Denník N

Kritické poznámky k novej súdnej mape

Nemyslím si, že slovenská justícia je v takej kondícii, aby sme si mohli dovoliť legislatívne nedorobky a polotovary. Rovnako si nemyslím, že justičné prostredie je vhodným laboratórnym prostredím na skúšanie funkčnosti zmien systémom pokus-omyl a na „handlovanie sa“ o tom, ktorý súd ostane a ktorý  nie. O handlovaní píšem preto, lebo kritériá na rušenie súdov nie sú nateraz zadefinované a  dostatočne podložené. Dovolím si skonštatovať, že za pol roka sme sa pri téme súdnej mapy nikam neposunuli. Stále sa jedná o politickú víziu či prianie, bez odborného základu. Sídla súdov sú generované exekutívou akousi náhodou, nelogicky, nerešpektujúc historické a geografické súvislosti.

Pri príprave súdnej mapy chýba koncepcia, kvalitná príprava a prihliadnutie na názor  a výhrady osôb zvnútra justície. Jeden príklad za všetky, kedy sa projekt exekutívy a legislatívy nestretol s realitou a praxou, je prípad takej malej legislatívnej zmeny ako bol zápis konečného užívateľa výhod, v dôsledku čoho došlo k niekoľkomesačnému kolapsu Obchodného registra v Bratislave. Aj v uvedenom prípade išlo o nedostatočnú schopnosť exekutívy  anticipovať alternatívy vývoja situácie. Kolapsu obchodného registra sa dalo veľmi elegantne predísť, stačilo  zistiť  skutočnú udržateľnosť plánov rezortu spravodlivosti v praxi, k čomu zjavne v rozhodnom čase nedošlo.

Myslím si, že si nemôžeme dovoliť žiadnu chybu. Projekty či vízie by mali byť aj prakticky zrealizovateľné, pričom testom ich zrealizovateľnosti by nemali byť až účastníci konania v ich konkrétnom súdnom konaní (ako tomu bolo v prípade vyššie uvedeného obchodného registra).

Európska asociácia sudcov vydala v roku 2021 rezolúcie týkajúce sa troch štátov – Poľsko, Slovensko a Grécko.  Táto asociácia združuje 44 členských štátov. Podľa webovej stránky Európskej asociácie sudcov sa Slovensku venovala pozornosť formou rezolúcie celkom štyri krát – v roku 2004 (minister spravodlivosti Daniel Lipšic), 2011 (minister spravodlivosti Lucia Žitňanská), 2014 (minister spravodlivosti Tomáš Borec) a 2021 ( Mária Kolíková).

https://www.iaj-uim.org/?document-argument=&document-author=group-europe-eaj&document-year=&document-type=resolutions-and-declarations&document-nation=slovakia

Slovenský preklad aktuálnej rezolúcie týkajúcej sa Slovenska  je možné dohľadať na stránke komunikačnej platformy sudcov sudnamoc.sk https://sudnamoc.sk/rezolucia/

Píše sa v nej, že niektoré kroky justičnej reformy, aj tie ústavné, sú krokmi späť v procese vytvorenia podmienok na ochranu súdnictva pred neprimeraným vplyvom a záruk jeho nezávislosti. Rezolúciou sa nalieha na slovenské autority, aby prijali vhodné opatrenia v súlade s európskymi štandardami a v záujmoch ich občanov, na obnovenie všetkých vyššie uvedených  záruk nezávislosti súdnictva.

Súčasťou spomínanej rezolúcie je aj súdna mapa, ktorá je opäť na  legislatívnom stole. Podľa uvedenej rezolúcie je potrebné zdôrazniť, že v prípade takých dôležitých reforiem súdneho systému sa vyžaduje intenzívne a podstatné zapojenie  súdnictva. Takéto zapojenie je súčasťou európskych štandardov. Poznámka autorky blogu – k intenzívnemu a podstatnému zapojeniu súdnictva do prípravy súdnej mapy nedošlo.

Ďalej rezolúcia uvádza, že reformy takéhoto rázu by nemali byť implementované narýchlo, ale vyžadujú rozsiahle a podrobné posúdenie. Poznámka autorky blogu – reforma neprešla rozsiahlym a podrobným posúdením zohľadňujúc výhrady odbornej verejnosti.

V rezolúcii sa ďalej dočítame, že reformy by mali zvýšiť efektívnosť a zlepšiť prístup k spravodlivosti, a nie opačne.  Poznámka autorky blogu – k novej podobe súdnej mapy nie sú dodané žiadne analytické údaje, z ktorých by vyplývalo to, ktoré súdy, v akej agende a prečo sú málo efektívne, a teda majú byť zrušené,  ako aj grafy a prognózy, ako nová súdna mapa tento systém zlepší.

No a na záver, rezolúcia upozorňuje, že reformy by nemali byť vnímané ako prostriedky  pretrhnutia korupčných väzieb, ktoré boli objavené – takéto trestné činy vnútri súdnictva by mali byť eliminované existujúcimi protikorupčnými nástrojmi.

V legislatívnom procese sú  nové návrhy zákonov, do ktorých sa rozdrobila prvotná podoba súdnej mapy, pôvodne obsiahnutá v jednom návrhu zákona,  voči ktorému bolo na jar tohto roka vznesených stovky legislatívnych pripomienok, toho času visiacich vo vzduchoprázdne, bez vyhodnotenia. Naša kolegyňa venovala téme legislatívneho procesu o súdnej mape veľmi zaujímavý článok o tom, že sme si sľúbili participáciu a transparentnosť, a namiesto toho sa obchádzajú zákonné pravidlá tvorby právneho predpisu. https://sudnamoc.sk/pri-kreovani-novej-sudnej-mapy-sa-obchadzaju-zakonne-pravidla-tvorby-pravneho-predpisu/

Ja osobne som pochopila koncepciu rezortu spravodlivosti tak, že hoc máme nedostatok odborného a administratívneho aparátu, toto sa vyrieši presúvaním zamestnancov justície a účastníkov konania ako figúrok na šachovnici. Má to zrejme byť ekonomické a manažérske riešenie, niečo ako radikálny rez. Ale aj ekonomické a manažérske riešenia vyžadujú vstupné dáta, analýzy a prognózy vývoja, ktoré v tomto prípade absentujú.

Súdna mapa mi vlastne  v mnohom pripomína  reštrukturalizačný plán. Je o tom, ako bez personálneho a finančného posilnenia justície zamiešať osobami a obsadením (rozumej odborným aparátom a účastníkmi konania) tak, aby sa rozhodovalo rýchlejšie.  Systémom niečo za niečo. Občan sa vzdá komfortu prístupu na najbližší súd a má za to dostať službu rýchlejšieho rozhodnutia.  Predkladateľ návrhu zákona však ignoruje riziko odlivu pracovnej sily  a (ako som spomínala vyššie) neopiera sa o žiadne dáta. Chcem tým povedať, že udržateľnosť tohto plánu nie je preukázaná. Akosi automaticky sa očakáva, že administratíva bude ochotne cestovať desiatky alebo stovky kilometrov denne. Vo vnútri justície sa však nerobil žiaden prieskum, kto z administratívy bude akceptovať zmenu pôsobiska. Nevieme teda, či bude mať kto robiť. Rada by som zdôraznila, že justičné prostredie je predovšetkým o ľuďoch a pre ľudí, a v tomto rozmere treba na všetky zmeny nahliadať.

Čo sa týka rýchlejšieho rozhodnutia, Ústavný súd SR už celkom konkrétne a rázne upozorňuje, že rozsiahly a akútny problém preťaženia Okresného súdu Bratislava I. by si vyžadoval od rezortu spravodlivosti rýchle a efektívne riešenie, inak na to dopláca účastník konania porušením jeho práv.

https://sudnamoc.sk/ustavny-sud-sr-upozornuje-ms-sr-na-rychle-a-efektivne-riesenie-pretazenosti-okresneho-sudu-bratislava-i/

Návrh zákona o zriadení Mestského súdu v Bratislave však vyššie uvedený akútny a rozsiahly problém nerieši. Sudcom „z jednotky“ ostanú ich haldy spisov aj po  zriadení Mestského súdu v Bratislave.  O akom rýchlom a efektívnom riešení akútneho problému tu teda hovoríme?

Len na margo dodávam, že projekt Mestského súdu v Bratislave nie je v našich končinách novým. Už v roku 2017 tento projekt ministerky Lucie Žitňanskej stroskotal pre odpor verejnosti, nielen tej odbornej.  https://slovensko.hnonline.sk/1666534-zitnanskej-nevysiel-zamer-zriadit-mestsky-sud-v-bratislave

Tri faktické pripomienky na záver:

  1. Vyššie uvedená rezolúcia káže vytvoriť vopred zákonnú úpravu postupu a kritérií preloženia sudcov v prípade novej súdnej mapy. Toto však v návrhoch zákona nenachádzam.
  2. V časoch, kedy Európa zdvíha varovný prst a poukazuje na to, že niektoré aspekty justičnej reformy sú krokom späť od európskych štandardov, Ministerstvo spravodlivosti SR opäť predkladá  návrhy zákonov o súdnej mape s doložkou zlučiteľnosti  s právom EU „na poľský spôsob.“

Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné  vyjadrovať  sa o súlade navrhovaného predpisu s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Takýto záver je však v priamom rozpore  s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.

Navyše,  nová súdna mapa, mení súdy pôsobiace podľa zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ďalej podľa zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii, ako aj podľa zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii.

  1. Vytýkam predkladanému návrhu zákona o Mestskom súde v Bratislave a v Košiciach neprimeraný a neodborný zásah výkonnej moci do moci súdnej, spočívajúci v tom, že minister spravodlivosti môže vlastným výberom, podľa jeho uváženia, poveriť ktoréhokoľvek sudcu dočasným vedením nového kolosu až do riadneho ustanovenia nového legitímneho predsedu, ktorý vzíde z výberového konania. Podľa môjho názoru musí byť zachovaná kontinuita medzi starým a novým vedením a medzičlánok v podobe dočasného vedenia v časoch transformácie, ktorým bude jeden človek vybraný výkonnou mocou, nie je zodpovedným riešením situácie, ktorému by mal veliť verejný záujem na starostlivej správe vecí verejných.

 

 

Teraz najčítanejšie