Denník N

Ľudskoprávny svätuškár #2: Ľudské práva na Slovensku? Terciárna záležitosť

Nepravidelný komentovaný výber udalostí týkajúcich sa ľudských práv.

Zatiaľ čo v krajinách na západ od našich hraníc sa podpora ochrany a presadzovania ľudských práv posilňuje aj na základe hlasu pospolitého ľudu, u nás zvolení reprezentanti nie sú ochotní prijať na podporu práv menšín a komunít ani len politickú deklaráciu či gesto.

Ide však len o ďalší dôsledok hlbšieho inštitucionálneho zlyhávania a degradujúcich tendencií vzťahu našej spoločnosti k ľudským právam a slobodám.

1. Švajčiarsko

Švajčiarski voliči v referende dňa 26. septembra 2021 súhlasili s legalizáciou civilných sobášov a práva na adopciu detí pre páry rovnakého pohlavia takmer dvojtretinovou väčšinou.

Za túto alternatívu hlasovalo 64,1 percenta voličov a väčšinu získala vo všetkých 26 kantónoch.

Lesbické páry v manželstve bude mať taktiež prístup k „bankám spermií“, ktoré sú v súčasnosti vyhradené iba pre manželské heterosexuálne páry.

Ako pripomína Reuters, Švajčiarsko sa týmto stalo jednou z posledných krajín západnej Európy, ktorá legalizovala manželstvá homosexuálov.

Slovensko ostáva geograficky a v téme práv párov osôb rovnakého pohlavia aj mentálne stále súčasťou východu.

2. San Maríno

V ten istý deň ako vo Švajčiarsku prebehlo referendum o manželstvách si obyvatelia San Marína v drvivej väčšine odhlasovali v referende legalizáciu potratov, pričom prelomili tak 150 rokov starý zákon, ktorý interupcie kriminalizoval.

Podľa oficiálnych výsledkov približne 77% voličov schválilo návrh referenda o legálnosti  prerušenia tehotenstva v prvých 12 týždňoch tehotenstva. Interrupcia by bola podľa schváleného návrhu legálna aj po tomto období, pokiaľ by bol život ženy v ohrození alebo bude ohrozené jej fyzické alebo psychické zdravie z dôvodu anomálií alebo malformácií plodu.

Potraty tak ostávajú v Európe stále nezákonné už len na Malte a v Andore. Poľsko tento rok sprísnilo potratovú legislatívu, čím prakticky interupcie zakázalo.

Stanovisko poslancov vládnej strany OĽaNO, ktorá išla do volieb s programom uľahčenia konania referenda, aby „občania mohli sami iniciovať hlasovanie a hlasovať o niečom, čo ich trápi, a presadili svoju vôľu“, nebolo zverejnené. Domnievame sa, že k mlčaniu mohol prispieť fakt, že nemalá časť týchto poslancov pravidelne predkladá alebo podporuje v parlamente stredoveké návrhy zákonov o sprísnení interupcií. Náročnosti dilemy „za referendum“ vs. „proti interupciám“, a akokoľvek pritom pri téme San Maríno nevyznieť ako pokrytec, plne rozumieme a mlčanie chápeme.

3. Na Slovensku nič nové

Náš národný parlament neprijal dňa 21. septembra 2021 návrh skupiny koaličných poslancov na prijatie uznesenia, ktorým sa vyjadruje podpora všetkým menšinám a komunitám žijúcim na Slovensku. Návrhu uznesenia zo 125 prítomných poslancov podporilo len 55 poslancov.

Problém s podporou a politikou v oblasti ľudských práv na Slovensku je však štrukturálnejší a dlhodobý.

Na úvod pripomeňme, že ústavnými orgánmi ochrany ľudských práv a slobôd sú ústavný súd a verejný ochranca práv.

Poslaním týchto orgánov je zabezpečiť kontrolu a ochranu ľudských práv a slobôd v konaniach iných orgánov verejne moci. Tieto dva ústavné orgány však netvoria politiku, koncepciu a legislatívu v oblasti ľudských práv a slobôd.

Tie sú prenechané ďalším zložkám moci, a to legislatíve a najmä výkonnej moci.

S účinnosťou od 1. novembra 2010 bol pre agendu ľudských práv a menšín zriadený post podpredsedu vlády pre oblasť ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. V zmysle zákona podpredseda vlády o.i. dbal o presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti a spolupodieľal sa na plnení úloh týkajúcich sa ľudských práv vrátane práv národnostných menšín či rodovej rovnosti.

K cieľom v oblasti ľudskoprávnej politiky a politiky v oblasti práv národnostných menšín vláda v tomto období zabezpečila a priradila potrebné personálne kapacity a finančné zdroje na útvare podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 bol post podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny zrušený a pôsobnosť podpredsedu vlády v oblasti podpory kultúry národnostných menšín prešla na Úrad vlády SR. Zákon už úlohy Úradu vlády SR v oblasti ľudských práv nijak nevymedzoval.

Od 1. novembra 2013 koordináciu plnenia úloh v oblasti ľudských práv prebralo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zákon nič nehovoril o podpore a ani o presadzovaní dodržiavania ľudských práv, zmieňoval sa len o koordinácii plnenia úloh v oblasti ľudských práv, ktoré úlohy tak boli neurčito rozptýlené po viacerých rezortoch.

Od 1. septembra 2015 až do dnes zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti ľudských práv ministerstvo spravodlivosti.

Zabezpečovanie štátnej politiky v oblasti ľudských práv je na ministerstve spravodlivosti zverené podľa organizačného poriadku ministerstva jedinému odboru (odbor ľudských práv o veľkosti 7 ľudí) zaradenému spolu so sekciou ekonomiky a správy, sekciou informatiky a riadenia projektov a sekciou vývoja informačných systémov justície pod štátneho tajomníka I., ktorý post je momentálne neobsadený.

Áno, oblasť ľudských práv nemá na ministerstve vlastnú sekciu.

Áno, všetky rýdzo právne sekcie (legislatívy, dohľadu, právna, trestného práva, civilného práva, medzinárodného práva) spadajú pod štátneho tajomníka II. (post je momentálne taktiež neobsadený).

Slovom, oblasť ľudských práv je akoby terciárnou záležitosťou v tejto krajine aj z pohľadu zastrešenia a zaradenia tejto problematiky v organizačnej štruktúre ministerstva spravodlivosti.

Poďme však ďalej.

Stálym poradným orgánom vlády je Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Rada je stálym odborným, poradným, koordinačným a konzultatívnym orgánom vlády v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd.

Rada za roky 2020 a 2021 zasadal dvakrát (!), a to 2. októbra 2020 a 29. júna 2021. Absurdnosť tohto stavu podčiarkuje skutočnosť, že Rada si na svojom ostatnom zasadnutí 29. júna 2021 v nadväznosti na vzdanie sa členstva v Rade zo strany Kalmána Petöcza z dôvodu, že z jeho pohľadu už Rada nenapĺňa dostatočne svoje zameranie a účel poradného orgánu vlády, odhlasovala zriadenie pracovnej skupiny pre riešenie zmysluplnosti rady a jej účelu.

Korunu prevládajúcemu absurdnu nasadzuje vymenovanie Anny Záborskej za splnomocnenkyňu vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia dňa 8. septembra 2021. Nekoncepčné zriaďovanie trafík s ideologickým podtónom ako odmenu pre „našich ľudí“ skrývajúce sa navonok pod akože záujem vlády na presadzovaní ľudských práv navyše robí z témy ľudských práv trhací kalendár a úbohú obeť ideologických chúťok vládnucej väčšiny.

Vlajka ľudských práv leží na zemi. Nenájde sa nik, kto by ju zdvihol a vztýčil?

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hubinák

Remeslom právnik činný na poli ústavného práva. V rokoch 2013 až 2020 poradca Ústavného súdu SR, v súčasnosti poradca ministerky spravodlivosti pre ústavné právo.