Denník N

List našim tohtoročným maturantom

Milí maturanti,
s veľkým prekvapením som sa dozvedela o Vašej petícii za zrušenie maturitnej skúšky v roku 2022. Mrzí ma, že si chcete nechať ujsť príležitosť si prvýkrát v živote sa vyhecovať a dokázať si, že Vaše úsilie za niečo stálo.

Za mojich čias (a to nie som od Vás o toľko staršia) sa vravievalo občas, že maturita je formalita. Nikto sa však neodvážil ísť na maturitu nepripravený. Áno, niektorí to odflákli a nie vždy sme všetko vedeli. Cieľom však bolo vystaviť sa riziku, že aj niečo nevieme a nejako si s pomocou učiteľa pospomíname, alebo sa vynájdeme a prepojíme otázku s inou témou, aby sme dokázali, že sme sa niečo naučili a tá vytiahnutá otázka je iba „okno“. Hlavným krédom však bolo nevzdať sa.

To, čo však žiadate, je vzdanie sa ešte pred bojom. Chápem, že to znie priamočiaro a kruto. Skúsme sa však zamyslieť nad tým, že ak by takto konali velikáni v histórii, a odpovedať si na otázky – kde by sme boli teraz a ako by sme žili, keby sa vzdali ešte skôr, než by urobili čo i len prvý krok k svojej vízii?
Chápem, že Vaša situácia, ktorú spomínate v petícii, nie je ľahká vzhľadom na covidové obmedzenia, rodinné zázemie, novú formu štúdia a ich následný vplyv na prijímačky na univerzity a vysoké školy, prípadne pracovné príležitosti. Pozeráte sa na to teraz očami prítomnosti a veľmi blízkej budúcnosti. Avšak treba sa na to pozrieť trocha aj viac z nadhľadu.

Maturitná skúška je skúškou dospelosti (aj slovo mature v angličtine znamená dospieť, dozrieť) nie preto, že po 18.tom roku živote skončíte školu a budete môcť ísť podľa seba. Sloboda v tomto smere má však aj druhú stranu mince a tou je zodpovednosť. Zodpovednosť za to, ako konáte v danej situácii.

V petícii uvádzate, že domáce dištančné štúdium je nemysliteľné a nedostatočné pre študentov strednej školy. Rada by som vás v tomto smere opravila, nakoľko mnoho študentov, ktorí aktívne športujú, alebo venujú sa iným aktivitám, majú individuálne študijné plány. Je mládež, ktorá celoročne žije v zahraničí a na Slovensko chodia iba na preskúšanie. Ich jedinou záchranou je ich vlastný pocit zodpovednosti, že učivo z daných predmetov sa musia naučiť sami. Eventuálne poprosia rodičov o pomoc, alebo si zorganizujú nejaké doučovanie.

Moja otázka v tomto smere znie, koľkí z Vás ste za posledné dva roky brali štúdium doma zodpovedne, používali knihy zo školy, boli v kontakte medzi sebou a navzájom si pomáhali a doučovali sa v tom, čo Vám nejde? Ak Vám učiteľ nedostatočne vysvetlil učivo, alebo online výučbu nerealizoval, koľkí z Vás ste kontaktovali takéhoto učiteľa, prípadne riaditeľa školy, keď učiteľ s Vami nechcel komunikovať?

Teraz si viem predstaviť, ako krútite hlavami, že na čo Vám toto poučovanie bude? Vyzerá to banálne, ale rada by som Vám trochu napísala, ako to vyzerá v pracovnom živote a aké je prepojenie s maturitou.

  • mnoho Vašich rodičov pracuje z domu, popri klasickej práci stíhajú robiť kuchárov, upratovačov, eventuálne aj učiteľov pre mladších súrodencov. Druhou skupinou sú rodičia, ktorí v dôsledku covidových obmedzení pracujú podľa toho, koľko nakazených je v práci, čo má vplyv na ich mzdy. Nemajú čas sa sťažovať, že dačo nemajú, lebo majú toho na svojich ramenách viac, ako je treba. Namiesto toho sa ich môžete spýtať, s čím im môžete pomôcť.
  • v práci sa pri prechode na permanentný homeoffice so zamestnancami nikto nemaznal, museli sme si internetové pripojenie poriešiť, eventuálne si odkomunikovať s manažérmi podmienky chodenia do kancelárie.
  • covid priniesol mnoho zmien a neustále meniacich sa pravidiel nielen vo fungovaní v bežnom živote, ale aj vo fungovaní verejnej správy aj podnikania. V tomto smere sa takmer každý pracujúci musel dovzdelávať, informovať sa u kolegov, pýtať sa nadriadeného. V práci nefunguje slovo „neviem“ a čakám, či všetko dostanem. Pracovný svet funguje na princípe zisti, čo môžeš, inak sa s tebou rozlúčime, lebo za dverami čaká ďalší záujemca.
  • samoštúdium nie je len súčasťou vysokej školy. To, že zmaturujete, neznamená, že sa už nič nebudete učiť. Celý život sa budete musieť učiť, či už na vysokej škole, kurzoch. Nastúpite do novej práce, čakájú na vás pravidlá aj procesy. Nebudete mať na to dva roky, ale možno tak dva týždne až mesiac a budú od Vás vyžadovať fungovanie naplno.
  • štúdium nie je o známkach, je skôr o tom, ako sa naučíte myslieť a konať. V práci nebudete dostávať známky, ale výplatu. Tú budete dostávať na základe toho, ako budete uplatňovať svoje vedomosti a konať, či už proaktívne, alebo pasívne. Na výhovorky budete mať presne tri pokusy, potom už príde len písomné varovanie a výpoveď.
  • základom všetkého je komunikácia, či už s kolegami (vo vašom prípade spolužiakmi). Ak je chyba vo fungovaní, tak to riešim najprvo so svojim nadriadeným (učiteľom) a prinesiem mu svoje návrhy, ako danú vec zlepšiť. V prípade, že sa rovnaký problém vyskytuje v celej skupine, tak sa to najprv rieši tímovo s nadriadeným (učiteľom), a keď to odmieta riešiť a je to fatálna vec, tak sa to rieši priamo s jeho nadriadeným (riaditeľom školy). Nečaká sa, kým veci vyhnijú, lebo každý deň znamená finančnú stratu, čo môže skôr, či neskôr pocítiť aj Vaša peňaženka.
  • vyhýbaním sa stresovým situáciam sa so stresom nenaučíte nikdy narábať. Chápem a tiež si spomínam na svoje začiatky. Je to však o tréningu. Čím viac si prácu so stresom vyskúšate, tým sa Vám bude ľahšie dýchať. Mnohí chcete ísť na vysokú školu, určite sa k Vám už dostala informácia, že to, čo bežne býva na maturitách a trvá to týždeň, tak v rámci skúškového obdobia Vás to bude čakať dvakrát do roka v trvaní päť týždňov. Takže máte ideálnu príležitosť, vyskúšať si to už teraz. Okrem toho, prejdite si pracovné ponuky, minimálne každá tretia vyžaduje prácu so stresom.

Nechcem Vás týmto strašiť, avšak treba si niekedy uvedomiť, že prídu do života situácie, ktoré vyzerajú ako veľký boj, neskôr však zistíte, že to bol len väčší tréning. Chcem Vás preto povzbudiť, nevzdávajte sa, spojte sa v triedach, snažte si pomôcť, spolupracujte s učiteľmi, alebo hľadajte možnosti doučovania medzi staršími kamarátmi. Určite to zmáknete, len musíte chcieť. Nechcite byť v papieroch personalistov označení ako „odpustený maturitný ročník“.

Buďte, prosím, tými, čo to celé zmákli so cťou aj v zlých podmienkach. Prajem Vám veľa síl, vytrvalosti a kreativity v učení. Hlavne sa nevzdávajte.

Teraz najčítanejšie