Strach víťazí nad spoločným dobrom? Psychológia neochoty sa očkovať a očkovacieho skepticizmu

Podľa dát ECDC Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou mierou zaočkovanosti (predbehlo len Chorvátsko, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko). Keďže je v krajine proti covidu-19 úplne zaočkovaných menej ako 42 percent populácie, Slovensko zaostáva za priemerom EÚ o takmer 20 percent. Ešte problémovejšia je však skutočnosť, že skoro 50 percent ľudí neprejavuje príliš veľký záujem o očkovanie. S nástupom infekčnejších variantov (ako napr. delta) je zrejmé, že dosiahnuť kolektívnu imunitu očkovaním bude na Slovensku mimoriadne ťažké.

A to napriek tomu, že očkovanie – nielen proti ochoreniu covid-19 – patrí k najvýznamnejším prínosom modernej vedy. Podľa odhadov WHO za posledných 20 rokov len samotná vakcína proti osýpkam zachránila vyše 17 miliónov životov na celom svete. Drvivá väčšina vedcov a odborníkov v oblasti virológie či medicíny nemá žiadne pochybnosti o tom, že vakcinácia je účinnejším opatrením v boji proti pandémii covidu-19 než sociálne dištancovanie či lockdown. Účinnosť očkovania však závisí od počtu zaočkovaných ľudí v populácii. Ako vedkyne sme si preto nemohli nepoložiť otázku, prečo je práve teraz miera skepticizmu voči vakcínam tak bezprecedentne vysoká.

Keďže očkovanie chráni nielen zaočkovanú osobu, ale aj ostatných ľudí, dá sa povedať, že ide o formu spoločenskej dohody a morálnu povinnosť chrániť najviac zraniteľné osoby. Kolektívnu imunitu zas môžeme považovať za verejné dobro, z ktorého má úžitok každý, aj keď k nemu neprispel – teda aj nezaočkovaní ľudia. Z toho vyplýva, že zvýšiť ochotu sa očkovať a v končenom dôsledku aj zvýšiť počet zaočkovaných ľudí by mohol pomôcť apel na altruistické postoje alebo, inými slovami, na ochotu solidárne chrániť ostatných ľudí vo svojom okolí. Alternatívny prístup je apelovať na sebeckosť ľudí cez zdôrazňovanie závažnosti ochorenia covid-19 alebo ponúknuť im hmatateľné výhody a odmeny. Preto sme v našej štúdii skúmali rolu viacerých faktorov – vrátane kolektivizmu a individualizmu či pocitu ohrozenia a bezmocnosti – pri formovaní postojov k očkovaniu a reálneho rozhodnutia, či sa dať zaočkovať.

Výskum sme uskutočnili potom, ako Slovensko ťažko zasiahla druhá vlna pandémie (s viac ako 12 500 úmrtiami spojenými s ochorením covid je Slovensko na štvrtom mieste v EÚ, pokiaľ ide o počet úmrtí na milión obyvateľov, iba za Maďarskom, Českom a Bulharskom). Hoci vo verejnom diskurze často počujeme o sebeckosti ľudí váhajúcich či priamo odmietajúcich očkovanie, naše výsledky naznačujú, že vysvetlenie nízkej zaočkovanosti by sa nemalo hľadať v nedostatku prosociálnej alebo altruistickej orientácie jednotlivcov alebo v podhodnocovaní rizík spojených s koronavírusom. Skôr sa zdá, že ich pri odmietaní očkovania proti covidu-19 motivuje zvýšený strach z vakcíny a bezmocnosť pri hodnotení jej bezpečnosti. Konkrétne naším najdôležitejším zistením je, že strach z vakcíny a jej vedľajších účinkov prevažuje nielen nad strachom z choroby, ale aj nad altruistickými tendenciami, ktoré môže človek mať.

Čo to prakticky znamená? Napriek tomu, že ľudia v našej vzorke prejavovali vysokú mieru altruizmu a úprimného záujmu o ostatných ľudí a ich zdravie (a boli ochotní aj reálne venovať svoj čas na to, aby zarobili peniaze pre neziskové organizácie), ich rozhodnutie o očkovaní a očkovacie postoje boli viac ovplyvnené emocionálnymi reakciami na vedľajšie účinky vakcíny a nedostatkom schopnosti hodnotiť bezpečnosť a účinnosť vakcinačných látok. To naznačuje, že stratégie zamerané na zvyšovanie miery zaočkovanosti cez altruistické postoje môžu byt účinné len vtedy, keď majú ľudia dostatočné množstvo spoľahlivých informácií a keď riziká spojené s vakcináciou považujú za nízke. Keď im takéto informácie chýbajú, do popredia sa dostavajú emócie, najmä strach.

Aké závery môžeme vyvodiť z našej štúdie? Naše zistenia poskytujú vysvetlenie obmedzenej účinnosti povzbudzujúcich očkovacích kampaní. Aj keď ľudia prejavujú značnú mieru kolektivizmu a altruizmu, pri zvažovaní očkovania sa zdajú byť viac orientovaní na samých seba. Aby sme im umožnili prekonať tieto emocionálne reakcie na vakcíny, bolo by vhodné zamerať sa viac na vysvetlenie vedeckého procesu, ktorý viedol k vývoju očkovacích látok, odhaliť pseudovedecké mýty a poskytnúť reálne informácie o relatívne nízkych rizikách spojených s vakcínou v porovnaní s následkami ochorenia covid, ktoré by kompenzovali negatívny postoj ľudí k očkovaniu. Nemôžeme predsa očakávať, že ľudia, ktorí nemajú relevantné vzdelanie, budú schopní hodnotiť vedecké články alebo klinické štúdie. Našou úlohou ako vedeckej spoločnosti je komunikovať s verejnosťou nehodnotiacim spôsobom, ktorý pomôže odlíšiť spoľahlivé informácie od falošných a konšpiračných teórií, ktorými prekypujú niektoré časopisy a internet. V tomto dezinformačnom chaose nie je ľahké nájsť odpoveď na obavy spojené s vakcináciou. Ak chceme zvýšiť ochotu dať sa zaočkovať, musíme znižovať strach a pocit bezmocnosti eliminovaním falošných správ a poplašných hoaxov. Neexistuje na to iná cesta než zrozumiteľné poskytovanie poznatkov cez viaceré informačné kanály, ktoré dokážu zasiahnuť čo najširšie spektrum ľudí, a nie iba tých, ktorí sú už zaočkovaní alebo presvedčení, že vakcinácia je účinná a bezpečná. Len takto môžeme pomôcť ľuďom vyvarovať sa neoptimálnych zdravotných rozhodnutí, ktoré predstavujú riziko pre jednotlivca aj celú spoločnosť.

Komentár

Článok s názvom Fear trumps the common good: psychological antecedents of vaccination attitudes and behaviour sa momentálne posudzuje vo vedeckom časopise a výsledky nášho výskumu boli zatiaľ zverejnené len ako preprint: https://psyarxiv.com/5m3sd. Keďže však považujeme svoje zistenia nielen za významné, ale aj veľmi aktuálne, preto sme sa rozhodli o nich informovať prostredníctvom tohto blogu.

Magdalena Adamus

Vladimíra Čavojová

Eva Ballová Mikušková

Ilustračný obrázok: Ivan Diaz