Denník N

o modrom jabĺčku

keď som ho dostala ako dar, bol mi po lakeť.
teraz je o hlavu vyšší :) a niekedy aj pozdraví, ked sa zbadáme na chodbe

.
vysvetliť autistovi, čo znamená moje obľúbené, ale nepedagogické
-riť paľovu!
(najmä ak jeho náhradný tatko je Pali)
som už vzdala.

ale v poslednej dobe sa nám znova prudko zhoršilo tempo, najmä preto, že s nami šibú hormóny a uvažujeme nad zmyslom vesmíru práve vtedy, keď treba švihnúť na hygiene a keď celá ostatná skupina už hodinu čaká, kedy pán uráči…
sú to nervy drásajúce momenty :)
sem-tam odbehnem od detí, aby som posúrila ten jeho nepohnuteľný pokoj.
myslím, že pomalšie sa už NAOZAJ nedá :)
viem, pred pár rokmi dokonca rátal kachličky na stene, koľko ich je v rade a zabudol na to, prečo na toaletu prišiel. v tom čase si nevedel obliecť bielizeň a zaviazať šnúrky. keď bolo prepätie pre neho nezvládnuteľné, začal sa kývať. a keď som naďalej tlačila necitlivo na pílu (lebo mám tu aj ďalších devät detí), zavrel oči.
to som už vedela, že je zle.

teraz v zúfalstve uvažujem, aký príklad by zabral z jeho sveta, z jeho zbožňovanej témy.

-kmitaj chlape!!! (keď už ani obvyklé a roky trénované rátanie do desať nepomáha)

a tu prichádza spásny nápad (aký môže vymyslieť iba blonďatá baba)
-počuj, kmitaj… zrýchľuj tempo prosím.
teraz kmitáš tak na 2Hz, ale musíš na 20 Hz aspoň.
-poďmeeee!

ostatné hyperaktívne deti už strácajú trpezlivosť a rozliezajú sa mi po stenách, lebo im je dlho.


nekonečné sekundy, kým dvihne neprítomný zrak a privedie myseľ z inej galaxie sem, nad prízemné témy zubnej kefky.
za okuliarkami prudko čosi kmitá :)
a potom tam vidno zdesenie
prichádza odpoveď, ktorou ma zložil:

-teta radka, ale viete dúfam o tom, že elekrický prúd bežne používaný nami má až 50 hertzov za sekundu!?
.
.
to už vzdávam.
odchádzam z miesta konfliktu (ako ich učím, že je niekedy najlepšie)
aby som nemusela biť hlavu o stenu
musím sa ešte veľa veľa učiť
(nielen) z tej elektriky

 

 

foto:
designwork07
prepáč mi, že som to ukradla :)

Teraz najčítanejšie