Denník N

Všetci hráme Squid Game

POZOR! SPOILERY!

Predpokladám, že každý, kto číta tento článok, pozná nový kórejský seriálový hit Squid Game. Osobne som ho úplnou náhodou zhliadol ešte predtým ako sa stal fenoménom a všade sa o ňom začalo písať. A to som vtedy rozmýšľal, či to pri prvej časti vzdám tak ako to robím pri väčšine nových seriálov na Netflixe. Našťastie som to nevzdal a Squid Game ma úchvátila, tak ako milióny ďalších ľudí. Seriál upúta pozornosť svojou drsnosťou, priamočiarosťou a postavami, s ktorými naplno prežívate dej. Po jeho zhliadnutí som zostal fascinovaný a najmä posledná časť vo mne vyvolala mnoho emócií. Úprimne, keď som prvýkrát dopozeral poslednú časť, chcel som sa stať doslova Matkou Terezou. Mal som silný pocit, že chcem ľuďom pomáhať, chcem robiť to najlepšie čo sa dá a začať čo najskôr. Samozrejme táto emócia mi vydržala asi pol hodinu a ani za tú pol hodinu som nepomohol nikomu. Každopádne takýto bol môj prvý dojem z tohto seriálu. Je potrebné robiť dobro. Nie preto, že dobro vždy vyhrá nad zlom, ale skôr preto, že väčšinou prehráva. Vo svete je toľko zla, že ak len trošku dokážeme nakloniť misku váh v prospech dobra, musíme to urobiť.

Neskôr som zhliadol seriál ešte raz, respektíve jeho posledné tri časti, čo ale úplne stačilo na to, aby som si všimol mnohé ďalšie veci, ktoré ma zaujali. Seriál po trošku pomalšom úvode naberá šialené tempo. Doslova vás pohltí. Je drsný, hrubý, šokujúci, jednoducho dokáže zaujať aj ľudí 21. storočia, ktorí trpia extrémne nízkou pozornosťou a denne musia spracovávať kvantum informácií. A dôvod prečo je to tak je jednoduchý. Nie nadarmo platí, že ak nejde o život, ide o h…o. Každopádne, po druhom zhliadnutí si myslím, že práve tá časť, ktorá nás najviac pohltí je tá najmenej podstatná. Slúži len na to aby divákov navnadila na poslednú časť. Každý predsa chce vedieť ako to skončí a keby autori začali poslednou časťou, ktorá je oveľa pomalšia ako zvyšok seriálu, určite by si ho nepozrelo toľko ľudí. V podstate aj v poslednej časti je podstatná len jedna scéna. Ten zvyšok nám dáva len to čo chceme. Tá podstatná scéna je scéna so starcom na smrteľnej posteli. Starec sa s hlavnou postavou vsadí o to, či opitému bezdomovcovi mrznúcemu na ulici niekto do pol noci pomôže. Následne vedie starec s hlavnou postavou dialóg, kde mu hovorí informácie o sebe a o hre a zároveň vysvetľuje svoje názory. Niektoré časti dialógu ma pri druhom zhliadnutí zaujali a rozmýšľal som nad tým, čo sa nimi snažili autori povedať. Ako prvé sa starec pýta hlavnej postavy, prečo vôbec nepoužil peniaze, ktoré vyhral a či má pocit viny. Veď predsa vyhraté peniaze si zaslúžil za šťastie, ktoré mal a najmä za obrovskú snahu, ktorú vynaložil. Nepripomína nám to niečo? Nezaslúžia si predsa aj dnešní miliardári a milionári v dnešnom svete peniaze, ktoré si zarobili svojou tvrdou prácou a šťastím? Prečo mnohí sú ochotní vzdať sa obrovskej časti svojho majetku, napríklad na rôzne charity a podobne? Majú pocit viny? Veď si tie peniaze predsa zaslúžia za svoju tvrdú prácu. Nie každý milionár musí niekoho zabiť na ceste k bohatstvu, taktiež nie každý musí zarobiť peniaze nečestným spôsobom. Každopádne v Squid Game platí, že vždy keď niekto zo súťažiacich zomrie, výhra sa navýši. Ľudia predstavujú peniaze. Nie je to tak aj v reálnom svete? Za každým eurom stojí práca človeka, ktorý danú hodnotu vytvoril. V dnešnom svete sú ale aj ľudia, ktorí vlastnia toľko eur, koľko by vytváraním hodnôt nedokázali zarobiť ani za niekoľko svojich životov. Potrebujú na to životy druhých ľudí, ktorí síce nemusia nutne umrieť ako v Squid Game, každopádne bez nich by tí milionári svoje bohatstvo nezískali. Nesnažia sa nám dnes mnohí povedať to čo ten starec? Maj šťastie, tvrdo makaj, sem tam niekoho zabi, sem tam niekoho oklam a možno aj ty raz budeš bohatý. Starec ďalej hovorí: „Nikdy som nikoho nenútil, aby tú hru hral.“ To je technicky pravda. Starec nikoho nenútil, ale všetci, čo sme seriál zhliadli vieme, že ľudia, ktorí sa hry zúčastnili boli totálne zúfalí. Hra pre nich nebola o nič horším peklom ako ich reálny život. A v hre aspoň mali šancu, aj keď minimálnu, že sa ich život zmení, no v reálnom živote nie. Podobne ako starec dnes argumentujú mnohí. Veď keď má niekto zle platenú, ťažkú, ubíjajúcu prácu, nikto ho nenúti aby ju robil. Robí ju dobrovoľne, ak mu to vadí nech si nájde inú prácu, poprípade nech sa naučí programovať… Áno, technicky je to pravda a znie to logicky, ale aká je realita? Naozaj je to pre mnohých ľudí také jednoduché? Pre ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate a nemajú takmer žiadne vzdelanie a ani podmienky ako to vzdelanie získať? Nemajú takmer žiadne možnosti, ako svoj život zlepšiť? Dobre vieme, že u mnohých ľudí je to nereálne a sú donútení hrať Squid Game, rovnako ako v seriáli. Sú donútení celý život hrať hru, v ktorej ťažko drú, akurát v reálnom svete ani nemajú šancu nič vyhrať. Vyhrajú vždy len tí, ktorí profitujú z ich práce a utrpenia. Starec sa hlavnej postavy stále pýta či dôveruje ľuďom. A Ki-Hun (hlavná postava) do poslednej chvíle verí, že opilcovi na ulici niekto pomôže. Starec sa ďalej vyjadrí, že Ki-Huna nechal žiť, lebo hrať s ním bola zábava. Na svete existuje aj veľa dobrých a charakterných ľudí, ale bohužiaľ, ľudia ako ten starec ich častokrát len využívajú pre svoju zábavu. Napokon Ki-Hun stávku vyhrá a opilcovi predsa niekto pomôže. Lenže starec je už mŕtvy a Ki-Hun mu už len povie, že stávku prehral. Ale takto nejak častokrát vyzerá víťazstvo dobrých ľudí. Je zbytočné a nikto ho nevidí, najmä nie tí, ktorí by mali. Starec sa dožil vysokého veku, bol bohatý, dobre sa zabavil a zomiera v kľude, zatiaľ čo ľudia na ktorých sa zabával žili a umreli ponižujúcim spôsobom.  Je jedno aké zverstvá spáchal. Nakoniec prehral stávku. Existujú aj dobrí ľudia, existuje aj dobro. Ale jemu to môže byť jedno. A tí dobrí sa môžu tešiť, že občas vyhrajú nejakú drobnú stávku.

Ako sa ale dá Squid Game ukončiť? Ako sme videli v seriáli, ak sa väčšina hráčov dohodne a rozhodne sa hru ukončiť, je koniec. Ten ale v seriáli netrval dlho, rovnako ako v reálnom živote. Túžba po bohatstve a nádeji napokon opäť ľudí premôže a chcú hrať ďalej. Nemajú inú možnosť. A ak sa aj nájde niekto, kto chce hru ukončiť, ako manžel, ktorý v hre zabil svoju ženu, tak ho nikto nepodporí. Ako skončil ten manžel vieme. Najväčšia nádej prišla na úplnom konci hry, kedy sa hru rozhodol ukončiť Ki-Hun, aj napriek tomu, že mohol vyhrať. To bola jediná reálna šanca hru ukončiť. Dá sa to len v prípade, že sa tak rozhodne víťaz. Miliardári a milionári, víťazi, sú jediní, kto dokáže zmeniť spoločenský systém. Ale na to aby ľudia nezomierali sa musia vzdať výhry. Ako sme, ale videli, na konci hry sa Sang-Woo sám zabije, aby umožnil svojmu kamarátovi vyhrať. Častokrát sú bežní ľudia tak naučení na systém, že si nedokážu predstaviť, že by sa mohlo stať, že nikto nevyhrá a dokonca pre to obetujú aj seba. A tak Squid Game stále pokračuje a opakuje sa. Karavána ide ďalej. Zlo vyhráva, aj keď aj dobro niekedy zaznamenáva drobné výhry. Uvidíme čo prinesie druhá séria. Dá sa Squid Game poraziť, alebo je to nemožné?

Teraz najčítanejšie