zákonnej povinnosti zo strany štátnych orgánov, alebo iných osôb, ktoré pri plnení povinností k nim prístup majú, ako napríklad advokáti ? Nemali by byť obvinení najprv títo ?

A tieto osoby, podobne, ako ďalší aktéri okolo prepustenia „takáčovca“, zostanú v zákulisí a nepotrestaní. Alebo možno dokonca odmenení.

A záverom k obhadzovaniu právnikov termínom mafia.

Vy, čo to hovoríte urážate desiatky  lepších a čestnejších občanov, než ste vy sami.

Považujem za odporné, keď vláda a jej premiér, bezmyšlienkovite uráža vlastných občanov, z ktorých daní okázalo žijú. Rovnako odporné, ako cynické okrádanie občanov predchádzajúcimi vládami, a neokrádali  nás len politici zo Smeru, ale vyzerá to tak, že všetci.