Denník N

Aký integračný program a služby Slovensko vytvára pre utečencov?

Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou je komplexným problémom, ktorý má mnoho rozmerov – zahŕňa predstavy a potreby nielen utečencov, štátu, ale aj väčšinovej populácie krajiny. Pokiaľ krajina medzinárodnú ochranu utečencom poskytne, je zároveň jej záväzkom ich pri začleňovaní do spoločnosti podporovať. Dobre nastavená integračná podpora totiž pomáha dorovnať štartovaciu čiaru, z ktorej ľudia s medzinárodnou ochranou začínajú dlhú cestu integrácie v prijímajúcej spoločnosti.

Ľudia s azylom alebo doplnkovou ochranou boli nútení opustiť svoje domovy pod hrozbou straty života, krutého či neľudského zaobchádzania a ďalších hrozieb, ktorým čelili v krajine pôvodu. Mnohí z nich si so sebou nesú psychické traumy z minulosti a nezriedka je pre nich náročné začať nový život od nuly. Následne čelia viacerým bariéram, ktoré sú spojené najmä s tým, že nepoznajú jazyk väčšinovej spoločnosti, sú z rozdielneho kultúrneho zázemia a nemajú žiadne podporné sociálne siete či kapitál. V tomto kontexte je preto kľúčová systematická podpora štátom vytvoreného integračného programu pre ľudí s medzinárodnou ochranou.

Inštitút pre verejné otázky v posledných trinástich mesiacoch realizoval kvalitatívny výskum a v týchto dňoch vydáva publikáciu, v ktorej sprostredkováva perspektívu a skúsenosti konkrétnych ľudí v oblasti integrácie utečencov – expertov z mimovládneho, akademického a verejného sektora, ktorí s témou integrácie ľudí s medzinárodnou ochranou pracujú, a jednotlivcov i rodín, ktorí sú na strane cieľovej skupiny integračného programu. Publikácia nielen opisuje súčasnú situáciu integrácie ľudí s medzinárodnou ochranou na Slovensku, ale v texte formuluje aj návrhy, ktoré by integračný program skvalitnili.

Zlepšenia sú možné

Náš výskum ukázal, že v súčasnosti existujúci integračný program má niekoľko oblastí, ktoré by sa mohli zlepšiť. Integračné služby sú ľuďom s medzinárodnou ochranou poskytované prostredníctvom mimovládnych servisných organizácií, ktoré sú tak sprostredkovateľmi štátneho integračného programu. Väčšina integračných služieb sa teda poskytuje pracovníkmi servisných organizácií, ktoré pre utečencov administrujú finančný príspevok a rozličné druhy poradenstva a služieb (sociálna práca, finančný príspevok, pracovné a psychologické poradenstvo, jazykové vzdelávanie, voľnočasové aktivity). Fakt, že je zodpovednosť za integráciu prenesená z veľkej miery zo štátu na mimovládne organizácie, ovplyvňuje profesionalitu, kvalitu i rozsah pomoci, ktorú ľudia s medzinárodnou ochranou na Slovensku dostávajú. Keďže servisné organizácie musia okrem potrebnej sociálnej práce zabezpečovať aj finančnú podporu ľudí s medzinárodnou ochranou, tlmočenie a asistencie ľuďom s azylom alebo doplnkovou ochranou, navrhujeme zvýšiť kapacity týchto organizácií – ľudské, kvalifikačné i finančné. Zároveň chýba mechanizmus zabezpečenia primeranej, akreditovanej a na celom Slovensku rovnakej podoby integračných služieb – či už hovoríme o jazykových kurzoch a vzdelávaní, kultúrnej a sociálnej integrácii alebo o právnom poradenstve. Ak štát presúva pomerne veľkú časť úloh na mimovládne organizácie, vhodným doplňujúcim opatrením na skvalitnenie služieb by bol mechanizmus doplnkového vzdelávania pre pracovníkov týchto organizácií, pobyty do zahraničia a výmena skúseností na pracovných seminároch a konferenciách.

Medzi zásadné problémy, ktorým po udelení medzinárodnej ochrany utečenci na Slovensku čelia, patrí napríklad bývanie a zamestnanie, ktoré sú navzájom úzko prepojené. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR presne stanovuje lokality, kde sa majú ľudia s medzinárodnou ochranou usadiť, pričom však nezohľadňuje potenciál a možnosti ich integrácie. Bytové jednotky sú zväčša budované v lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti, čo nevplýva pozitívne na schopnosť utečencov zamestnať sa. Tu sa tak odráža chýbajúca stratégia integrácie a uvedomenie si vplyvu konkrétnej lokality na život utečencov. Chýbajúce vhodné a cenovo prístupné bývanie je tak jedným zo zásadných problémov. Zároveň majú azylanti a ľudia s doplnkovou ochranou ťažkosti zamestnať sa v takýchto lokalitách – nedostatok pracovných miest pre všetkých obyvateľov vytvára len minimálne možnosti pre túto viacnásobne znevýhodnenú skupinu.

Šesť mesiacov… a čo potom?

Aj keď súčasný integračný program priznáva utečencom finančný príspevok na šesť mesiacov, výskum ukázal, že vo väčšine prípadov je toto obdobie prikrátke na osamostatnenie sa, t. j. zaistenie si vlastného ubytovania, zamestnania, naučenie sa jazyku a celkové zorientovanie sa v kultúre a spoločnosti. V oblasti finančnej integračnej podpory by sa podľa všetkých aktérov mala predĺžiť doba oprávnenosti vyplácania tejto sumy. Súčasne by sa malo umožniť tým jednotlivcom alebo rodinám, ktoré už zo systému podpory vypadli, opakovane sa za určitých pravidiel doň zapojiť.

Ako významný krok integračného programu sa ukázala novozavedená psychologická pomoc ľuďom s medzinárodnou ochranou. Viacerí utečenci si so sebou nesú psychické traumy a problémy, čo má vplyv na ich život. Výskum potvrdil, že táto pomoc je žiadaná a potrebná, i keď momentálne poskytovaná iba na minimálnej úrovni a žiadala by si zvýšenie kapacít.

Jazyková bariéra a diskriminácia

Jedna z východiskových oblastí integrácie je i dimenzia vzdelávania – a to najmä výučby slovenského jazyka. Povinné kurzy slovenčiny sa podľa expertov ukazujú ako prínosné. Z hľadiska kvality a kvantity jazykového vzdelávania by však bolo potrebné navýšiť počet hodín slovenčiny a preniesť zodpovednosť jazykového vzdelávania na akreditované školy, ktoré by mohli zabezpečiť aj špecifickejší prístup k jednotlivým participantom na kurze (vzhľadom na vek, úroveň jazyka, čas kurzu atď.).

Neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu je aj komunikácia s majoritnou spoločnosťou. Prierezovo cez mnoho oblastí v našom výskume prechádzali negatívne dôsledky nízkeho povedomia o utečencoch, o ľudských právach a pretrvávajúce negatívne stereotypy a predsudky voči migrantom v spoločnosti. Domácnosti, s ktorými sme vo výskume pracovali, sa stretávali s diskrimináciou v oblasti hľadania bývania, zamestnania, ale aj v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Interkultúrne vzdelávanie majoritnej populácie a kvalifikovaná verejná diskusia o téme utečencov je v slovenskej spoločnosti veľmi žiaduca.

Zobudenie sa do reality

V roku 2015, keď sme pripravovali publikáciu, sa stala z témy azylovej migrácie, ktorej dovtedy venovali médiá iba minimálnu pozornosť, jedna z najdiskutovanejších tém domácej i zahraničnej politiky Slovenska. Stalo sa tak vzhľadom na „utečeneckú krízu“, ktorá vznikla ako dôsledok narastajúceho počtu úmrtí utečencov prechádzajúcich cez Stredozemné more, veľkého nárastu žiadateľov o azyl v Európe (hlavne v Taliansku, Grécku a Maďarsku), ktoré boli dôsledkom vojnového konfliktu v Sýrii a diktátorského režimu v Eritrei. Reakcie verejnosti, verejných činiteľov, názory na túto tému, rozšírenosť obáv a strachu a celková podoba verejnej diskusie v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že venovať téme azylovej migrácie systémovú pozornosť je nesmierne dôležité. Hoci zatiaľ tvoria ľudia s medzinárodnou ochranou len zanedbateľný počet, existuje reálny predpoklad, že tento počet môže v budúcnosti stúpať. Nielen kvôli vojnovým konfliktom, ale aj kvôli klimatickým zmenám a ďalším faktorom, ktoré vo vzrastajúcej miere ovplyvňujú nútenú migráciu. Väčší dôraz bude potrebné venovať aj integrácii utečencov. Aj vzhľadom na vývoj spoločenskej situácie v roku 2015 bude Slovensko musieť v blízkej budúcnosti presunúť agendu, ktorá bola považovaná za okrajovú, do centra pozornosti.

Martina Sekulová, Miroslava Hlinčíková
Inštitút pre verejné otázky

Tento článok a zmieňovaná publikácia vyšli v rámci projektu Tajomstvá z denníkov migrantov na okraji: viac inklúzie pre ľudí s medzinárodnou ochranou, ktorý reaguje na pretrvávajúce bariéry a problematickú participáciu migrantov s udelenou medzinárodnou ochranou v spoločnosti. S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti a Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014 (www.eeagrants.org) ho v období od septembra 2014 do júna 2015 realizuje Inštitút pre verejné otázky. Projekt bol podporený aj občianskym združením VČELÍ DOM a bol realizovaný s podporou vedeckého projektu Občianske aktivity ako determinant udržateľného rozvoja mesta (etnologický pohľad), VEGA č. 2/0024/14.

eeea

Teraz najčítanejšie

Inštitút pre verejné otázky

Občianske združenie Inštitút pre verejné otázky je nezávislým mimovládnym think tankom. Presadzujeme hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike