Denník N

Špecializovaný blog

Milá komisia pre obnovu dôvery v právny štát !

Dôvera je kategória výsostne intímna, preto je viac ako jednoznačné, že pracovná komisia, ktorá je  zložená z dôverne spojených politických nominantov a názorovo prítulných osôb, je to pravé orechové, čo v občanoch vzbudí absolútnu dôveru v právny štát. A keďže najsúdnejší z najsúdnejších, a najrozumnejší z najrozumnejších, aj v mediálnom priestore, a v celom vesmíre, jej vznik podporujú, neostáva nám iné, len jej popriať veľa úspechov v dosiahnutí ušľachtilého cieľa, ktorý si vytýčila.

Zadubenci a dezoláti tejto spoločnosti (samozrejme nezaočkovaní) si možno myslia, že komisia je  reakciou na to, že si  vymetači diabla nevedia poradiť so zlou súdnou mocou, ktorá nie a nie byť dostatočne krotkou a prítulnou k súčasným politickým špičkám, (čo je mrzuté, lebo sa zdá, že k tým predchádzajúcim prítulná bola !). Po málo účinnom dupaní nohami, búchaní do stola  a hádzaní sa o zem, sa konečne múdro rozhodli  pre „sofistikovanejšie riešenie“ –  vytvoriť si paralelnú súdnu moc. Tú našu. Geniálny ťah našich ľudí bojujúcich proti našim ľuďom.

Ale, milý pozorovateľ, tu ide o hlboké nedorozumenie. Zmena zákona len kvôli tomu, aby sa náš človek dostal na post špeciálneho prokurátora, nie je budovanie systému našich ľudí. Je to nevyhnutné na očistu štátu. Rovnako ako rýchle udelenie previerky zo strany národného bezpečnostného úradu.

V kontexte toho, že podľa tohto úradu, je možné previerku udeliť tak výrazne politicky exponovanej osobe, so skutočne kurióznymi vzťahmi a prepojeniami nielen naprieč politickým spektrom, ale aj pri výkone profesie advokáta, sa to, akým spôsobom o túto previerku požiadala, kto o ňu požiadal a ako rýchlo bola udelená, javí ako najmenší problém.

Zátišie okolo previerok nádherne dotvárajú titulky, ktoré sa neobjavujú v konšpiračných, ale mienkotvorných a serióznych médiách typu:

„Na NBÚ sa malo kupčiť s previerkami, píše sa v zázname operatívcov z NAKA. Bezpečnostný úrad to odmieta.“

Jednoznačnou dominantou tohto zátišia je  zlosť pani ministerky najspravodlivejšieho rezortu na ústavný súd, za to, že v minulosti odmietol súlad celoplošných  previerok sudcov, tak ako boli navrhované, s ústavou SR, za čo mu  zasadila  nádherný Knock Out   vo forme stopky v preskúmavaní súladu ústavných zákonov s ústavou. Prezidentský palác, pri takto nádherne prevedenom údere, nemohol urobiť iné, ako predviesť zaslúženú  standing ovation.

Inak, poniektorí sa možno už tiež zamysleli nad tým, že keď môžu mať bezpečnostnú previerku tí, ktorí ju majú, či ju nemôže mať na Slovensku naozaj každý, a teda či nie je v konečnom dôsledku zbytočná. Ja radím problematiku bezpečnostných previerok, popri bryndzových haluškách k ďalšej slovenskej špecialite. V jedálnom lístku by určite nemal chýbať výrok známeho poslanca v tom zmysle, že tento pán previerku ani nepotrebuje, lebo ho všetci poznáme.

Zdá sa, že z milostivej vôle odbornej komisie, obohatíme slovenské špeciality aj o ďalší špeciálny úkaz.  Na najvyšších poschodiach justície k Najvyššiemu súdu (obyčajnému) a Najvyššiemu správnemu súdu (top vychytávke), pribudne Najvyšší špecializovaný súd, ktorý si vezme pod krídla vychýrený a v boji proti zločinu mimoriadne úspešný, špecializovaný súd.

Hoci názov špeciálny, ktorým sa honosí jedna progresívna prokuratúra, je kratší a lepšie „ide na jazyk“, v prípade súdu sa asi použitie tohto názvu obíde, vzhľadom na existenciu veľmi nepríjemného nálezu ústavného súdu, ktorý onehdá považoval zriadenie špeciálneho súdu za protiústavné. Ale  vďaka našim predkom, ktorí venovali takú pozornosť emancipácii slovenského jazyka, sa tento ústavný problém na Slovensku dal veľmi ľahko preklenúť vložením písmen „izovaný“ do slova špeciálny a skrátením jednej samohlásky á). Takto  bol nastolený súlad s ústavou a občania začali konečne pokojne spávať s pocitom, že sú  v bezpečí. Spravodlivosť káže, aby  sme nezabudli poďakovať významným politikom,  pánovi Ficovi aj s podporou pána Lipšica, ktorí plece pri pleci zabojovali za krásny špecializovaný projekt, a to aj proti vôli vtedajšieho zloriana justície, pána Harabina.

Šťastie však netrvalo dlho, lebo  Najvyšší súd, sa ukázal ako zlý štrajkokaz a nič nepochopil. Dovoľoval si také nechyrované drzosti ako je zrušenie rozhodnutí špecializovaného súdu. Pričom už samotný názov tohto súdu mal sudcom vyššej inštancie napovedať, že do rozhodnutia takýchto odborníkov nemajú právo zasahovať !

Našťastie vytvorenie Najvyššieho špecializovaného súdu vyrieši dilemu medzi tým, či je lepší ten, kto je vyšší alebo je lepší ten, kto je špecializovaný. Už ani osoba, s nie najvyšším a ani špeciálnym IQ, nemôže pochybovať o tom, že spojenie týchto dvoch názvov je puncom najvyššej kvality. V prípade súdu, najvyššej spravodlivosti. Nevylučujem, že osoby s najvyšším a špeciálnym IQ to napriek tomu nepochopia, ale na tých na Slovensku nikdy nezáležalo.

Prínosom bude aj to, že si určití novinári budú môcť konečne vydýchnuť, a budú sa môcť vrátiť k novinárskej práci. Lebo  u takéhoto odborníka, už nebudú musieť svojimi článkami pomáhať doplňovať chýbajúce dôvody rozsudkov a objasňovať reťaz usvedčujúcich dôkazov menej chápavým občanom.

Komisia však nesmie zabudnúť, že ak majú občania začať naozaj šťastne spávať s plnou dôverou vo svoj právny štát, musí zmeniť zákon aj v tom, že vylúči možnosť obracať sa ústavnými sťažnosťami proti rozhodnutiu najvyššieho špeciálu na (obyčajný) Ústavný súd SR . Lebo ústavný súd, ktorý nie je dostatočne špecializovaný, môže  svojím amatérskym vkladom všetko pokaziť.

A samozrejme,  je potrebné vylúčiť možnosť prieskumu rozsudkov najvyššieho špeciálu aj zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto časti by mali poslanci zvážiť odstúpenie Slovenskej republiky od medzinárodného dohovoru o ľudských právach a možno aj vystúpenie z EÚ, v čom budú mať širokú politickú podporu nechápavých nezaočkovaných dezolátov, takže politicky by to nemal byť problém.

Riešením by mohlo byť aj zriadenie Špecializovaného ústavného súdu a Špecializovaného európskeho súdu pre ľudské práva.

A záverom. Istý člen komisie sa vyjadril, že by bolo potrebné zrušiť SIS. Možno to nemyslel tak, ako to rezonovalo na verejnosti, že SR by mohlo byť jedným z mála štátov sveta bez vlastnej tajnej služby, ale prečo nie ?

Veď tým, že zrušíme našu tajnú službu, otvoríme dostatočný priestor na pokojnú prácu tajných služieb iných štátov, amerických, ruských, čínskych, ktoré sa u nás cítia ako ryba vo vode, a možno by mohli tieto pracovať aj pre slovenskú vládu. Možno by zamestnali aj našich  príslušníkov zo zrušenej SIS, a títo by  nezhoršili  pánovi Krajniakovi štatistiku v počte nezamestnaných.

Ak by namietali, že táto vláda nie je ich (americká, ruská, čínska a iná), asi nebude problém obhájiť, že slovo „slovenská“, je len názov, ktorý si v tomto špeciálnom geopolitickom priestore netreba všímať.

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..