Pomocou štatistík sa dá ľahko klamať, ale ešte jednoduchšie je klamať bez nich

V ostatných dvoch rokoch žijeme číslami, grafmi a štatistikami oveľa intenzívnejšie, ako v rokoch minulých. Sme priamymi svedkami toho, aké dôležité sú pre chod spoločnosti a sveta dáta, na základe ktorých sa majú urgentne prijímať efektívne opatrenia a konsenzuálne rozhodnutia. Boli sme aj svedkami toho, čo dokáže spôsobiť chaos v číslach, resp. aký dosah na životy ľudí môže mať dátové peklo spôsobené štátnymi inštitúciami.

Nikto so zdravým úsudkom nemôže spochybňovať dôležitosť štatistických ukazovateľov pre chod a pochopenie zákonitostí súčasného sveta. Žiaľ, v tomto svete už dávno existujú aj manipulátori, ktorých záujmy môžu byť rôznorodé. Čoraz častejšie vnímame aj to, ako rôzni podvodníci, konšpirátori a iní klamári ohýbajú čísla vo svoj politický, ekonomický alebo iba obyčajný egocentrický prospech.

Sociálne siete a niektoré médiá tieto manipulácie ešte zosilňujú. Výsledkom je čoraz väčšia polarizácia, neustále spochybňovanie a zrážky rôznych svetov, na jednej strane tých, ktorým ide o objektívnu pravdu, a na druhej tých, ktorým vyhovuje skôr pravda subjektívna alebo sa ju snažia vtesnať niekam doprostred. Na jednej strane je tak svet odborníkov, ktorých štatistiky živia a prostredníctvom nich spoločnosť riadia, na druhej strane svet tých, ktorí už zo zásady alebo z iných dôvodov majú potrebu dáta kriviť, spochybňovať alebo priamo cucať z prsta.

My ostatní sme v pozícii obecenstva, ktoré verí jednej alebo druhej strane. Spoliehame sa buď na dôveryhodnosť zdroja, iným stačí viera v autoritu kmeňového vodcu, prípadne jeho antisystémová rétorika. Protisystémové hypotézy boli a vždy budú príťažlivé, s rozmachom sociálnych sietí je totiž ich popularita ešte viac na vzostupe. Manipulátori a podvodníci prosto ovládajú triky a tí čestnejší sa ich musia učiť v sebaobrane odhaľovať.

Tim Harford, samozrejme, netvrdí, že politický, mediálny a marketingový svet je iba svetom manipulatívnych tvrdení a techník. On dokonca pripúšťa, že niektoré pochybné štatistiky niektorí autori zdieľajú možno aj v dobrej viere, chcú im veriť, pretože im to potvrdzuje ich želania a sú pre nich silnou motivačnou racionalizáciou.

Nedávno sa v médiách objavila správa, že obeťou tohto fenoménu sa pravdepodobne stala aj hviezda behaviorálnej psychológie a ekonómie – Dan Ariely, ktorý sa dlhodobo zaoberá výskumom morálky a poctivého správania. V tomto čase však sám čelí obvineniam z nečestnosti a jeho oponenti tvrdia, že v niektorých výskumoch so štatistikami jednoznačne manipuloval.

Aj slovenská mienkotvorná scéna má takéto príklady. Nebudem menovať, ale jeden príklad za všetky. Keď ste aj na základe osobných skúseností presvedčení, že práve Ivermektín ochránil niekoho vám blízkeho pred ťažkým priebehom ochorenia covid-19, vami vyhľadávané dáta budú vaše presvedčenie iba potvrdzovať a všetci vaši oponenti dostanú nálepku „intelektuáli karpatského typu“ .

Podľa Harforda totiž ani odborníci a inteligentní ľudia nie sú imúnni voči motivovanej racionalizácii. Potvrdzujú to moderné sociálne vedy a aj virtuálne sociálne siete. Títo ľudia sú síce lepšie vybavení na to, aby odhalili akékoľvek zavádzanie, ale ak padnú do vlastnej pasce motivovanej racionalizácie, dokážu uviesť veľa dôvodov, prečo veria tomu, čomu veriť chcú. Ak sú vyzvaní, aby vyhodnotili silu argumentov protistrany, podstatný čas pravdepodobne strávia nad úvahami a spôsobmi, ako protiargumenty vyvrátiť. Vzdelaný človek so sklonom k motivovanej racionalizácii dokáže po kritike svojich záverov nájsť ešte oveľa viac materiálov na podporu svojich predsudkov.

Mnohí svedkovia a pozorovatelia takýchto súbojov štatistík sa, prirodzene, môžu cítiť zmätene a nezdravo pochybovačne. K pochybnostiam neraz prispievajú aj médiá, ktoré často prinášajú skreslené informácie, zabalené do bombastických titulkov. V mnohých prípadoch tieto čísla vzbudzujú pesimizmus a nedôveru, pretože médiá jednoducho ignorujú kontext, ktorý zase príjemcovia nepoznajú.

V kurze sú často šokujúce a pesimistické závery, ktoré ešte viac prehlbujú nedôveru v čokoľvek. Autor nepopiera, že pomocou štatistík sa dá ľahko klamať, ale na druhej strane zároveň tvrdí, že ešte jednoduchšie je klamať bez nich. V tejto súvislosti píše aj to, že sa trocha obáva sveta, v ktorom sa bude príliš veľa ľudí zdráhať čomukoľvek uveriť, ale ešte oveľa viac sa obáva sveta, v ktorom ľudia neveria ničomu okrem vlastných predsudkov. Pesimizmu však napriek tomu nepodlieha a ponúka svoj kurz sebaobrany.

Jeho kniha pomocou desiatich jednoduchých pravidiel dáva zrozumiteľný návod, ako v správnej chvíli vziať rozum do hrsti, a pritom si všímať vlastné emócie, ktoré v človeku štatistické tvrdenie vyvoláva. Okrem toho si treba pozorne všímať, odkiaľ čísla pochádzajú a aj ako sa nám prezentujú. Nie je na škodu konfrontovať ich aj s vlastnou skúsenosťou, pričom je skutočne dôležité rozumieť nielen obsahu samotného tvrdenia, ale aj poznať kontext.

Nedá sa povedať, že by autor tieto techniky nazýval zdravým sedliackym rozumom, skôr ide o čítanie s porozumením so zdravou dávkou zvedavosti a skepticizmu. Jeho kniha je eklektická (v dobrom slova zmysle) a jej čítanie je vzrušujúce, pretože spája množstvo faktov, historiek, zaujímavostí z rôznych oblastí ľudského sveta. Prelínajú sa v nej prírodné a sociálne vedy, história, medicína, politika a to všetko okorenené impresiami zo sveta médií a sociálnych sietí.

Tim Harford: Ako spočítať svet, NPress, 2021, preklad: Filip Pacalaj

Podobné knihy:

Daniel Kahneman – Myslenie rýchle a pomalé

Hans Rosling, Ola Rosling, Anna Rosling Rönnlund – Moc faktov

Rutger Bregman – Ľudskosť (Optimistická história človeka)