Zisk zdravotných poisťovní – nepodarok číslo lll
V priebehu 2 mesiacov tu máme už tretí návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Politicky to vypovedá o tom, že (1) ministerstvo zdravotníctva nemá danú problematiku pod kontrolou, (2) návrhy sú nepremyslené a (3) nie je jasné, aký cieľ má daná regulácia dosiahnuť. Technicky zase o tom, že po dvoch nepodarkoch (1, 2) je tu tretí. Tentokrát postavený na percente z vlastného kapitálu, v kombinácií so starým známym „optimálnym“ ziskom z nepodarku číslo 2.
Kto teda riadi MPK?
Najlepšie celý zmätok vystihuje prvá veta z tlačovej správy ÚDZS zo dňa 27.9.2021, ktorá hovorí, že „ÚDZS ukončil proces MPK, ako aj rozporové konania k zákonu o kategorizácií ústavnej zdravotnej starostlivosti“, súčasťou je aj regulácia zisku cez §6a zákona 581/2004. S prepáčením, predkladateľom zákona je predsa ministerstvo zdravotníctva, ako teda úrad pre dohľad môže ukončovať proces medzirezortného pripomienkového konania a viesť rozporové konanie? Hovorí táto veta to, že ministerstvo zdravotníctva ako predkladateľ zákona prenechalo proces riadenia a rozporového konania k vlastnému zákonu inému úradu?
Zisk ako 10% vlastného imania
Predložený návrh číslo 3 hovorí, že „optimálny výsledok hospodárenia“ sa vypočíta ako 10% vlastného imania zdravotnej poisťovne. A sumu vyššiu ako toto „optimum“ musí poisťovňa odviesť do tzv. „fondu kvality zdravia“, ktorý je určený na úhradu liekov, alebo oportúnny skríning. Takýto návrh má niekoľko zásadných chýb:
- Stále zostáva protiústavnosť. „Orezávanie“ skutočne dosiahnutého zisku akejkoľvek obchodnej spoločnosti nie je v súlade s Ústavou. A je v princípe jedno, či to bolo určené ako zákaz zisku, čiže 0% z poistného (Smer v roku 2007), alebo 0,2% z poistného, alebo 1% z poistného, alebo je to 10% z vlastného imania. Stále je to rovnaký protiústavný princíp – zisk, ak už bol dosiahnutý, tak je nedotknuteľný.
- Stále zostáva problematická terminológia. Slovenský právny a ekonomický systém nepozná výraz “optimálny zisk“. Nepozná ho ani Obchodný zákonník, ani zákon o dani z príjmov a ani zákon o účtovníctve. Je to v princípe neexistujúca ekonomická kategória – a to z dobrého dôvodu –úradníkom predpísaný „optimálny zisk“ totiž nereflektuje rizikovosť podnikania, náklady vlastného kapitálu, či požiadavku na návratnosť investície. A to jednoducho preto, lebo ten, kto v skutočnosti riskuje vlastné zdroje je podnikateľ a nie úradník.
- „Fond kvality zdravia“ ako ekonomická, či účtovná kategória neexistuje. Obchodný zákonník takýto fond (napr. na rozdiel od rezervného fondu) nepozná. Opatrenie MF SR (konsolidované znenie z roku 2021) v účtovej triede 42 – pozná len 4 typy fondov – rezervný, nedeliteľný, štatutárny a ostatný. Žiadny „fond kvality zdravia“ sa tu nenachádza. Zároveň samo ministerstvo zdravotníctve v poznámke pod čiarou 18d) nesprávne označilo účtovú triedu – namiesto 42 nesprávne odkazuje na triedu 41.
- Úplný chaos v definíciách a pojmoch je podčiarknutý tým, že návrh §6a hovorí, že „ďalšie navýšenie optimálneho výsledku hospodárenia je možné v prípade splnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne“. Tieto kritériá však nie sú dané – ministerstvo ich znovu nepredložilo a priložená príslušná vyhláška síce hovorí o piatich kritériách, avšak nie je stanovené ako sa tieto kritériá premietajú do navýšenia „optimálneho hospodárskeho výsledku“ a ani akým percentom prispievajú k výslednému „optimálnemu“ zisku.
- Novinkou v tejto tretej verzii je, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má raz ročne prehodnocovať ukazovateľ primeranej návratnosti kapitálu. Má predkladateľ na mysli, že v návrhu zákona uvedených 10% je ukazovateľ návratnosti kapitálu? Bude sa podľa tohto „prehodnotenia“ meniť každoročne aj predmetný zákon? Do akej miery je toto „prehodnotenie“ záväzné? Aké kritériá majú byť zohľadnené pri výpočte primeranej návratnosti kapitálu? Aká metóda bude použitá?
- A samozrejme v návrhu zákona zostali ešte pôvodné odseky 2 a 3, ktoré regulujú výšku nákladov ako % z predpísaného poistného. Pričom to percento je súčtom čísla 95,1% a koeficientu, ktorý rastie s počtom poistencov. O nezmyselnosti tohto ustanovenia detailne píšem tu.
Z §6a ponechať iba prvý odsek
Keď si to teda zhrnieme, tak návrh v MPK aj rozporové konanie riadi miesto ministerstva úrad, pričom návrh zákona má stále množstvo chýb – protiústavnosť, nesprávnu terminológiu, neexistujúce ekonomické a právne kategórie, či zaangažovanie RRZ bez procesného domyslenia.
A v neposlednom rade vysiela ekonomické signály motivujúce k špekulatívnym úpravám vlastného imania. Navrhujem preto z predmetného §6a ponechať iba odsek 1 a všetko ostatné vypustiť.
Plné znenie navrhovaného §6a
㤠6a
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom môže dosahovať kladný výsledok hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia.
(2) Súčet položiek z účtovnej závierky zdravotnej poisťovne z výkazu ziskov a strát, ktorých obsahom je zmena stavu technickej rezervy na poistné plnenia v hrubej výške, zmena stavu iných technických rezerv a ostatné technické náklady okrem prijatých a zaplatených úrokov, znížený o ostatné technické výnosy okrem prijatých a zaplatených úrokov (ďalej len „náklady na zdravotnú starostlivosť“) musí byť vo výške najmenej súčtu koeficientu podľa odseku 3 a 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške za príslušný kalendárny rok zníženého o sumu optimálneho výsledku hospodárenia vypočítanú podľa odseku 4.
(3) Koeficient je percento, ktoré sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet čísla jeden milión a počtu poistencov zdravotnej poisťovne k 1. januáru kalendárneho roka a v menovateli číslo dva milióny.
(4) Suma optimálneho výsledku hospodárenia sa vypočíta ako 10% z hodnoty kapitálu vloženého akcionárom do vlastného imania18b) zdravotnej poisťovne k 1. januáru kalendárneho roka (ďalej len kapitál“). Ďalšie navýšenie optimálneho výsledku hospodárenia je možné v prípade splnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne. Ukazovateľ primeranej návratnosti kapitálu zdravotných poisťovní v percentuálnom vyjadrení prehodnocuje a zverejňuje na svojej webovej stránke Rada pre rozpočtovú zodpovednosť raz ročne, najneskôr k 30.6. kalendárneho roka.
(5) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu do minimálnej výšky určenej podľa osobitného právneho predpisu18c) (ďalej len „upravený výsledok hospodárenia“), vyšší ako suma optimálneho výsledku hospodárenia, rozdiel medzi upraveným hospodárskym výsledkom a sumou optimálneho výsledku hospodárenia podľa odseku 4 zdravotná poisťovňa zaúčtuje ako tvorbu samostatného fondu18d) a použije ho na úhradu liekov podľa osobitného predpisu18da) alebo na realizáciu oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu18f) v prospech poistencov (ďalej len „fond kvality zdravia“) najneskôr do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roku, za ktorý sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril. Táto suma sa v roku jej použitia nezapočítava do nákladov na zdravotnú starostlivosť posudzovaných podľa odseku 2.d
(6) Kritériá kvality podľa odseku 4 a podrobnosti použitia fondu kvality zdravia podľa odseku 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 18b až 18da a 18f a 18g znejú:
18b) Účtovná závierka zdravotnej poisťovne, časť Pasíva, riadok 56.
18c) § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
18d) Účtová trieda 41 Ostatné fondy tvorené zo zisku.
18da) § 88 ods.7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z.
18f) zákon č. 576/2004 Z. z.“.
