Denník N

Boh a „Doba Covidová“

Pandémia Covidu-19 otriasla našou spoločnosťou v základoch. Mnohí prišli o prácu, kontakt s rodinou a často, bohužiaľ, aj o blízkych. Kde je v celom tomto Boh a nie je pandémia dôkazom toho, že neexistuje?

Nedávno sa na jednej internetovej stránke objavila fotka facebookového príspevku, kde bolo napísané (pôvodne v angličtine): „Na Covid-19 už zomrelo 1,6 milióna ľudí. Ty si však stále tu. Poďakuj sa Bohu v komentároch.“ Ďalej boli sfotené komentáre príspevku, kde medzi rôznymi „Amen“ vyčnieval tento jeden: „Ďakujem bohu za to, že zabil 1,6 milióna ľudí!“ Komentáre pod príspevkom boli podobné, začínajúce na neexistencii Boha po nazývanie veriacich ľudí rôznymi hanlivými menami.

Odhliadnuc od toho, človeku sa v čase veľkých ťažkostí, ako je táto „Doba Covidova“, vynára dobrá otázka, ktorú tento príspevok vhodne načal. A tá si zaslúži odpoveď: Ak Boh existuje, ako mohol túto pandémiu dopustiť?

Problém zla

Budem vychádzať z kresťanského Boha, teda Boha, ktorý je všemohúci, vševediaci a je nekonečne dobrý (pre túto úvahu spomeniem tieto vlastnosti Boha). Ako je možné vidieť, nijako som si vysvetlenie tohto kontrastu neuľahčil – ak dám tieto vlastnosti do kontrastu so svetom, ktorý aktuálne prežíva pandémiu a množstvo bolesti.

Otázka, ako mohol Boh dopustiť pandémiu v skutočnosti patrí pod problém zla. Ak je Boh naozaj všemohúci, vševediaci a dobrý, ako je možné, že je vo svete toľko zla? Problém zla je hlavne emočne ťažký, no v tejto krátkej úvahe chcem hlavne poukázať na to, že Boh môže existovať aj napriek zlu, s ktorým sa každodenne stretávame.

Všemohúci, dobrý a ešte aj vševediaci?

Všemohúcnosť je možné chápať ako všetko to, čo je logicky možné. Je preto možné, že Boh stvoril ľudí ako slobodné bytosti, ktoré si môžu vybrať medzi dobrom a zlom, no nemôže ich prinútiť konať dobro, ináč by neboli slobodní. Iný uhol pohľadu nám ukazuje zaujímavú skutočnosť: bez utrpenia a zla by neboli ani dobré vlastnosti, ktoré v takýchto situáciách žiaria ako štedrosť, odvaha či láska. Absencia dobra v tomto svete dáva ľudom možnosť konať dobro tam, kde je potrebné, svojimi slobodnými (dobrými) skutkami. C. S. Lewis to povedal takto:

„Ak chceš povedať o Bohu, že môže dať stvoreniu slobodnú vôľu a zároveň od stvorenia zadržiavať slobodnú vôľu, tak si o Bohu nepovedal nič.”

Vševedúcnosť znamená Božiu prozreteľnosť – znalosť o tom, čo bolo, je a bude; no zároveň aj znalosť o tom, čo by bolo, ak by veci boli ináč. Preto je možné, že Boh mal dobré dôvody na to, aby dopustil isté veci, ktoré sú pre nás nepredstaviteľné. Máme veľmi limitované poznanie skutočného dopadu vecí v histórii. Preto nám môže uniknúť význam veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nepochopiteľné. Zoberme si príklad psa u zverolekára, ktorý má dostať dávku očkovania proti besnote. Môže sa mu zdať toto utrpenie, ktoré prežíva, ako nepochopiteľné a kruté, nevediac, že práve týmto sa vyhne horším veciam v podobe besnoty a neskôr aj ťažkej smrti, nehovoriac o tom, že nenakazí ďalšie zvieratá a ľudí. Preto aj Boh môže tolerovať niektoré utrpenia či zlá, keďže na to môže mať dobré dôvody, pretože je vševediaci, nie napriek tomu.

Dobro Boha je vhodné neobmedzovať na naše ľudské každodenné chápanie dobra. Pod dobrom často myslíme láskavosť, kedy, nech sa deje čokoľvek, by sme od Boha čakali jednoduché „čo po tom, hlavne ak sú šťastní.“ Väčšina teistov ale priznáva, že nie sme stvorení na nájdenie šťastia v tomto svete, ale, dôležitejšie, na získanie večného šťastia s Bohom po smrti. Známy výrok sv. Augustína to zhŕňa najlepšie:

„Naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v Tebe, Bože.“

Boh, morálka a bolesť

Keď teda zhrnieme Boha ako všemohúceho, vševediaceho a dobrého, môžeme predpokladať, že Boh môže mať veľmi dobré dôvody na dopustenie zla či utrpenia – od dobra slobodnej vôle, existencie dobrých skutkov, predchádzaniu väčším tragédiám až po konečný cieľ večného života v nebi s Ním.

V neposlednom rade si treba uvedomiť jednu dôležitú vec – problém zla nemusí byť argumentom proti existencii Boha, ale v Jeho existenciu. Ak totižto existuje objektívne zlo, existuje aj objektívne dobro a morálka. Ak existuje morálka, tak musí existovať dôvod, prečo sú považované niektoré skutky za dobré či zlé a teda takéto jednoduché poznanie môže viesť, krok po kroku, k Bohu.

Nevravím, že týmto je problém zla vyriešený, najmä nie emočne. Je veľký rozdiel medzi tým vedieť, že Boh môže na niečo mať dobrý dôvod a ten dôvod nepoznať a zároveň prežívať stratu blízkeho. Problému zla a jeho ďalším podobám (extrémne zlá, utrpenie zvierat, atď.) sa v ďalších blogoch plánujem venovať. No pre pripomenutie toho, že Boh nenecháva človeka samého v jeho utrpení, je tu jeden z, pre mňa osobne, najkrajších výrokov evanjelií:

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Ján 3:16)


Téma, ktorej sa budem najbližšie venovať, sa bude týkať Problému skrytosti Boha a jeho (ne)existencie.

Teraz najčítanejšie