Denník N

Skúšky na Imperial College

Peter Vanya píše o jeho skúsenostiach so záverečnými skúškami na Imperial College v Londýne

Už o pár dní sa začne posledný trimester. Na Imperiali na nás čaká zopár prednášok, letný projekt a napokon skúšky.

Skúšky tu prebiehajú výlučne písomnou formou. Celý základný matematický aparát, ktorému boli venované štyri predmety, je skondenzovaný do trojhodinového testu. O dva dni neskôr mechanika a relativita, dve hodiny. Potom mesiac a pol letný projekt z programovania, a na konci júna ešte tri testy po dve hodiny: elektrina a magnetizmus, zmes troch menších fyzikálnych predmetov, a matematická analýza.

Veru tak, anglické deti nemajú možnosť zažiť čaro skušok vo východnom bloku. Pre terajších stredoškolákov, ktorí ešte nemali tú česť, ponúkam kratší opis toho najdrsnejšieho, čo som zažil.

Z rozprávania starých rodičov viem, že voľakedy počas skúšky celé rodiny tŕpli a čakali na telefonát mladého, či spravil alebo nespravil. Skúšky u nás majú svoju prirodzenú vážnosť, je to viac, ako len formálne ohodnotenie znalostí študenta.

Ráno som sa nasúkal do obleku, aby som už o ôsmej (u tolerantnejších učiteľov o deviatej) sedel v škole a písal skúškovú písomku. Tá trvá približne hodinu a pol. Potom to ctený pán učiteľ musí opraviť, a už o jedenástej v napätí stojíme v nástupe pred jeho kabinetom. Dovnútra ako prvých volá tých, čo nesplnili kritériá písomky. Tí šťastnejší sú potom pripustení k úsnej skúške. Pred sebou pero a papier, na úvod dôkaz ľahšej vety, príp. tematický okruh. Kto nevie, rozlúči sa s kabinetom so slovami v zmysle „přijdte jindy pane kolego, když to budete vědet“. Povedané narovinu, dotyčný bol práve vyrazený zo skúšky. Tí, čo prejdú postupujú do ďalšieho kola ťažších dôkazov. Študenti postupne odpadávajú s Éčkami, Déčkami a Céčkami v indexoch. Napokon prichádzajú najťažšie otázky, vytiahnuté z hĺbky 30-ročných skrípt alebo zbierok príkladov. Po zápise do indexu, či už je to A alebo B, vychádza študent spotený ako myš, myseľ zaplavená zmesou šťastia a vyčerpania.

Toto bol samozrejme ideálny prípad, ktorý zachovával objektívnosť. A hlavne, bol to príklad matematickej skúšky. Tam to býva jednoduché – buď vieš alebo nevieš, nič medzi neexistuje. No napríklad už aj v prípade stále veľmi exaktnej fyziky si možno vytvoriť celkom veľký priestor na prekrúcanie alebo obkecávanie. Človek s odvahou, darom reči, prípadne sukňou môže mať u niektorých učiteľov – či už ide o ich neskúsenosť alebo závislosť na peknom počasí – obrovskú výhodu.

Možno práve toto sú dôvody, prečo na Západe prebiehajú skúšky výlučne písomnou formou, a to už aj na stredných školách. Týmto spôsobom sú nálady skúšajúcich aj vedľajšie, irelevantné „schopnosti“ študentov odstránené. Samozrejme, aj pri opravovaní testov sa dá prilepšiť či poškodiť, no rozsah je omnoho menší.

Možných známok je päť: first (nad 70 percent), upper second (70-60), lower second (60-50), third (50-40) a fail. Zdanlivo vyzerá byť dosiahnutie first-u veľmi jednoduché, ale nenechajme sa oklamať. Testy sú nastavené tak, aby najlepší dosahovali práve okolo sedemdesiatky. Tu je rozdiel oproti nášmu systému, kde sa zvyčajne na jednotku požaduje 90. V UK sa to viac podobá na známy vtipný princíp: „na jednotku to vie pán Boh, na dvojku riaditeľ, na trojku učiteľ, na štvorku najlepší žiaci a na päťku všetci ostatní“.

Samozrejme, nájde sa aj niekoľko nevýhod. Zatiaľ čo v Česku/Slovensku sú pokusy až tri, v UK je to tak trochu „hop alebo trop“. Pokiaľ človek test na prvý raz nespraví na povinných 40 percent, má ešte v septembri možnosť opravy. Avšak medzi známkami sa už nerozlišuje – píše sa len „spravil/nespravil“. Ak študent test spraví, no dosiahne známku, ktorú si neželal, možnosť na nápravu už nemá.

Ale to je asi nutná daň za snahu o objektívnosť. Času na prípravu je dosť, zákerné otázky ani škodoradostné úsmevy učiteľov sa v testoch nevyskytujú. Teda usilovný, poctivý študent sa nemá čoho báť.


Tento článok bol pôvodne uverejnený dňa 26.04.2011 na portáli www.unimak.sk, ktorý pomáha slovenským študentom získať miesta na elitných univerzitách v zahraničí.

Jeho autorom je Peter Vanya.

Teraz najčítanejšie