Denník N

Ťažké časy

Žijeme v zaujímavých časoch. Sme priamymi účastníkmi gréckeho bezprecedentného prepisu dejín EÚ a eurozóny. Spoločnosť rozdeľujú debaty o utečencoch, terorizme, konflikte na Ukrajine, USA či Rusku. Sledujeme, aké odlišné sú informácie národných, zahraničných, printových, audiovizuálnych či internetových médií. No keď som nedávno počúvala debatu s poľskou filmovou režisérkou Agnieszkou Holland, zaujala ma jej myšlienka, že ťažké časy v podstate kultivujú umenie.

IMG_7989

Práve vo chvíľach, keď ľudia riešia aj iné veci ako len kde zaparkovať alebo čo nakúpiť na večeru sa totiž lámu charaktery. Práve vtedy, keď vyjdeme zo svojej ulity konvenčnosti a pohodlného stereotypu, pretože sme nútení precvičiť si mozgové závity aj inak ako len lúštením krížovky, vznikajú tie najhodnotnejšie umelecké diela, ktorých obsah tvoríme my, bežní ľudia reagujúci a formujúci sa na základe diania okolo nás.

Keď sa môj obľúbený švédsky detektív Wallander zaľúbil do Lotyšky Baiby, ktorá patrila k odporcom ruskej snahy o znovunadobudnutie moci v krajine, premýšľal o tom, aké sú jeho problémy vlastne banálne. Kým jeho najväčším strašiakom, v pohodlí bezpečného a ekonomicky silného Švédska, bol strach zo starnutia a samoty a hľadanie vhodného domu na vidieku, kde by si mohol zaobstarať psa, Baibe v Rige ruská tajná služba zavraždila manžela policajta, sledovali ju na každom kroku, postupne sa musela vyrovnať so smrťou mnohých svojich priateľov a každé ďalšie ráno bolo veľkým víťazstvom v neviditeľnej, no o to krutejšej vojne.

Český literárny historik Martin C. Putna vidí modernizáciu spoločnosti západných krajín najmä v právnom a mentálnom oddelení cirkvi od štátu, ktorá na západe viedla ku kritickej sebareflexii. V  Rusku však, ako píše, nedošlo ani k vzniku slobodného verejného priestoru, pokiaľ ide o rolu médií. V 19. storočí, no ani predtým, tam žiadne slobodné médiá neexistovali a to je jeden z dôvodov, prečo je ruská literatúra z tohto obdobia taká skvelá. Suplovala predsa politiku a noviny a jediný spôsob, ako sa spoločenská reflexia mohla uskutočniť, bolo ukryť ju do románu.  Ako a či súčasnosť kultivuje nás si odpovedzte sami.

 

Teraz najčítanejšie

Petra Vargová

Prečo píšem? Z čistého egoizmu, túžby vyzerať múdrejšie, byť motívom diskusií a slávna aj po smrti. Vrátiť to všetkým tým, ktorí mi kradli hrabličky na pieskovisku. Veď ako vravel sám veľký George Orwell, ľudia po tridsiatke prestávajú byť rebelmi, pretože ich zadusila drina prežiť, a to veru nechcem. A tiež z politických dôvodov, pretože význam politický možno používať v rôznorodo divokých súvislostiach...