Nebezpečná Darwinova idea

V jednej časti svojej knihy Dennett polemizuje so Stephenom Gouldom. Obaja zastávali iné pohľady na evolúciu. V tomto článočku samozrejme nepôjde o rozsúdenie, ktorý z nich mal pravdu. Chcem iba poukázať na to, ako dokážu niektorí autori vysvetliť náročné teoretické problémy na príkladoch z reálneho života. Zároveň sa tým ukazuje bohatstvo a krása myslenia ako takého.

Gould ako spoluautor publikoval v roku 1979 veľmi populárny článok o spandreloch a pendetívoch v Bazilike sv. Marka v Benátkach. Spandrel alebo spandril je architektonický prvok, trojuholníková plocha.

 

Pendetív je sférický trojuholník, časť kupoly.

 

Tieto plochy sú často využívané ako priestor na dekoráciu a vytvárajú špecifickú výzdobu danej budovy. Gould tvrdí, že spandrely či pendetívy sú nevyhnutným dôsledkom architektonického riešenia stavby danej baziliky. Ich priestor sa potom dodatočne využil na známu mozaikovú výzdobu Baziliky sv. Marka. Dennett nesúhlasí a tvrdí, že architektonické riešenie interiéru baziliky bolo vybraté zámerne s úmyslom, aby vznikol vhodný priestor na uvedené mozaiky. Podľa neho si existencia kupoly v bazilike nevyžaduje nevyhnutne riešenie vo forme pendetívu, ale je možné použiť tromp (dutý polokužeľ, ktorý tvorí prechod medzi pôdorysom a klenbou).

Dennett navyše tvrdí, že pendetívy boli v bazilike zámerne vytvorené tak, aby poskytovali čo najlepší priestor pre mozaiky. Niečo podobné platí aj v prípade vejárovitej klenby King’s College Chapel v Cambridge. Priestor, ktorý sa otvára medzi jednotlivými vejármi klenby je vyplnený symbolmi Tudorovcov. Podľa Dennetta šlo možno o zámer a klenba bola navrhnutá tak, aby tam bolo tie symboly možné umiestniť. Gould si myslí, že sa tam umiestnili iba dodatočne, aby sa využil „nevyhnutne“ vzniknutý priestor.

Termín spandrel prešiel aj do biológie a v nadväznosti na Gouldovo chápanie označuje vedľajší produkt evolúcie, ktorý získal novú, pôvodne nezamýšľanú funkciu. Gouldovým zámerom je ponúknuť alternatívu k adaptacionizmu. V Dennettovom koncepte predstavuje adaptacionizmus interpretáciu a spätné predpovedanie evolúcie na základe najlepšieho existujúceho riešenia pre daný problém.

O čo v tejto polemike teda ide? Gouldovo chápanie evolúcie, ktoré zahŕňa vznik nevyhnutných vedľajších produktov, ktoré neskôr získavajú významné biologické funkcie, v sebe skrýva mystickú vnútornú nevyhnutnosť, ktorá ako keby viedla samotnú evolúciu až smerom k objaveniu sa ľudí. Toto chápanie spolu s Gouldovou teóriou prerušovaných rovnováh, ktorá obhajuje krátke, skokovité zmeny v evolučnom vývoji, narúša Dennettov pohľad na evolúciu ako čisto algoritmický proces. Zjednodušene povedané, Gould pri výstavbe života na Zemi nepoužíva žeriavy, ale nebeské háky – čiže zázraky.

Je potrebné uviesť, že Dennettov koncept je podľa všetkého bližší samotnému Darwinovi. Ten sa taktiež držal princípu, že príroda nerobí skoky (natura non facit saltus). Darwinova definícia – „zachovávanie priaznivých odchýlok a zavrhnutie škodlivých odchýlok nazývam prírodný výber“ – taktiež podporuje ďalší Dennettov koncept, teóriu adaptácie.

V prípade Darwina i Dennetta sa však vynára otázka, ako prírodný výber, respektíve algoritmický proces, dokážu rozpoznať, ktoré riešenie je pre danú situáciu najvhodnejšie. Tento problém sa objavuje i v súvislosti so spomenutými Dennettovými analógiami s architektonickými riešeniami. Americký filozof preto navrhol pojem „zámerný prístup“ (intentional stance), ktorý sa, okrem iného, viaže k jeho chápaniu evolúcie a ktorý – zjednodušene povedané – hovorí o tom, že ak existuje vhodné riešenie pre daný problém, tak práve to bude použité. Práve to je podstata jeho teórie adaptacionizmu. Aby sa Dennett vyhol existencii nejakého vnútorného princípu, ktorý by účelovo riadil evolúciu žiaducim smerom tvrdí, že zámerný prístup nám dovoľuje iba spätne vyhodnotiť zvolenie konkrétneho riešenia, ale neslúži ako pravidlo, ktoré by nám umožnilo predpovedať ďalší smer vývoja.

Gould ako paleontológ a biológ, a Dennett ako filozof a kognitívny vedec, ponúkli dva pohľady na čiastkový problém veľmi zložitej evolučnej teórie. Z pohľadu laika, ale predpokladám že i vedca, je ťažké rozhodnúť, najmä bez priamych dôkazov, ktorý z týchto pohľadom je bližší skutočnosti. No najmä Dennettova jasnosť formulovaných myšlienok ako i schopnosť oboch autorov použiť príklady a analógie z bežného života, dovoľuje i širšej verejnosti sledovať náročnú vedeckú problematiku.

* * *

Dennettova kniha Darwin’s Dangerous Idea zatiaľ nie je dostupná v slovenskom či českom preklade. Je to pomerne náročné čítanie, ale kniha je vhodná pre všetkých záujemcov o problematiku evolúcie, najmä však pre prírodovedcov či filozofov/etikov. Táto kniha je zaujímavá i pre všetkých nadšencov z oblasti humanitných či spoločenských vied, a to pre svoju argumentačnú vycibrenosť a postrehy, ktoré obohatia každodenné vnímanie života.