Každých 11 minút spácha samovraždu jedno dieťa
UNICEF vydal Správu o situácii mladých ľudí vo svete 2021. Je veľmi alarmujúce, ak samovražda je štvrtým najčastejším dôvodom úmrtia mladých ľudí, v Európe je dokonca na druhom mieste. Každý rok spácha samovraždu takmer 46 000 detí a dospievajúcich mladých ľudí. To je jedno dieťa každých 11 minút. Odhaduje sa, že v Európe samovraždu spáchajú každý deň traja mladí ľudia vo veku 10 -19 rokov.
Vedeli ste, že zlá situácia pri súčasnom stave duševného zdravia detí a mládeže znamená pre nás okrem straty mnohých mladých životov aj obrovské ekonomické straty v budúcnosti? Ekonómovia ich vyčíslili až na 390 miliárd USD ročne. V Európe je to 57,6 miliárd USD. Toľko nás budú stáť výpadky príjmov do ekonomík, spôsobené psychickými ochoreniami vedúcich k pracovnej neschopnosti alebo smrti mladých ľudí.
1 zo 7 dospievajúcich mladých ľudí vo veku 10 – 19 rokov trpí diagnostikovanou psychickou poruchou. V Európe to znamená 9 miliónov detí a mladých ľudí. Hoci UNICEF primárne pomáha v nízkopríjmových krajinách a krajinách zasiahnutých humanitárnou krízou, duševné zdravie začína byť oblasťou, kde začíname chudobné krajiny „predbiehať.“ V Európe bola niektorá psychická porucha diagnostikovaná u viac ako 16% detí a mladých ľudí vo veku 10 – 19 rokov, pričom celosvetovo je to viac ako 13%.
Medzi tieto poruchy patria ADHD, úzkosť, autizmus, bipolárna porucha osobnosti, poruchy v správaní, depresie, poruchy v jedení, mentálna zaostalosť a schizofrénia.
Duševné zdravie detí a mládeže ovplyvňuje mnoho faktorov. Od počatia dieťaťa, cez tehotenstvo, pôrod, ranné štádium detstva až po obdobie tínedžerského veku. To všetko sú dôležité obdobia života, ktoré výraznou mierou vplývajú na duševné zdravie dieťaťa.
Ak chceme naozaj zabezpečiť šťastné detstvo pre dieťa a znížiť množiace sa depresívne stavy či stavy úzkosti u mladých ľudí, mali by sme sa v prvom rade pozrieť do svojich rodín.
O šikane, kyberšikane či násilí sa začína hovoriť stále viac. Ale o tom, ako správanie rodičov, ako aj ich duševné zdravie ovplyvňuje zdravie dieťaťa, sa stále hovorí málo.
Už spôsob splodenia dieťaťa má vo veľkej miere vplyv na duševné zdravie a vývoj. Stres, toxické látky či drogy môžu ovplyvniť gény a preniesť sa z matky na dieťa. V maternici začína proces nervového vývoja a tvoria sa nervové systémy. Po narodení sa mozog rýchlo vyvíja a má veľkú schopnosť meniť sa.
Ak má dieťa duševné problémy, odborníci sa pri rozhovoroch o spomienkach snažia dostať do situácie od počatia dieťaťa. Či pri počatí nedošlo k násiliu, či dieťa bolo chcené alebo nechcené, či rodičia prijali pohlavie dieťaťa, či bol pôrod bez problémov, koľko času trávia rodičia s dieťaťom po narodení. Akákoľvek situácia, ktorá vyvolá stres u dieťaťa, môže mať v neskoršom veku dopad na jeho psychickú pohodu.
To, čo zažívajú deti doma, v škole ale aj na internete, im čoraz viac škodí. Ak je správa UNICEF alarmujúca, je s tým veľmi ťažké niečo robiť. Pretože za to až tak tentokrát politici nemôžu. Ale môžeme za to my sami. A kvalita našich medziľudských vzťahov.
Podvádzanie partnerov, nechcené tehotenstvá, čoraz častejšie rozvody, množiace sa rozvody v období tehotenstva ženy, hádky rozvedených rodičov o dieťaťa a tlak zo strany jedných či druhých starých rodičov, ktorí majú častokrát na situáciu subjektívny názor a prenášajú ho na dieťa, šikana či urážky medzi deťmi na škole, urážky, nadávky či manipulácie cez internet. Všetky tieto faktory ovplyvňujú duševné zdravie rodičov aj dieťaťa.
Takmer každý rodič povie, že chce šťastie pre svoje dieťa. Ale častokrát sa tak vôbec nespráva. A depresia či úzkosť nie je len problémom detí, ale aj ich rodičov.
Zdá sa vám, že preháňam? Dáta z obdobia pred pandémiou (2019) hovoria o tom, že výskyt duševných porúch u detí na Slovensku je 11,2%. Je to síce menej ako európsky priemer, ale je to 60 640 detí a mladých ľudí.
Čo na to hovoria deti, ktoré boli zapojené do fokusových skupín v procese prípravy UNICEF správy? Mladí ľudia z 13 krajín sveta sa zhodli na tom, že rodina vo veľkej miere vplýva na ich duševné zdravie. Už v svojom mladom veku cítia nedostatok podpory a porozumenia, hádky a konflikty vo vnútri rodiny, majú problém sa s rodičmi porozprávať, cítia nedostatok pozornosti od rodičov a zanedbávanie.
Jedno dievča z Jordánska hovorí: „Je veľa rodičov, ktorí sa nestarajú o svoju dcéru. Hovoria jej – si omyl, nechceme ťa, ty nie si naša dcéra. Dievča v takomto prípade znenávidí samu seba a ľutuje, že vôbec prišla na tento svet.“
Ďalšie dievča z Belgicka hovorí: „Hovoria ti, čím budeš. Čo si máš obliekať. Alebo ťa nútia stať sa právničkou, čo si ty vôbec nevieš predstaviť. Pretože čo ja viem, možno chcem byť iba kaderníčka.“
Deti sú plné smútku, bolesti a úzkosti. UNICEF má skúsenosti z humanitárnych kríz, kde deti zažívajú veľa stresových faktorov. V krajinách, kde je návšteva psychológa stále stigmatizujúca, sa v rámci programov psychologickej pomoci používajú rôzne metódy, detské hry, výlety či tábory pre deti. Pre dospelých napríklad masáže, kde masér či masérka začne počas masáže postupne klásť otázky, ale aj veľmi praktické sedenia, v rámci ktorých človeku pozvaní úradníci ukážu možnosti, ako sa da dostať k novému zamestnaniu, finančnej podpore a pod.
Ale na prvom mieste medzi efektívnymi programami v usmerneniach UNICEF, ktoré majú nasmerovať rodičov v prevencii duševných porúch ich detí, sú práve „teplo domova“, láska a vzájomná náklonnosť. Naučiť sa deti citlivo počúvať, porozumieť im a venovať im dostatok pozornosti.
