Ako zaručiť kvalitu interdisciplinárneho výskumu?

Výsledky skúmania vedcov sa rozširujú publikovaním vo vedeckých časopisoch a knihách. Hoci spôsoby preferovaného publikačného média sa menia v závislosti od konkrétnej disciplíny, vo všeobecnosti možno povedať, že v súčasnosti ako publikačné médium dominujú časopisy. Výskumníci spravia výskum, spíšu svoje výsledky do uceleného textu, ktorý pošlú do časopisu. Editori časopisu pošlú tento rukopis iným výskumníkom, odborníkom na danú tému, ktorí napíšu posudky na daný rukopis (toto sa nazýva recenzné konanie). Ak je kvalita textu dostatočná, rukopis je publikovaný ako článok v tomto odbornom časopise. Ak nie, tak je zamietnutý – a jeho autori zvyčajne skúšajú publikovať v inom časopise.

Hoci tento proces sa zdá byť jednoduchý a priamy, je v ňom niekoľko problémových miest, keďže nielen autori, ale aj časopisy samotné sa niekedy snažia vytvoriť si „skratky“, ktorými by si tento náročný proces zľahčili a urýchlili. Robia to nielen preto, že publikovanie je náročný proces a  je treba ponúknuť na publikovanie kvalitný text založený na rokoch výskumu (tu možno hovoriť napr. o plagiátorstve), ale aj preto, že z publikovania sa stala veľmi významná zárobková činnosť: tu možno hovoriť o predátorskom správaní sa niektorých vydavateľstiev. Takéto ponúkajú možnosť publikovať za podmienky, že autori zaplatia istý poplatok spojený s vydaním ich výsledkov v podobe vedeckého článku. Žiadne vydavateľstvo nepublikuje časopisy zadarmo – univerzity a iné výskumné inštitúcie platia veľmi vysoké poplatky za prístup do časopiseckých databáz. Avšak predátorské vydavateľstvá sa odlišujú od tých poctivých tým, že publikačný proces predstierajú a príjmu každý článok, ktorého autori zaplatia poplatok bez kontroly kvality pomocou recenzného konania.

Toto však neznamená, že každý článok, ktorý prejde recenzným konaním je kvalitný a spĺňa požiadavky na poctivý a dobrý vedecký výskum. Mnohé články už boli formálne stiahnuté aj z prestížnych časopisov kvôli tomu, že sa v nich našli zásadné chyby, ktoré mali byť odhalené už počas recenzného konania – ale z istých dôvodov neboli.

Takéto nedostatky sú ešte viac viditeľné v interdisciplinárnom výskume. Na tejto problém poukazujeme s Kacperom Szuleckim (z University of Oslo) v našom článku v časopise Energy Policy. Kritizujeme v ňom iný článok vydaný v tomto časopise a argumentujeme, že nestačí prezentovať svoj výskum ako súčasť inej disciplíny (a metodologického zamerania) na to, aby sa zamietla jeho kritika ako neopodstatnená.

Problém vidíme najmä v tom, že neustále vzrastá nutnosť viac a viac publikovať, čo sa prejavuje aj v tom, že výskumníci dostávajú stále viac a viac žiadostí o posudzovanie rukopisov. Písanie posudkov je súčasťou pracovnej náplne každého výskumníka a akademika, avšak s narastajúcim počtom žiadostí o napísanie posudku môže byť problém nájsť si dostatok času na napísanie detailnej kritiky. Odmietnutie písať posudok nie je veľmi časté najmä u juniorských výskumníkov, pre ktorých je možnosť obohatiť si zmienkou o recenzovaní rukopisov pre vedecké časopisy svoj profesionálny životopis príliš lákavá. Navyše, v rámci interdisciplinárneho výskumu môže byť problém v tom, že jednotlivý recenzenti sa spoľahnú na tých ostatných (vždy robia posudok minimálne dvaja posudzovatelia) v oblastiach, kde nie sú špecialisti. Napr. pri aplikácii špeciálnej metódy, analýzy, alebo teórie. Všetci posudzovatelia sa spoľahnú na tých zvyšných a výsledkom môže byť, že recenzným konaním prejdú bez povšimnutia aj analýzy s veľkými nedostatkami. Následne je publikovaný aj článok, ktorý nespĺňa ani základné kvalitatívne predpoklady na uverejnenie vo vedeckom časopise. Spolu s Kacperom Szuleckim tvordíme, že toto je situácia práve s článkom, na ktorého nedostatky poukazujeme.

Vzhľadom na rôznorodosť disciplín vyvstáva však otázka, aké sú základné prvky „dobrej“ vedy? Vychádzajúc z Maxa Webera a nadväzujúc na ďalších autorov poukazujeme na to, že existujú tri takéto prvky: výskum musí byť systematicky previazaný so svojimi predpokladmi, musí byť verejne kritizovateľný v rámci vedeckej komunity a musí mať za cieľ vytvárať poznanie. Pomocou týchto troch prvkov analyzujeme aj nami kritizovaný text a poukazujeme na to, že tento text nespĺňa ani jeden z nich. Neexistencia jasného teoretického rámca, zaujatosť autorov hraničiaca s politizáciou skúmaného problému a z tohto vyplývajúce problematické závery sú hlavnými prvkami našej kritiky.

Hoci v texte reagujeme na veľmi špecifický problém, sme presvedčení, že aj táto naša skúsenosť hovorí o potrebe reformovať akadémiu a spôsoby, akým sa hodnotia vedecké výkony. Súčasný tlak na publikovanie spojený s problematickým určovaním hodnoty a dopadu výskumu na vedu a spoločnosť (tzv. impact faktor alebo h-index) začína byť predmetom kritiky a prvé výskumné inštitúcie sa snažia vytvoriť iné systémy. Ak má veda prinášať nové poznanie a pomáhať spoločnosti stať sa lepšou, nemôže ponúkať stimuly pre správanie, ktoré na strane autorov preferuje publikovanie za každú cenu a na strane vydavateľstiev robí z publikovania výskumu lukratívnu odvetvie – tak ako je tomu v súčasnosti.

Tento výskum bol uskutočnený v rámci projektu ENERGIES (https://www.politologiauk.sk/energies), ktorý je podporený Agentúrou na podporu výskum a vývoja (APVV-16-0062).