Denník N

Za málo peňazí, málo muziky alebo prečo sa slovenské zdravotníctvo nedokáže pohnúť vpred

Koncom novembra 2020 sa konala unikátna tlačová beseda. 6 veľkých zdravotníckych organizácii na nej vystúpilo spolu, od zástupcov nemocníc až po pacientov. Všetky tieto subjekty, ktoré sa neraz ocitli i na opačnej strane názorového spektra, spoločne vyzvali kompetentných, aby navýšili platbu za poistencov štátu, pretože celý zdravotnícky sektor bol minulý rok ešte viac podvyživený ako po iné roky.

Na Slovensku totiž stále platí, že za málo peňazí poskytujeme v zdravotníctve málo muziky. Nedostatočné financovanie zdravotníctva je dlhodobým problémom a snaha na efektívne riadenie ambulancií či nemocníc už pomaly ale isto naráža na svoje limity. Všetky ustanovizne sa snažia za čo najmenej peňazí poskytovať tú najexcelentnejšiu zdravotnú starostlivosť, no bez navýšenia zdrojov v sektore sa bude excelentnosť budovať len ťažko.

Všetci sme veľmi intenzívne vnímali núdzový stav na Slovensku v súvislosti s pandémiou a vzhľadom na stúpajúce počty pozitívnych prípadov na covid-19 sa núdzový stav možno na Slovensku onedlho obnoví. Málokto si však uvedomuje, že slovenské zdravotníctvo je v dôsledku nesystémových zmien a pretrvávajúceho nedofinancovania v núdzovom stave už niekoľko rokov. Dnes ale s pokojným svedomím môžeme nazvať tento stav krízový. Povinnosťou nás všetkých je však tomuto zabrániť. Jedným z krokov, ktoré vyššie menovaní požadovali naplniť už minulý rok bolo i prijatie systémových zmien financovania zdravotníctva, no tých sme sa dodnes nedočkali a to i napriek tomu, že tretia vlna pandémie sa už masívne hlási o slovo. Jedine jasné systémové zmeny dokážu zabrániť prehlbujúcemu sa nedostatku zdravotníkov, zníženiu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako i celkovému rozvratu zdravotného systému.

Zdravotníci, dlhodobo upozorňujú na podfinancovanie zdravotníctva, s čím súvisí aj nízka platba štátu za svojich poistencov, ktorá sa v r. 2020 dostala na historické minimum 32 €. V porovnaní s Českou republikou, ktorá na jedného poistenca štátu vynakladá 65 eur, tak Slovensko masívne zaostáva i za našim susedom. Ak by štát navýšil platby za svojho poistenca na úroveň z pred takmer šiestich rokov, na úroveň 5% z priemernej mzdy, tak by do zdravotníctvo prišlo dodatočných 450 miliónov eur.

Disponibilné zdroje v zdravotníctve síce v roku 2020 medziročne vzrástli o 107,20 mil. eur, čo predstavuje nárast 1,69%, no zaplatené poistné vzrástlo len o 0,14 %, pričom platba štátu za jeho poistencov poklesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2,97 %. To znamená, že platba štátu za jej poistencov bola v porovnaní s rokom 2019 nižšia o 35,77 mil. eur. Priemerná mesačná platba štátu za jeho poistenca klesla v roku 2020 na 32,42 eura. V porovnaní s rokom 2019, kedy bola priemerná úhrada štátu vo výške 34,34 eur, štát uhradil mesačne za svojho poistenca menej o 1,92 eur.

V zdravotníctve je potrebných viac peňazí a štát si musí zvoliť akým spôsobom do chce urobiť. Alternatíva číslo jedna je navýšenie platby za poistenca, existujú však i iné alternatívy, ktoré však budú politicky nákladnejšie. Medzi tieto alternatívy patrí i zadefinovanie nároku pacienta a jasné určenie toho, na čo má poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia. Druhým krokom je vyňatie niektorých úkonov z verejného zdravotného poistenia a ich následné spoplatnenie buď vo výške 100% nákladov na liečbu lacnejších chorôb alebo zadefinovaním percenta, ktorým sa má pacient na svojej liečbe finančné účastniť pri nákladnejších úkonov. Je potrebné zdôrazniť, že platby od klientov by pre pacientov neboli likvidačné, no sektoru zdravotníctva by dodatočné príjmy pomohli i pri budovaní excelentnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Alternatív je teda viacero, no jednu z vyššie menovaných si štát musí zvoliť, alebo môže prekvapiť všetkých naokolo a vyrukovať s inou alternatívou. No vymýšľanie teplej vody je zbytočné, zdĺhavé a v konečnom dôsledku i drahé.

Teraz najčítanejšie

foto

Michal Pišoja

Vyštudoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2014 pracujem pre AGEL, najprv ako riaditeľ Nemocnice Košice-Šaca. V súčasnosti som predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom AGEL SK a predsedom predstavenstva AGEL a.s. Zo svojej pozície dozerám na chod 27 nemocníc na Slovensku a v Českej republike. Mám dve dcérky, hovorím 4 jazykmi a veľmi rád športujem a čítam o biznise, histórii či psychológii.