Denník N

Moja prvá cesta do Oxfordu: prechod zo slnka do dažďa

Včera ráno o pol jedenástej som sa konečne dočkala toho, na čo som sa usilovne chystala už viac ako 2 roky. Opustila som domov a vyrazila som za štúdium biomedicíny do Oxfordu. Krajší deň na rozlúčku so Slovenskom som si nemohla vybrať. Slnko nám krásne žiarilo na cestu a osvecujúc červené, žlté a zelené listy stromov, ktoré sme míňali. Kedykoľvek sa teraz v spomienkach vraciam k Slovensku, vždy sa mi pred očami vynorí obraz pokojnej jesennej krajiny zaliatej slnkom.

Jazda autom z Partizánskeho do Viedne a aj samotný let do Londýna prebiehali prekvapivo hladko. Priznám sa, že som sa trochu bála, či mám všetky doklady v poriadku a či má pustia cez hranice. Na letisko som totiž prišla s tým, že mi ešte stále na mail neprišla letenka. Moje obavy  ale boli úplne neopodstatnené. Keď som ukázala negatívny PCR test a potvrdenie o očkovaní, letenku som okamžite dostala a hneď som aj mohla odovzdať podpalubnú batožinu.

Pokým som odovzdala batožinu, boli so mnou  ešte stále rodičia. Ďalej som ale už musela ísť sama. Rozlúčka bola asi jediná časť mojej včerajšej cesty, ktorá nebola ľahká. Inak som všetkými bezpečnostnými a pasovými kontrolami prešla bez problémov. Stal sa mi len jeden malilinký incident. Na chvíľu som zabudla, že som už v Rakúsku a zamestnancovi, ktorý mi kontroloval pas, som sa prihovorila po slovensky. Predpokladám, že niečo podobné sa mi nestalo posledný krát : ).

Samotná cesta lietadlom mi prešla veľmi rýchlo, aj napriek tomu, že som sa necítila zrovna fyzicky najlepšie. Nejako mi zle padli obložené rožky, ktoré som mala ešte nabalené z domu. Bolela ma hlava a skrúcalo mi žalúdok.

Keď som ale vystúpila z lietadla, hneď som sa cítila zdravo. Kto by sa aj necítil lepšie po takom vrelom privítaní, akého sa mi dostalo.  Jedna Slovenka žijúca v Anglicku ma prišla vyzdvihnúť na letisko a už na mňa čakala s náručou plnou britskej čokolády. V takejto milej spoločnosti som sa cítila ako doma.

Spolu sme vyšli na parkovisko pred letiskom. Už sa pomaly stmievalo a bolo celkom zima a sychravo. Tak som sa ponáhľala do auta. Samozrejme, išla som nastupovať na ľavo, na miesto šoféra a nie na pravo, na miesto spolujazdca. Už zo začiatku sme teda mali dôvod na smiech.

Do Oxfordu nás navigácia viedla veľmi úzkymi cestičkami, ktoré mi v tom nočnom šere prišli ako vystrihnuté z rozprávkovej knižky. Na oboch stranách vozovky boli rovnomerné kríky, z ktorých sem tam vyčnieval drevený plot. Ako sme tak tými rozprávkovými cestami šli, v tme a v upršanom počasí, plne som si uvedomila, že už som naozaj v Anglicku. Aj keď bola táto anglická daždivá atmosféra odlišná od tej slovenskej slnečnej, prišla mi rovnako čarovná.

Oxford na mňa hneď po príjazde náramne zapôsobil. Veľa som toho nestihla vidieť, lebo sme prišli v neskorších večerných hodinách. Hneď som si  ale všimla, že realita je ešte malebnejšia ako obrázky, ktoré som pred tým videla na internete.

Na vrátnici St Hilda’s college som dostala kľúče od mojej izby a rovno som sa aj šla zabývať. Keď som prišla do mojej chodby, hneď sa mi prihovorili ďalší prváci. Každý z nich pochádzal z inej krajiny. Zoznámila som sa som sa s Britom, Singapurejčanom, Austrálčankou, Američankou, Nemcom, Japoncom a Indom. Ani som nevedela čo mám skôr robiť, či sa vybaľovať, alebo či sa s nimi rozprávať.

Som veľmi vďačná za to, ako môj prvý deň prebehol. Prekonal všetky moje očakávania. Teším sa na to, ako Oxford a mojich spolužiakov spoznám v najbližších týždňoch ešte lepšie.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrej podpore Slovákov som od októbra tohto roku začala študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Som tu preto, aby som sa naučila viac o epigenetike a moderných výskumných metódach.  Snívam o tom, že po ukončení môjho štúdia sa budem podieľať na vývoji nových terapií pre chorých pacientov z rôznych kútov sveta. Cez tento blog by som chcela postupne zdokumentovať svoj študentský život v Oxforde. Možno sa mi takýmto spôsobom podarí pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).