Denník N

Vinpocetín nielen na psychické a neurologické príznaky po cievnom poškodení mozgu

Vinpocetín môže pozitívne ovplyvniť príznaky Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby, ako aj iných neurodegeneratívnych chorôb, hoci ich samozrejme nedokáže zvrátiť, a zlepšuje učenie, pamäť a kognitívne funkcie v prípade cievne podmienených porúch centrálneho nervového systému. Tým sa zaraďuje medzi nootropiká, čo sú látky, ktoré zlepšujú kognitívne funkcie bez toho, aby by mali výraznejšie nežiaduce účinky, sú dobre tolerované a zlepšenie kognície prostredníctvom nich nenastáva zvýšením stimulácie (nejde teda o psychostimulanciá).

Vinpocetín je látka rastlinného pôvodu, pochádzajúca zo zimozelene menšej (Vinca minor; na titulnom obrázku článku). Z jej listov možno získať alkaloid vinkamín, pričom vinpocetín je jeho derivát. Využíva sa vo viacerých oblastiach medicíny. Jeho použitie v psychiatrii má bohaté prieniky s neurológiou a zameriava sa najmä na neuropsychiatrické príznaky spôsobené narušením krvného obehu v mozgu. Môže pomôcť nielen pri bolestiach hlavy a závratoch na cievnom podklade, ale aj pri poruchách pamäti a sústredenia, poruchách reči a motoriky. Indikovaný je pri nedostatočnosti (insuficiencii) mozgovej cirkulácie, ateroskleróze, ktorá samozrejme postihuje nielen obehovú sústavu v tele, ale aj v mozgu, pri stavoch po cievnej mozgovej príhode alebo pri vaskulárnych demenciách. Účinok sa môže dostaviť už po týždni užívania, avšak na výraznejší efekt si treba počkať aspoň tri mesiace. Je dobre tolerovaný v staršej populácii a jeho dávky netreba upravovať ani pri pečeňových alebo obličkových poruchách, čo sú dôležité údaje, pretože práve osobám v séniu a s vyššou morbiditou býva často predpisovaný. Okrem toho, vinpocetín významnejšie neinteraguje s inými liečivami, čiže ho možno bez väčších obáv kombinovať s rôznymi liekovými skupinami. Hoci má rastlinný pôvod, liečivo je viazané na lekársky predpis, keďže nejde o žiadny výživový doplnok.

Podstatou jeho účinku je zlepšenie krvného prietoku mozgom, bez toho, že by sa ovplyvňoval prietok krvi na periférii tela. Robí to prostredníctvom toho, že znižuje agregáciu krvných doštičiek (teda aj tendenciu k tvorbe trombov), znižuje zvýšenú viskozitu krvi, zlepšuje plastickosť erytrocytov (ktoré sa potom lepšie „prepchávajú“ úzkymi vlásočnicami) a zvyšuje transport kyslíka do mozgového tkaniva. Okrem toho však pôsobí celkovo neuroprotektívne, zvyšuje zásobenie a využiteľnosť glukózy mozgom a zasahuje aj do metabolizmu noradrenalínu a sérotonínu, čím zrejme môže priaznivo ovplyvniť depresívne a úzkostné príznaky. Navyše, je aj antioxidantom.

Krvné zásobenie tkaniva s narušením cievneho systému stenózou je znížené. Niektoré endogénne regulácie sa ho snažia zvýšiť prostredníctvom tvorby kolaterálnych spojok s poškodeným tkanivom a rozšírením drobných ciev.  Podanie látky, ktorá rozširuje cievy, vedie paradoxne často k zhoršeniu stavu, pretože zvyšuje prietok krvi v cievach v zdravom tkanive, ale znižuje v narušenom. Tento účinok sa nazýva efekt krádeže.
Krvné zásobenie tkaniva s narušením cievneho systému stenózou je znížené. Niektoré endogénne regulácie sa ho snažia zvýšiť prostredníctvom tvorby kolaterálnych spojok s poškodeným tkanivom a rozšírením drobných ciev. Podanie látky, ktorá rozširuje cievy, vedie paradoxne často k zhoršeniu stavu, pretože zvyšuje prietok krvi v cievach v zdravom tkanive, ale znižuje v narušenom. Tento účinok sa nazýva efekt krádeže.

Jednou z jeho najvýnimočnejších vlastností je inverzný efekt krádeže (steal effect). Za normálnych okolností tkanivo, ktoré má problém s cievnym zásobením, dostáva menej krvi, čím jednoznačne trpí. Látky, ktoré rozširujú cievy (vazodilatátory), môžu pôsobiť kradnutie krvi v tom zmysle, že rozšíria najmä zdravé cievy v okolí a postihnutému tkanivu ukradnú aj to posledné, čo má. Vinpocetín to nerobí a údajne má presne opačný efekt – snaží sa prihnať čo najviac krvi do postihnutého tkaniva, čím obnovuje jeho zásobenie a zmierňuje symptómy založené na jeho redukcii.

Vinpocetín pôsobí neuroprotektívne, zlepšuje pamäť a kognitívne funkcie nielen na základe zvýšeného prekrvenia mozgu, pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ide o látku, ktorá môže pozitívne ovplyvniť príznaky Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby, ako aj iných neurodegeneratívnych chorôb, hoci ich samozrejme nedokáže zvrátiť. Patrí medzi nootropiká, čo sú látky, ktoré zlepšujú kognitívne funkcie bez toho, aby by mali výraznejšie nežiaduce účinky, sú dobre tolerované a zlepšenie kognície prostredníctvom nich nenastáva zvýšením stimulácie (nejde teda o psychostimulanciá).

Jeho neurofarmakologický účinok je mnohoraký a nesporne zaujímavý, keďže dokonca zvyšuje čítanie génov pre rôzne neurotrofické substancie mozgu. Napriek tomu, že ide o desaťročia známu látku, vzťah medzi jeho neurobiologickým pôsobením a klinickým účinkom nie je stále dostatočne objasnený.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.