Poďakovanie sudcom, prokurátorom a advokátom
Nie raz sa po výsledku posledných volieb objavilo vo verejnom priestore prirovnanie počínania súčasnej vlády k politickej situácii v 50 – tych rokoch, ktoré boli doposiaľ v našich dejinách najvýraznejším príkladom nielen politických procesov, ale aj extrémneho tlaku politikov na súdny systém.
Ale rovnako boli 50-te roky aj krásnym príkladom osobnej statočnosti a pevnosti charakteru nielen na strane obetí režimu, ale aj sudcov, advokátov a prokurátorov.
Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. v knihe “ Poviedky o advokátoch a spravodlivosti“ vydanej Slovenskou advokátskou komorou, spomína na svojho niekdajšieho kolegu z obdobia prvého decénia českého ústavného súdu, Vladimíra Čermáka takto :
“ Pôvodným povolaním sudca, ktorý v nedobrých dobách päťdesiatych rokov sám odchádza z justície, sa v rozhovoroch vracal k týmto časom a k poslaniu sudcu: za tých najspravodlivejších označoval tých, ktorí sa prísnym formalizmom a dodržiavaním litery zákona bránili politickým tlakom.“
Málokto si uvedomuje, aká náročná úloha stojí pred sudcami, ktorí berú svoje poslanie a povolanie vážne aj v dnešných časoch. Bezohľadný tlak bezcharakterných nevzdelancov môže veľmi ľahko vyústiť do rozhodnutia čestného človeka, že navzdory láske k svojmu povolaniu, toto radšej opustí.
Beda spravodlivosti, ak v justícii ostanú len zbabelci a oportunisti, ktorí ustoja bezohľadný politický valec.
Profesor Holländer v knihe spomína aj na ďalšieho zo svojich kolegov, ktorý pred tým, ako sa stal sudcom českého ústavného súdu, pracoval ako advokát. Vlastimil Ševčík, hovorí profesor Holländer, bol príkladom človeka, ktorého v roku 1989 zlomová historická doba našla mravne i odborne pripraveného klásť základy nového demokratického štátu. Vo svojom vystúpení vo Federálnom zhromaždení vo funkcii spravodajcu Snemovne národov a spoločného spravodajcu ústavnoprávnych výborov k návrhu Listiny základných práv a slobôd 8.1.1991 sugestívnym jazykom uviedol “ Tento ústavní zákon je vlastně prvým, a podle mého soudu zcela nekompromisním krokem k ústavnímu a zákonnému pořádku, které charakterizují spořádaný stát. Stát v nemž nebude připravována a trpěna křivda a násilí, stát, který se bohdá v budoucnu stane opravdovou vlastí občanú, kteří na ní budou hrdí a kteří v ní najdou svúj skutečný a pravý domov… Končí tedy údobí právního nihilismu vysmívajícího se lidským hodnotám a údajné slabosti občana jako jedince, končí, a doufejme, že natrvalo, pohrdání zákonem, ktoré, kdykoli se to jevilo účelným a žádoucím, dávalo přednost svévoli a násilí. Končí tak údobí, v němž občanská čest, ona klasická virtus proklesávala mravním bahnem, až téměř k samotnému dnu. Právní stát, ke kterému jako konečnému cíli chceme dospět, a dovolte, abych to ještě jednou slovy Listiny připomenul, je vybudován na zásadě, že lidé jsou svobodní a rovní v dústojnosti i právech, že tato práva a svobody jim neposkytuje ani společnost, ani stát, ale že – vyjádřeno stručně – jsou nezadatelná a věčná.“
Listina základných práv a slobôd je stále platným právnym predpisom aj na našom území.
Ale neviem aké pocity by mal pán Ševčík, keby videl, do akého stavu sa po 30 rokoch „demokracie“ dostala naša spoločnosť, a ako osoby, ktoré sa hlásia k právnickému povolaniu pošliapavajú základy práva a urážajú občana a človeka v jeho prirodzenosti. Zažívame nové a desivé obdobie právneho nihilizmu, ktoré sa vysmieva ľudským hodnotám, pohŕda občanom ako takým a degraduje ho len na úroveň užitočného otroka, ktorému nie je hanbou do očí klamať, vodiť ho za nos a okrádať.
Čestným sudcom, prokurátorom a advokátom, ktorí zápasia v takýchto ťažkých časoch za spravodlivosť patrí moja chvála a poďakovanie.