Denník N

Prvý rok na Imperial College v Londýne

Peter Vanya bilancuje svoj prvý rok strávený v Londýne

Už je to týždeň, čo som odozvdal poslednú domácu úlohu, ktorou bol protokol z letného projektu z programovania. Nastal čas na obhliadnutie sa za posledným rokom.

Predmety

Matematika
V prvom trimestri sme mali tri matematické predmety: algebra, funkcie (kvázi analýza) a komplexná analýza. Všetky boli vedené skúsenými a charizmatickými učiteľmi, i keď pán na algebre to so svojou snahou zaujať študentov za každú cenu až preháňal. Učivo bolo oproti Jaderke omnoho povrchnejšie a tempo rýchlejšie. Išlo skôr o naučenie študentov počítať konkrétne veci ako o hĺbkové pochopenie dôkazov stojacich za jednotlivými vetami. Pre nadšencov však boli najdôležitejšie vety z algebry v skriptách dokázané, i keď to neskôr na skúškach nebolo testované.

V druhom trimestri sme všetci absolvovali vektorový kalkulus, a tí so zameraním teoretická fyzika aj matematickú analýzu. Kalkulus učil starší profesor z Ameriky, počúvať jeho výklad bolo radosťou. Okrem toho mal dar byť vtipný práve vtedy, keď to bolo treba. Výklad pozostával z viacnásobných integrálov a nevyhnutnej Gaussovej a Stokesovej vety.

Matematickú analýzu učila pohľadná chudá profesorka ázijského pôvodu a veľmi jemného vystupovania. Tu prišli na rad dôkazy, ktoré sme už na skúšku museli spolu s formalizmom ovládať. Treba povedať, že ich bolo hodne a ich teoretickosť (resp. nepraktickosť) prevyšovala aj matfyzácku, resp. jaderňácku analýzu. Škoda len, že na výklad ekvivalencie množín sa spotrebovalo tak veľa času, že už nezvýšilo na pre fyziku omnoho podstatnejšie limity, spojitosť a rady. Ale inak to opäť bola radosť počúvať.

Fyzika
Na jeseň sa tradične preberala mechanika a spolu s ňou trochu prekvapivo aj relativita. Tú učil Kanaďan s veľmi nezáživným prejavom, zato ale jeho vysvetľovanie omnoho viac podporovalo (časo)priestorovú predstavivosť, ktorá ja pri jej pochopení veľmi dôležitá.

Na jar prišla elektronika a známa elektrina a magnetizmus. Keďže som už oboje absolvoval v Prahe, nemôžem povedať, že by som bol pravidelným návštevníkom prednášok. Pri elektronike ma však nepríjemne prekvapili skriptá napísané príšerným štýlom vo Worde. Mali viac ako sto strán – čo je na 12-hodinový kurz dosť veľa – a obsahovali veľké množstvo irelevantného, populárne znejúceho textu.

Okrem týchto klasických predmetov boli na zozname tri na prvý ročník skôr netradičné: vibrácie a vlny, kvantová fyzika a štruktúra látky. Prvý z nich nešiel úplne do hĺbky teórie vlnenia, čo bolo ale podľa mňa dosť na škodu. Takto sa obsah učiva zredukoval len na úzky okruh vybraných kapitol, ktoré by sa pokojne dali zaradiť do iných predmetov, alebo na ktoré sa dalo počkať do vyšších ročníkov. Kvantovka sa tiež začínala nemastno-neslano, ale na posledných hodinách si študent po objasnení niekoľkých dôležitých konceptov a napokon aj zhliadnutí a vysvetlení Schroedingerovej rovnice mohol spraviť celkom peknú predstavu o tom, čomu sa neskôr v škole a vôbec pri vedeckej kariére nevyhne. Štruktúra látky bol celkom rozumný predmet, kde tak isto išlo viac o pochopenie dôležitých myšlienkových postupov bez náročnejšieho počítania, ku ktorému sa asi dostaneme vo vyšších ročníkoch.

Iné
Určite treba spomenúť krátky kurz programovania v C++, ktorý hodnotím vysoko pozitívne. Zvlášť v konstraste so semestrálnym kurzom v Pascale na Jaderke, ktorý bol po pedagogickej stránke katastrofou a kde bolo cvičiacemu úplne jedno, či si študent niečo odniesol alebo nie. Na Imperiali bol každý jeden z nás donútený naprogramovať určité množstvo príkladov, sám si musel prejsť skriptami a odpovedať na rôzne úvahové otázky podporujúce premýšľanie.

Po celý rok sme raz do týždňa mali predmet so zvláštnym názvom Professional Skills. Tu do nás jemne tlačili niečo, čo sa dnes módne označuje ako „soft skills“: vytváranie prezentácií, prejav a tímovú spoluprácu. Okrem toho – a za to dávam Imperialu veľké významné plus – nás učili rozmerovú analýzu, rádové odhady a počítanie príkladov spamäti, vrátane násobenia veľkých čísel bez použitia kalkulačky. V podstate tu išlo o rozvíjanie fyzikálnej intuície, ktorá častokrát oddeľuje najväčších fyzikov od tých zvyšných. Na našich univerzitách sa s tým človek stretne len ťažko, ako keby tie čakali, že niečo také sa nám samé naleje do hláv. Ja som sa s tým naposledy stretol pri riešení stredoškolského Fyzikálneho korešpondenčného seminára.

V poslednom trimestri sme vo dvojiciach absolvovali letný projekt, kde sme mali spraviť nejaký zložitejší experiment alebo naprogramovat simuláciu. V podstate išlo o priblíženie skutočného výskumu s tým, že sme vopred nevedeli, ako by mali vyzerať výsledky. Každému páru bol pridelený supervisor, s ktorým sme sa stretávali raz týždenne a ktorý nás mal v našej práci usmerňovať. Letný projekt považujem za úžasnú iniciatívu, pri ktorej som sa veľmi veľa naučil a hlavne mal možnosť zažiť skutočnú radosť z objavovania nepoznaného.

V prvom ročníku študenti nemaju prakticky žiadnu voľnosť vo výbere predmetov, ani len v jazykoch (pokial nie sú na kurze Year in Europe). Ich výuka je zabezpečovaná Department-om of Humanities, ktorý si za ne pýta nemalý poplatok, 250 GPB. Jedinou výnimkou bola ruština, ktorá je sponzorovaná ruskou nadáciou a na ktorú som sa teda zapísal. Učiteľka bola pôvodom Ruska, ale jej prístup vôbec nenaznačoval, že by absoltovala pedagogické minimum. Bola príliš mäkká a na hodinách sa takmer vôbec nekonverzovalo, čo je práve to, čo každý študent cudzieho jazyka potrebuje najviac. Okrem toho bolo tempo neuveriteľne rýchle a povrchné, a fakt si neviem predstaviť, ako by som to zvládal, keby sa môj rodný jazyk na ruštinu výrazne nepodobal.

Skúšky

Všetky prebiehali formou testov v jeden konkrétny deň a čas. Pravidlá boli prísne, časomiera neúprosná. Študent tu nemá prakticky žiadny priestor na kreativitu, čo môže byť aj trochu na škodu veci. V našich končinách sa na ústnych skúškach rozlišujú áčkari od béčkarov rôznymi exotickými úlohami, ktoré páni profesori častokrát dolujú z útrob svojich šuflíkov, a na ktoré potom študenti musia zapojiť rozum na 150 percent. Pri písomných skúškach s pevne danou dĺžkou však táto možnosť nie je. Otestuje sa to, čo bolo v skriptách a hotovo.
V prípade laboratórnych cvičení a programovania však bolo hodnotenie omnoho zaujímavejšie. Do úvahy sa brala aj iniciatíva študenta, jeho zapálenie pre problematiku.

Bývanie & Šport

Internát som mal hneď vedľa univerzitého kampusu, takže cesta na prednášku mi trvala len päť minút. To však v žiadnom prípade nebránilo meškaniu na prednášky, práve naopak. Hneď vedľa internátu sa nachádza športové centrum Ethos, kde môže každý študent zadarmo ísť do posilovne, do sauny alebo na plaváreň.

Clubs & Societies

Na začiatku roka som sa zapísal do debatného klubu. Bol som tam ako jediný cudzinec v prvom ročníku, a na prvých stretnutiach som poriadne koktal. V každom prípade skvelým tréningom bolo už len počúvanie myšlienok ostatných debatérov. Po pár týždňoch som sa náhodným procesom dostal na súťaž, kde som uvidel a uveril, že aj ľudia z východnej Európy to s jazykom a prejavom môžu dotiahnuť celkom ďaleko. No časom zo mňa nadšenie opadlo, keďže stretnutia mali stále ten istý formát (najskôr všeobecný úvod do nejakej problematiky, potom debatné kolo na danú tému), i tak to však bola skvelá skúsenosť. Nevyskúšať si debatovanie v anglosaskej kultúre možno s dávkou nadsadenia považovať za hriech.

Záver

Možno jedinou vážnejšou oblasťou, v ktorej je Imperial (a s ním aj ostatné univerzity) pozadu, je výber nepovinných predmetov. Zdá sa, že učitelia nepovažujú študentov prvého ročníka za dostatočne vyspelých na to, aby boli sami schopní vybrať si to, čo ich baví a čomu sa chcú neskôr venovať, čo je trochu smutné. Na porovnanie, Jaderka mala v pestrej ponuke vyše desať nepovinných predmetov v každom ročníku.

Takisto mi nepríde úplne v poriadku, že študent so záujmom o jazyky musí platiť 250 libier za nepovinný kurz, pričom už škole posiela nie zanedbateľných 3300 libier ročne. Tento relatívne nový poplatok sa ospravedlňuje, ako inak, krízou.

Aj keď bolo učivo prvého ročníka zamerané viac na šírku ako hĺbku, bolo ho menej, a skúšky boli relatívne ľahšie, nemôžem povedať, že by som bol vyťažený menej ako v Prahe. Mal som k dispozícii väčšiu voľnosť, no čas nazvyš som vyplnil debatným klubom, cudzím jazykom a športom. Prechod zo strednej na univerzitu je tu omnoho jemnejší, študent nezažíva šoky z obrovského návalu učiva, ktoré si na prvé skúšky musí napchať do hlavy. Ďalší rok však už taký mierny nebude. Ako mi spomenul jeden pán profesor, tento rok bol oproti tomu nasledujúcemu len stredoškolským opakovaním.


Tento článok bol pôvodne uverejnený dňa 04.07.2011 na portáli www.unimak.sk, ktorý pomáha slovenským študentom získať miesta na elitných univerzitách v zahraničí.

Jeho autorom je Peter Vanya.

Teraz najčítanejšie

Unimak

Unimak je občianske združenie slovenských a českých študentov na prestížnych zahraničných univerzitách, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti so všetkým, čo štúdium v zahraničí prináša, a poskytujú bezplatnú pomoc študentom pri prijímacom procese na svetové univerzity.