Denník N

Podniková alebo firemná škôlka – voľné miesta pre nástup počas celého roka

Náš prvý syn sa narodil v decembri. Keď mal jeden rok, môj manžel sa so mnou vystriedal a zostal doma na 2 mesiace. Už počas materskej sme hľadali miesto v škôlke, ale od marca, kedy sa aj môj muž už mal vrátiť do práce, sme žiadne miesto nenašli. Mali sme síce rezervované miesto  v podnikovej škôlke môjho manžela (Ekonomická univerzita vo Viedni), ale bohužial až od septembra. Na prekonanie tohto 6-mesačného časového okna, sme nakoniec našli jednu Tagesmutter blízko pri nás. Tagesmütter sú ženy, ktoré sa zväčša popri svojej vlastnej rodičovskej dovolenke a vlastných deťoch, starajú počas dňa aj o iné deti. V Rakúsku sú tiež dotované od štátu, resp. obce, podobne ako škôlky (obecné a súkromné). Tým pádom tvoria pevnú súčasť oficiálneho systému starostlivosti o deti predškolského veku. Väčšinou sa starajú o 3-5 detí (zväčša menšie deti), takže sú to menšie skupinky, a kvalita starostlivosti a aj podávaného jedla sú pravidelne kontrolované. Napriek tomu má tento systém aj nevýhody – čo ak vaša Tagesmutter ochorie (suplovanie nie je zaručené), a hlavne vo veľkých mestách ako je Viedeň, bývajú Tagesmütter v bytoch (t.j. bez záhrady), takže každá vychádzka na ihrisko, hlavne v zime, je výzva a nie je zaručené, že dieťa je každý deň vonku. My sme však mali šťastie, naša Tagesmutter, pôvodne žena v domácnosti, ale s už odrastenými deťmi, mala len nášho syna, lebo práve začínala, a tak ho brávala každý deň von a aj mu pravidelne denne čerstvo varila. Ešte dnes, desať rokov po, sme stále v priateľskom kontakte.

A v septembri toho istého roku syn začal chodiť do podnikovej škôlky zamestnávateľa môjho manžela. Tam sme platili asi 120,- eur mesačne: 60,- za stravu a 60,- za „extra-ponuku“ škôlky. To „extra“ spočívalo v tom, že sme mali anglicky hovoriacich pedagógov v každej skupine a ponúkali sa rôzne dodatočné aktivity popoludní. Táto škôlka ale mala pre nás hlavne dve neoceniteľné kvality – mali vždy minimálne 2 mužských pedagógov (na tri skupiny) a jedného civilkára (dokopy 3 muži a 7 žien na 3 skupiny) a pracovali systémom rodinnej skupiny, t.z. že v každej skupine boli deti od 1 roka po 6 rokov. Systém rodinných skupín je vo Viedni, a aj v podnikových škôlkach, pomerne rozšírený a môžem ho len odporúčať. Len je dôležité, aby bol tento systém aplikovaný na všetky skupiny v danej škôlke, nie limitovný len na jednu skupinu, aby sa dali deti vekovo rovnomerne rozdeliť na všetky skupiny. Keď sa potom išlo na výlety, alebo len von, tak sa deti zgrupovali podľa veku a najmenšie mali svoj program, väčšie tiež, a tie najstaršie chodili často na výlety do mesta, do divadla alebo múzeí. Výhodu rodinnej skupiny sme si všimli už v navykacej fáze, keď sa staršie deti hneď ujali nášho syna a ukazovali mu, aké rôzne hračky sú v miestnosti, a aj ho zaangažovali do hry.

Škôlka nemala vlastnú záhradu, čo iste mnohých rodičov odradilo tam deti prihlásiť. Avšak nakoniec to vidím ako výhodu, lebo pedagógovia a pedagogičky tak boli nútení každý deň ísť s deťmi von – za každého počasia. Malé deti chodili na ihrisko hneď pri škôlke a väčšie deti išli na ihrisko, čo bolo ďalej, ale zato tam mohli hrať futbal (jeden z pedagógov bol futbalový tréner) a mali tam veľké preliezky. Väčšie deti, ktoré už nespávali, chodili von už počas poobednajšieho odpočinku – jednak aby spiace deti nerušili, a jednak boli aj viacej vonku a mohli sa vyblázniť. Napriek tomu nám riaditeľka škôlky kládla na rodičovskom na srdce, že keď sme s deťmi (potom keď ich vyzdvihneme zo škôlky a cez víkend), sú dôležité len dve veci – preukazovať deťom lásku a uznanie a byť s nimi vonku tak často, ako je len možné. O ostatné (pedagogické aspekty – motorické zručnosti, sociálne návyky, atď.) sa už postarajú oni v škôlke. A tiež bolo z toho aj počuť, že pri rodičovskej starostlivosti a láske nikdy nejde o kvantitu, ale hlavne o kvalitu.

V našej prvej škôlke sme teda nedostali miesto hneď – teda počas roka – ale až v septembri. Ale v podnikovej škôlke, ktorú ponúka môj aktuálny zamestnávateľ, je dostatočný počet voľných miest aj počas roka, len sa treba prihlásiť ideálne už  počas tehotenstva. Moji kolegovia a kolegyne si tú škôlku veľmi pochvaľujú, i keď niektorí uprednosťňujú škôlku, resp. jasle, pri svojom bydlisku.

Urobila som si malý nereprezentatívny prieskum pre Bratislavu, a buď sú firemné škôlky veľmi dobre skryté pre širokú verejnosť, alebo jednoducho ešte nebolo veľa zriadených – našla som len dve firemné škôlky. Pritom práve v Rakúsku, a hlavne vo Viedni, sú napríklad v bankovom sektore fixnou súčasťou firemných benefitov, a ako som hore už spomínala, aj štátne univerzity dokonca ponúkajú svojim zamestnancom vlastné škôlky. Ale keď som sa pozrela na stránky vedúcich bánk na slovenskom trhu, často s rakúskou materskou spoločnosťou, žiadnu ponuku podnikovej škôlky som nenašla. Na stránkach českých bánk už aspoň ponúkajú príspevok na starostlivosť o dieťa. V Bratislave jedna banka akurát ponúka „detský kútik v centrále“, ale bohužial tam nie je napísané, čo to presne znamená.

Pritom zamestnávatelia by podnikovú škôlku rozhodne mohli využiť ako konkurenčnú výhodu. Ponúknuť zamestnancom kvalitnú škôlku (ideálne pre deti od 1 roka), je obrovská konkurenčná výhoda práve vo veľkom meste, kde je nedostatok miest pre deti do 3 rokov a starí rodičia často nie sú po ruke. Tiež to znamená umožniť ženám vrátiť sa čo najskôr naspäť do zamestnania a aj možnosť vyzdvihnúť dieťa 5 minút po tom, čo sa skončila práca, keďže škôlka je v areáli firmy. Možnosť vrátiť sa čo najskôr do práce po rodičovskej dovolenke (ideálne rozdelenej medzi otca a matku) je pre oboch rodičov, a hlavne toho, kto zostáva dlhšie s dieťaťom doma, veľmi dôležité. Čím dlhšie rodič zostáva doma s dieťaťom, tým je nástup do práce ťažší, rodič potrebuje dlhšie, aby znovu nadobudol sebavedomie v odbornej oblasti, v ktorej pracuje, zhoršujú sa možnosti kariérneho postupu a aj platového rastu. V konečnom dôsledku tým negatívne ovplyvňuje výšku svojho dôchodku a aj finančnú nezávislosť od partnera.

Preto by malo byť aj v záujme zamestnancov žiadať od zamestnávateľa, aby podobné firemné benefity ponúkal – keď je to možné vo Viedni, prečo nie aj v Bratislave? Raz som bola prítomná na jednej diskusii v Prahe s predstavenstvom jednej českej banky s centrálou v Rakúsku, kde padla aj otázka, ako prilákať viac žien do ich banky. Je to už pár rokov dozadu, možno preto mi neprišla hneď na myseľ tá správna odpoveď. A hoci je tých správnych odpovedí určite viac, podniková alebo firemná škôlka je definitívne jednou z nich.

Teraz najčítanejšie

Žofia Mrázová

Žijem a pracujem vo Viedni. Vyrastala som v Bratislave, kde mám ešte stále rodinu, veľa kamarátiek a kamarátov. Mám dve deti, som vydatá a čoraz viac sa venujem témam o ženách, o ženách v pracovnom živote a o ženách matkách. Kto, ak nie ženy, sa budú týmto témam venovať? Rada by som sa venovala aj iným, ale zdá sa že tieto témy sú nevyčerpateľné a zjavne si niektoré boje musí každá generácia  vybojovať nanovo.