Denník N

Emisné konto Slovenska: Kde nájdete údaje o emisiách skleníkových plynov SR?

Kde nájdete údaje o emisiách skleníkových plynov SR?

V 500-stranovom pdf-ku, ktoré predstavuje National Inventory Report. Ten musí SR od podpísania Kjótskeho protokolu a v súlade s potrebami klimatického panelu (IPCC) každoročne publikovať. Nájdete ho na tejto veľmi neprehľadnej stránke Link, hľadajte názov SVK NIR DD-MM-20XX.

Ak máte pocit, že pdfko nie je nič moc na prácu s dátami, tak nezúfajte. Členské štáty obsah týchto pdf-iek musia nahodiť do databázy. Detailnejšiu databázu nenájdete, potrebujete ale MS Access. Link

Koľko emitujeme

V tabuľke nižšie nájdete detailný rozpis objemov emisií. Celkové emisie skleníkových plynov bez LULUCF (Total excluding LULUCF) dosiahli  39 948 Gg ekvivalentu CO2. Gigagram je ekvivalent 1000 ton, takže to je 39,948 mil. ton ekv. CO2  (skleníkový efekt nemá len CO2, ale dočasne aj metán CH4, oxid dusný N2O, a niektoré fluórové plyny – každý ma iný „otepľovací efekt“, ich dopad sa prepočítava na spoločnú premennú, ktorou je CO2).

Podivná skratka LULUCF dokumentuje efekt lesníckej a čiastočne poľnohospodárskej činnosti na pôde, ale napr. aj dopady náhodných požiarov. V prípade Slovenska to v konečnom dôsledku znamená záchyt uhlíka (pri raste stromov), a teda znižuje celkovú emisnú bilanciu. Výsledná hodnota, ktorá zahŕňa aj efekt LULUCF aj drobné nepriame emisie, je teda v poslednom riadku.

Pozor: Emisie sa neustále upresňujú a prepočítavajú do minulosti.

Aká je prognóza emisií Slovenska?

Slovenský hydrometeorologický ústav publikuje projekcie emisií na základe nadnárodného modelu CPS PRIMES. Výsledky projekcií nájdete opäť na tejto neprehľadnej stránke Link. Opäť pdf. Hľadajte názov Správa o projekciách emisií GHG 20XX.

Projekcie modelu sú robené vo verzii WEM (s existujúcimi opatreniami) – tzn. ako by to asi išlo ďalej, keby sme nové opatrenia neprijímali a vo verzii WAM( s dodatočnými opatreniami).[1]

Aký je cieľ Green Deal pre Slovensko?

V roku 2050 by mali byť čisté emisie EÚ na nule, teda cieľ nie je pre každú krajinu, ale EÚ ako celok. To znamená, že emisie budú môcť byť vysoké maximálne vo výške záchytu uhlíka lesmi a pôdou (prípadne zariadeniami na záchyt uhlíka). Ak by sme tento cieľ preniesli len na Slovensko, tak aktuálne sa záchyt uhlíka pohybuje okolo 6,6 mil. ton (pripomínam údaj o celkovo vyprodukovaných emisiách Slovenska: 39,948 mil. ton CO2). Znamená to teda, že súčasné emisie roku 2019 znížime o 83 %!

Rok 2050 je v nedohľadne, aktuálnejší je cieľ na rok 2030. Naše emisie po započítaní záchytu uhlíka by mali dosiahnuť 55 % hodnoty z roku 1990, to znamená 28,670 mil. ton ekv. CO2. Oproti súčasnosti to znamená pokles o 5 mil. ton, to jest o 15 %. Pre porovnanie, ide o objem, ktorý by vypustili 4 elektrárne v Novákoch (ukončenie ťažby hnedého uhlia jednoducho nestačí).

Koľko emitujú jednotlivé podniky zapojené do obchodovania s povolenkami?

Údaj, ktorý by zaujímal každého, ale je na internete výborne skrytý. Musíte totižto hľadať frázu „Stavy plnenia podmienok v SR za príslušné roky“. Nájdete ich tu: Link

Celkovo ide o 109 prevádzok, ktoré spravuje viac ako 80 firiem. Spolu emitovali v roku 2020 18 mil. ton CO2. Emisie za celú krajinu za rok 2020 ešte nie sú k dispozícii, ale ak to porovnáme s rokom 2019, tak to predstavuje cca 45 %  celkových emisií.

Koľko povoleniek zadarmo získajú slovenské podniky zapojené do obchodovania?

Tieto hodnoty sú publikované v tzv. Národných alokačných tabuľkách. Aktuálne je platná tabuľka na roky 2021 – 2025.  Nájdete ich tu: link

Na tomto linku nájdete aj prehľadnú históriu alokačných tabuliek vrátane alokácií pre prevádzkovateľov lietadiel, ktorí tiež musia reportovať povolenky. Link

Koľko povoleniek má Slovensko k dispozícií?

Jedna z najvzácnejší tabuliek v slovenskej verejnej správe sa ocitla na poslednej strane dokumentu, o ktorom ste nikdy nepočuli. Je to výmena názorov a odpovedí medzi Rozpočtovou radou a Ministerstvom Financií. Dokument Odpovede MF SR nájdete tu: Link

V prvom riadku sú povolenky, ktoré štát prideľuje priemyselným podnikom bezodplatne, je tam v čase viditeľný pokles. V druhom riadku sú všetky povolenky, ktoré Slovensko vie teoreticky vydražiť. Keďže sa zaviazalo prevádzať 30% povoleniek do Modernizačného fondu, výnosy z predaja týchto povoleniek sú príjmom tohto paneurópskeho fondu, z ktorého môžu čerpať aj Slovenské energetické a teplárenské firmy. Prevod do MSR je objem povoleniek, ktoré zadržiava EK, aby na trhu nevznikal nadbytok ponuky a cena bola dostatočne vysoká. Až ten posledný riadok vyjadruje potenciál príjmov Environmentálneho fondu. Ak teda tento rok vláda predá 7,8 mil povoleniek za priemerne 52 eur, verejnému rozpočtu cinkne na účte 400 mil. eur.

Dohromady tak má Slovensko v roku 2021 „k dispozícii“ 27 mil. povoleniek.

Tento text súvisí s predchádzajúcim textom o obchodovaní s povolenkami – ktorý nájdete tu: Link


[1] Scenár s dodatočnými opatreniami zodpovedá scenáru Dcarb modelu CPS-PRIMES  v kategóriách energetika a priemysel a čiastočne aj doprava. Pri návrhu scenára WAM sa zohľadňoval balík politík „Čistá energia pre všetkých Európanov“, ktorý Európska komisia (EK) predstavila v novembri 2016. Okrem toho scenár EUCO modelu CPS-PRIMES do roku 2030 a 2050 podporil posúdenie vplyvu opatrení a cieľov navrhnutých EK v balíku politík.“ – kde je v texte táto poznámka pod čiarou?

 

Teraz najčítanejšie