Denník N

Neviete, kam na jesenný výlet? Skúste Banskú Bystricu a jej okolie

Koncom septembra majú mnohí z nás väčšinu výletov už za sebou. Predsa len, potulky prírodou a turistiku máme najradšej počas slnečných dní, kedy pekná slovenská príroda žije najviac a západ slnka nám vie ponúknuť tie najkrajšie pohľady. No mnohé z týchto miest stoja za pozornosť aj na jeseň. Farebné lístie, svieži vietor a obloha mierne pod mrakom, má čaro pre nejedného z nás. Okolie Banskej Bystrice nie je výnimkou. V článku spoznáš niekoľko lokalít tohto mesta a jeho blízkeho okolia, ktoré sú príťažlivé v ktoromkoľvek ročnom období.

Urpín

Len pár minút od centra mesta sa týči Urpín, vrch patriaci k Bystrickej vrchovine. Môžeš sa naň vyviesť  autom, a ak by si sa rozhodol ísť peši, môžeš si vybrať minimálne z dvoch ciest. Je ideálny na prechádzky v akomkoľvek ročnom období. Čaká ťa nielen výhľad na celú Bystricu, odkiaľ si môžeš urobiť niekoľko naozaj pekných fotografických záberov, no aj Banskobystrická kalvária. Tvorí ju 8 kaplniek krížovej cesty. Môžeš ju samozrejme absolvovať aj keď nie si veriaci.

Pokiaľ sa rozhodneš ísť na Urpín z opačnej strany, priamo od malej železničnej stanice, môžeš skúsiť náučný chodník Serpentíny Urpín. Z informačných tabúľ sa dozvieš nielen to, že tu nájdeš napríklad Kručinku chlpatú, ktorá obsahuje isté množstvo alkaloidov, alebo rôzne druhy motýľov. Počas jesene už Kručinka nekvitne, no sviežeho vlhkého vzduchu nasiaknutého nahnitým lístím a jeseňou je tu dostatok.

V roku 1713 na Urpíne miestni z vďaky za to, že prežili morovú epidémiu, postavili Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Na konci tejto krátkej púte na ňu natrafíš, no dá sa pokračovať ešte ďalej. Hovorí sa, že toto miesto dokáže návštevníka nabiť pozitívnou energiou. Miesto je to naozaj pekné, takže prečo nie. No ak po svojom výstupe prekvapivo zistíš, že energiu stále máš, môžeš pokračovať ďalej. Je tu ešte Urpínska alej, ktorú tvoria prevažne lipy ale aj iné chránené stromy staré viac ako 200 rokov.

jesenná kalvária
Zdroj: bystrica.dnes24.sk

 

Medený hámor

Pokiaľ sa venuješ urbexu, môžeš navštíviť Medený hámor. Ten je historickou pamiatkou európskeho významu a pre mnohých aj jedným zo symbolov mesta. Po Kremnickej mincovni je druhým najstarším výrobným podniku na našom území a fungoval nepretržite takmer 500 rokov.

Postavila ho ešte koncom pätnásteho storočia Turzovsko-fuggerovská spoločnosť. Tá už vtedy fungovala aj dnes známym princípom, že jeden z dvojice mal know-how (Zhurzo) a druhý disponoval voľným kapitálom (Fugger). Postavená výrobňa s vtedajšou technológiou, ktorá bola na pomery Rakusko-Uhorska na vysokej úrovni, fungovala nepretržite takmer polstoročie.

Naprieč storočiami bolo toto miesto dejiskom nespočetných ľudských príbehov, osudov a nešťastí. Svojho času sem chodieval maľovať aj maliar Dominik Skutecký (jeho rodinnú vilu pri návšteve Bystrice určite nevynechaj), ktorého očarila hra svetla zo žeravých pecí, bežného denného svetla a šera, v ktorom sa pracovalo už od skorého rána. Vytvoril tak celú sériu výjavov z medeného hámra, na ktorej pracoval viac ako tridsať rokov. Aké debaty s miestnymi baníkmi viedol nie je známe, no vie sa, že svojim modelom  za „pózovanie“ pekne zaplatil, takže spokojné mohli byť obe strany.

Medený hámor však už dlho chátra a dokonca ani niektorí rodení Bystričania o ňom nevedia. Ak máš rád opustené miesta, v ktorých je chlad, tma, a ktoré si pamätajú históriu, ber foťák do ruky a hor sa spoznávať a objavovať.

medený hámor
Zdroj: banskabystrica.sk

Laskomerská dolina

Laskomerská dolina sa nachádza pri mestskej časti Podlavice, ktorá je od centra Bystrice vzdialená len pár minút cesty autom. Dolina bola v minulostí známa ťažbou nerastných surovín. Banská Bystrica bola odjakživa mestom banským, takže aj tu sa vo veľkom ťažila meď a striebro. Nachádzala sa tu dnes už neexistujúca baňa Spasiteľ. No laskomerský potôčik  tiahnuci sa celou dolinou je vraj zlatonosný doteraz. No ak by si aj našiel nejaké to zlaté zrnko, zrejme z neho nezbohatneš. Ak chceš vedieť viac, klikni sem.

V celej doline je možné nájsť až 21 prameňov s kvalitnou prírodnou vodou. Tie majú doteraz medzi miestnymi veľmi dobrú povesť. Z tých bol na konci devätnásteho storočia vybudovaný Laskomerský vodovod, ktorý až do polovice dvadsiateho storočia zásoboval vodou celú Bystricu. Svoju finančnú situáciu návštevou tohto miesta síce nezlepšíš, no smädom tu určite neumrieš. Dolina zaujme aj tamojšou flórou, napríklad lúkami, na ktorých v lete kvitne až 26 druhov orchideí. Počas neskorej jesene zvykne na tieto miesta padať hustá hmla. Ak si vnímavý, vyvolá to v tebe zvláštny druh melanchólie a neurčitých pocitov, ver mi.

 

laskomerská dolina
Zdroj: facebook.com/Laskomer

Na tých, ktorí dávajú prednosť ľahko dostupným miestam, tu čaká pomerne nový, takmer 7 kilometrový, náučný chodník. Ten sa tiahne tými najkrajšími miestami celej doliny. Toto územie je bohaté na výskyt bukov a borovíc starších ako 300 rokov. Stačí si už ku tomu len pridať farebné opadané lístie, a o príjemnú prechádzku je postarané.

Nadšení cyklisti tu nájdu niekoľko cyklotrás. Tie boli vybudované na základe starých lesníckych a poľovníckych chodníkov. Niektoré z nich ponúkajú naozaj adrenalínovú jazdu. No mal by si sa poponáhľať, pokročilá jeseň s dažďovými prehánkami a hmlou naozaj nie je vhodným časom pre bežného rekreačného cyklistu.

Vysielač Laskomer patrí medzi 5 najvyšších miest na Slovensku. Dostaneš sa sem aj cestou na Medený hámor, takže pokojne môžeš zabiť dve muchy jednou ranou. Bol postavený už v roku 1936 ako jeden z prvých vysielačov na Slovensku. Počas druhej svetovej vojny preberal a šíril správy z bratislavského ústredia Slovenského rozhlasu do Banskej Bystrice a okolia. Už len samotnou cestou k vysielaču natrafíš na niekoľko pekných miest.

vysielač Laskomer
Zdroj: towercom.sk

Čerešnička na koniec

Pokiaľ ťa uvedené miesta nijak zvlášť nezaujali, lebo patríš k tým, ktorí ocenia skôr temné príbehylokality, na ktoré dýchla smrť, nezúfaj. Tak, ako malo Brezno svojho Horehronského rozparovača, aj história Banskej Bystrice je poškvrnená činmi sériového vraha. Nebol ním nik iný ako Juraj Ľupták, Krvavý bača, ktorý na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov zabil niekoľko žien.

Prechádzaním cez Laskomerskú dolinu natrafíš aj na niekoľko menej známych lesných cestičiek. Na tej, ktorá vedieť aj k vysielaču, zvykol Lupták prepadávať svoje obete, ktoré potom znásilnil a zabil. V týchto miestach ho vraj bolo možné vídať pomerne často. Bezcieľne sa túlal posilnený obľúbenou okenou, zbieral hríby, driemal zvalený v kríku a lamentoval nad svojím životom. Maj to na pamäti, keď sa budeš kochať peknou jesennou prírodou. No ak sa tu náhodou stratíš a máš bujnú predstavivosť, radšej na to nemysli.

ZDROJ: towercom.sk, visitbanskabystrica.sk,                                                                                                                       bystricoviny.sk, bystrica.dnes24.sk,

 

Teraz najčítanejšie