Denník N

E.A.Poe a jeho záhadné úmrtie

3.októbra 1849 objavili pri ulici Light Street v Baltimore E.A.Poea v úbohom stave na pokraji bezvedomia.

Okamžite ho previezli do nemocnice, kde sa začali hromadiť zvláštne udalosti. Poe mal na sebe šaty, ktoré boli v hroznom stave a lekári sa aj vzhľadom na ich stav a nevhodnú veľkosť domnievali, že nie sú jeho. Niekoľko krát pred smrťou vykríkol meno „Reynolds“,spomenul svoju manželku a jeho posledné slová vraj boli: „Pane, pomôž mojej biednej duši.“ Tento výrok sa stal predmetom diskusie, nakoľko jediný, kto to počul bol Dr. John Joseph Moran, ktorý obdivoval Poea a neskôr k celému priebehu úmrtia pridával ďalšie informácie, ktoré neboli pravdivé.

A tak sa čoskoro o príčine smrti vyrojilo niekoľko teórií, ktoré
Otrava alkoholom – proti tomuto faktu však svedčilo niekoľko informácií. Podľa mnohých jeho priateľov Poe nikdy neprekračoval bežnú mieru a dokonca jeho tolerancia na alkohol bola oveľa nižšia, ako u jeho rovesníkov. Lekár, ktorý ho ošetroval,komentoval, že počas prvej obhliadky necítil ani závan alkoholu z jeho dychu, alebo oblečenia. Okrem toho sa krátko pred smrťou Poe stal členom abstinentského hnutia.
Otrava opiátmi – v niktorých štúdiách sa spomína možnosť otravy opiátmi, či už úmyselná, alebo neúmyselná, ktorá mohla vyvolať tento stav. Kombinácia vysokej dávky by v tomto prípade mohla viesť k podobným stavom.
Zápal mozgových blán, alebo sepsa – niektoré noviny po úmrtí pracovali s touto teóriou, hoci niektorí tento fakt napádajú, nakoľko „zápal mozgu“ bol v tej dobe opisom mnohých nevysvetliteľných úmrtí, alebo sa používal ako eufemizmus pri predávkovaní drogami, alebo alkoholizme.
Zaujímavým vysvetlením sú napríklad aj vnútorné zranenia počas volebných podvodov známych ako COOPING. Tento spôsob „verbovania“ voličov spočíval v tom, že voliči boli unesení, následne násilím opití, omámení opiátmi, prípadne zbití. V biednom odeve boli potom „predvedení“, aby si splnili svoje volebné právo. Toto sa dialo počas niekoľkých dní v rôznych obvodoch a medzi voľbami boli uväznení v pivniciach domov mimo volebného obvodu, kde boli pravidelne bití, čo ešte zhoršovalo ich stav. Následkom takéhoto zaobchádzania sa zo zdravých mužov v priebehu niekoľkých dní stávali trosky a nebolo neobvyklé, ak počas takéhoto obdobia ľudia ochoreli na choleru, týfus alebo iné závažné ochorenie. Táto teória je o to pravdpodobnejšia, že sa v tom období konali voľby. Je preto možné, že niekto spoznal, že ide o spisovateľa, a tak ho únoscovia „prepustili“.

Okamžite po smrti E.A.Poea sa do „práce“ pustil kritik a spisovateľ Rufus Wilmot Griswold, ktorý bol jedným z jeho najväčších neprajníkov. Pod pseudonymom vydal nekrológ, ktorý bol zmesou poloprávd a klamstiev. Označil Poea za „šialenca“, „alkoholika“ a „prekliatu dušu“. Už samotný úvod hovoril o tom, že „správa o smrti prekvapí mnohých, ale málokto za ním bude smútiť“. Akýmsi spôsobom Griswold prebral po Poeovej smrti celú jeho literárnu pozostalosť a rozhodol sa zničiť svojho rivala. V roku 1850 v súbornom vydaní diela vydal aj životopis, ktorý pozostával z informácií o nestabilite, alkoholizme a depresiách, čo dokladal vybranými pasážami z korešpondencie. Neskôr sa zistilo, že mnoho týchto textov bolo buď vytrhnutých z kontextu, alebo priamo falošných, ale na veľmi dlhé obdobie sa Poe stal synonymom alkoholika, ktorý bol ďalším generáciám výstrahou.
Griswold sa niekoľko rokov po smrti stal jednou z najopovrhovanejších postáv americkej literárnej kritiky a neskoršie štúdium jeho diela ukázalo, že nebol iba kritikom, ktorý priamo napádal autorov, ale niektoré jeho diela boli plagiáty. Ani to však nenapravilo reputáciu autorov o ktorých písal.

Smrť E.A.Poea sa stala ešte väčšou záhadou, ako jeho literárne dielo.

Ak si chcete prečítať niektoré poviedky tohto majstra literatúry, nájdete ich na našej stránke www.zabudnuteknihy.eu.

Igor Čonka

OZ Zabudnuté knihy

www.zabudnuteknihy.eu

Teraz najčítanejšie