Denník N

Jasle a škôlka (skoro) zadarmo

Dieťatko má niečo vyše roka, rodičia si (ideálne) podelili rodičovskú dovolenku a začína sa navykanie v škôlke, ktorá je za rohom. Nebol problém dostať miesto – aj počas roka – každá skupina má dostatočný počet pedagógov na daný počet detí. Po skončení navykacej fázy je možné dieťatko vyzdvihnúť až do 17:00 a staršie deti aj neskôr, čo rodičom umožňuje pracovať na plný úväzok (alebo len mierne znížený), ak sa striedajú ráno a poobede pri privedení a vyzdvihovaní svojho dieťaťa zo škôlky. A vôbec sa nemusia trápiť, či si to môžu dovoliť, lebo škôlka (resp. jasle) sú skoro zadarmo (do 60 eur). Vtedy je aj otázka mať/nemať deti už trochu skôr (na začiatku kariéry, keď platy ešte nie sú vysoké) menej dôležitá.

Áno, to je sen každého rodiča malého dieťaťa, ktorý má okrem svojej rodiny rád aj svoju prácu. Rád chodí do práce, ktorá ho napĺňa, rád sa stretáva s kolegami a kolegyňami, vymieňa si s nimi názory, dostáva sa mu za dobre vykonanú prácu uznania. A myslí aj dlhodobo, na kariérny postup, keď už bude dieťa väčšie, a tiež nechce prísť o finančnú nezávislosť a príspevky do dôchodkového poistenia.

Tento sen je čiastočne naplniteľný vo Viedni (bohužiaľ nie v celom Rakúsku), kde škôlky zriadené mestom prijímajú deti už od 12 mesiacov. Táto hranica je zohraná so skrátenou 15-mesačnou rodičovskou dovolenkou (platná pre celé Rakúsko), kde otec musí prebrať minimálne 3 mesiace, ináč sa skracuje na 12 mesiacov. V každom prípade pri tomto modeli rodičia poberajú 80% ich pôvodného platu, pričom je stanovená aj maximálna hranica. Ale, ako už bolo spomenuté, toto platí len pre Viedeň, už v susednom regióne – v Dolnom Rakúsku, sú deti prijímané do obecných škôlok až od 2,5 roka, čo rodičov pracujúcich vo Viedni, ale bývajúcich za hranicami mesta v Dolnom Rakúsku, často nepríjmne prekvapí. A keďže veľa rodín chce viac ako jedno dieťa, tak to znamená, že ak sa rodičovská kvôli nedostupnosti škôlok v danom meste nedá skrátiť na jeden rok na dieťa, tak rodič, ktorý na seba berie zodpovednosť dlhšej rodičovskej (väčšinou matka), vypadáva pri napríklad dvoch deťoch z pracovného života nie na 2 roky, ale na minimálne 5 rokov. To sa potom odráža vo vývoji platu, neskoršieho kariérneho postupu (a zvyšovania platu) a koniec koncov prichádza aj o cenné príspevky do budúcej penzie. V Rakúsku si každá matka môže kedykoľvek nahliadnuť do svojho penzijného konta, čím sa síce redukuje prekvapenie z nízkej budúcej penzie, ale finančná závislosť na manželovi sa napriek tomu prehlbuje.

Ale situácia nie je ani vo Viedni ideálna – v mestských škôlkach dieťatko síce môže nastúpiť ako ročné, ale väčšinou len presne v septembri, keď staršie deti odchádzajú do prvej triedy základnej školy. Preto veľa podnikov (napríklad vo finančnom sektore) ponúka podnikové škôlky. Tu dieťa tiež môže nastúpiť ako ročné, ale väčšinou prijímajú nové deti počas celého roka. Lebo ak si to rodičia „zle naplánujú“a dieťa sa narodí na jeseň, tak musia na miesto v mestskej škôlke čakať do septembra (potom má dieťa už pomaly 2 roky), ale v podnikovej väčšinou môžu nastúpiť hneď, ako to potrebujú (samozrejme sa odporúča prihlásiť sa ešte počas tehotenstva, lebo miesta sú tiež limitované) .

Čo je ale úplne najdôležitejšie – vo Viedni sú mestské, a aj veľká väčšina súkromných škôlok (vrátane tých pre deti od 1 roka), dotované. A tým pádom rodičia platia len asi 60,- za stravu v mestskej škôlke, zhruba 100,- (vrátane stravy) za súkromnú a zrhuba tak isto aj za podnikovú. Takže aspoň táto časť sna pracujúcich rodičov vo Viedni je splnená.

A aká je reality na Slovensku a hlavne v Bratislave? Situáciu so škôlkami, a hlavne s jasľami, sledujem v Bratislave už dlhšie. Urobila som si aj malý nereprezantatívny prieskum cien škôlok v Bratislave. Vzhľadom na fakt, že mestské škôlky prijímajú v podstate len deti od 3 rokov – to znamená, že rodičia, asi hlavne matka, tým vypadávajú z pracovného procesu na príliš dlho a znižujú si šance na pracovný a platový postup – sa výber škôlky pre deti pod tri roky zužuje na tie súkromné. A ceny súkromných škôlok (často jediná možnosť ako zohnať miesto pre dieťa mladšie ako 3 roky) sú vysoké – začínajú asi okolo 300,- až 400,- eur mesačne, limit nahor je neobmedzený. Je pochopiteľné, že Bratislava, a aj Slovensko, majú menšiu finančnú silu ako Viedeň, ale ak rodičia nebudú od politiky žiadať viac, tak vzory našich mám, ktoré boli často finančne nezávislé od svojich manželov, bohužiaľ budú nanič. Čím dlhšie zostáva matka doma s dieťaťom, tým vyššiu cenu platí vo forme straty svojej finančnej nezávislosti.

Rakúsko túto lekciu už dostalo – poznám veľa kolegýň a kolegov, ktorých matky po 150% obetavosti pre deti svoju pôvodnú profesiu už nenaštartovali a zostali doma. Často preto, lebo si jednoducho netrúfali pustiť sa znovu do pracovného víru po 5-10 rokov strávených doma s deťmi – s kolegami a kolegyňami, ktorí ich počas tejto fázy už trikrát prebehli – platovo a kariérne. A ktoré sú finančne závislé na manželoch a dúfajú, že manžel vyrovná aj rozdiel na penzijnom konte (ak sa predtým nerozvedú). Na Slovensku túto stranu mince až tak dobre nepoznáme, lebo naše matky dostávali často rovnakú mzdu ako naši otcovia, pracovné vyťaženie bolo miernejšie a nepracovalo sa 24/7. Takže aj otcovia sa mohli (ak chceli) veľa venovať deťom. Aktuálny systém na pracovnom trhu už ale toto nedovoľuje: západoeurópske firmy priniesli západoeurópsky system – muži zarábajú viac, majú menej času na rodinu, u žien sa čaká, kedy prídu do veku, kedy by asi mohli založiť rodinu, a potom je už pre všetkých všetko jasné (česť výnimkám).

Preto je na nás rodičoch (a aj tých budúcich), aby sme od politikov a političiek očakávali, že budú riešiť starostlivosť o deti predškolského veku proaktívne, s jasne definovanými prioritami, a nie vyčkávajúcou taktikou. Jasle a škôlky treba dotovať (aj tie súkromné), zabezpečiť, aby bolo k dispozícii dostatočne veľa a kvalitných miest, aby sa žena nemusela rozhodovať medzi deťmi (a dlhodobo nižším platom, nižším dôchodkom a finančnou závislosťou) a prácou (vrátane uznania za dobre vykonanú prácu, ktorej sa za službu rodine – a deťom – až na jeden deň v roku, na Deň matiek, málokedy dočká).

Teraz najčítanejšie

Žofia Mrázová

Žijem a pracujem vo Viedni. Vyrastala som v Bratislave, kde mám ešte stále rodinu, veľa kamarátiek a kamarátov. Mám dve deti, som vydatá a čoraz viac sa venujem témam o ženách, o ženách v pracovnom živote a o ženách matkách. Kto, ak nie ženy, sa budú týmto témam venovať? Rada by som sa venovala aj iným, ale zdá sa že tieto témy sú nevyčerpateľné a zjavne si niektoré boje musí každá generácia  vybojovať nanovo.