Denník N

Dúhová rodina Hronovcov – časť 1.

Volám sa Martin a hoci toto píšem v slovenčine, som pôvodom z Moravy. Ako to už býva, všetci Česi majú minimálne jedného starého rodiča zo Slovenska, v mojom prípade siahajú moje korene k malej dedinke pri Trnave. Preto ma to vždy ťahalo na Slovensko a keď prišla pracovná ponuka z Bratislavy, veľmi som neváhal a rok môjho života som aj s rodinou strávil v Bratiske, ktorú sme si veľmi zamilovali. Aktuálne žijeme náš rodinný život opäť na Morave, v malom rodinnom dome na okraji dediny, cez plot od mojich rodičov a asi kilometer od svokry.

Dovoľte, aby som teraz predstavil svoju trochu netradičnú rodinu. Sme dvaja otcovia. Tým druhým otcom je môj muž, partner, manžel, volám ho hocijako, no v občianskom preukaze má „Filip“. Jeho starká bola od Košíc, čiže aj on spĺňa parametre priemerného Čecha. Tretím obyvateľom nášho domu je jedenásťročná Agnes, ktorá s nami žije v podstate celý svoj život. No a posledné prírastky, ktoré ku nám pribudli vlani v lete, sú štvorročné dvojičky, chalani Patrik a Filip.

S mojím mužom sme spolu už 14 rokov, posledných 6 v registrovanom partnerstve. Priznám sa, že nad tým, či budeme mať deti, som na začiatku nášho vzťahu nerozmýšľal. Túto otázku veľmi riešila moja mama, nakoľko chcela vnúčence a mala pocit, že ich mať nebude. Toto bol aj hlavný dôvod prečo dosť zle znášala môj coming-out. Nechcela sa veľmi o tejto „veci“ rozprávať, asi si hlavne prechádzala svojim vlastným procesom smútenia za jej predstavou o mojom živote.

S mužom sme sa stali rodičmi neplánovane. Sme v tomto dosť neobyčajní aj v komunite dúhových rodín, keďže rodičovstvo dvoch mám či dvoch otcov je zvyčajne záležitosťou veľkého plánovania. Páry rovnakého pohlavia potrebujú riešiť v prvom rade komplikované zákony, ktoré im u nás neprajú, a v druhom rade si buď prejsť procesom náhradného rodičovstva, alebo procesom oplodnenia s darcovskými vajíčkami, či spermiami. Toto všetko zaberie veľa času, energie, peňazí.

U nás to bolo inak, a inak to ani nemohlo byť.  ☺ Po štyroch rokoch od začiatku nášho vzťahu sa v rodine môjho muža bolo treba postarať o bábätko, o ktoré sa jeho biologickí rodičia starať nemohli. V  tej chvíli sme začali vypomáhať my. Spočiatku sme sa o bábätko starali len niektoré dni v týždni a starostlivosť sme si delili s inými členmi rodiny, no počet týchto dní rástol a…a zrazu sme mali v spálni postieľku a všade (hlavne ružové) hračky!  To sa k nám pomaly a nenápadne votrela Agnes.  Z pohľadu nášho vzťahu a našich povinností sme sa stali jej rodičmi. Bolo však treba vyriešiť aj právnu otázku. O tom v ďalšom dieli.

Martin Hron

Prehľad ďalších častí:
Časť 2
Časť 3
Časť 4
Časť 5
Časť 6
Časť 7

Teraz najčítanejšie