Ľudskoprávny svätuškár #3: Bez ochrany detí a proti interupciám, aj my sme Taiwan, nie je odchod ako odchod
Nepravidelný komentovaný výber udalostí týkajúcich sa ľudských práv.
1. Správy z parlamentu
A. Poslanci Národnej rady neposunuli 6. októbra do druhého čítania návrh poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve. Za jeho prerokovanie v druhom čítaní hlasovalo len 7 zo 113 prítomných poslancov.
Návrhu zákona sme sa širšie venovali nedávno a ako sme naznačili už v našom ostatnom príspevku, problém s podporou oblasti ľudských práv na Slovensku je dlhodobý a trpia tým konkrétni jednotlivci i skupiny ľudí.
V oblasti životných partnerstiev sa to minimálne najbližších šesť mesiacov nezmení.
B. Rovnako dňa 7. októbra poslanci neposunuli do druhého čítania návrh poslankyne Vladimíry Marcinkovej o zakotvení práva pacienta na sprevádzajúcu osobu do zákona o zdravotnej starostlivosti.
V zmysle návrhu sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletým pacientom a ženám rodičkám zaručovalo právo na nepretržitú prítomnosť rodiča maloletého dieťaťa a blízkej osoby ženy v súvislosti s pôrodom.
V prípade, že by prítomnosť sprevádzajúcej osoby či už pri maloletom pacientovi alebo pri žene rodičke (t. j. pri oboch dotknutých pacientoch) narúšala poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mohla byť v zmysle návrhu ošetrujúcim lekárom jej prítomnosť v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas odopretá.
Návrh tak reflektoval situáciu, kedy prítomnosť sprevádzajúcich osôb narúša riadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čím môže dôjsť k ohrozeniu zdravia pacienta. Muselo by však ísť o reálne, priame a bezprostredné narúšanie priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie domnelé.
Aj ustanovenie o odopretí prítomnosti malo za cieľ zvýšiť právnu istotu a ochranu postavenia pacienta i ošetrujúceho lekára v tom, kedy smie a nesmie byť prítomnosť sprevádzajúcej osoby odopretá, na aký čas a v akej miere. Dnes je to na voľnej úvahe ošetrujúceho lekára a výkon odopretia (zväčša bez udania časového rozmedzia) „zabezpečuje“ personál či privolaná hliadka polície.
Za návrh na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo len 30 zo 125 prítomných poslancov.
Odporcovia novely hľadali dôvody svojho postoja v nedostatku lôžok, technickej nevykonateľnosti novely, v hrozbe šírenia vírusov na izbách a pod.
Dohovor o právach dieťaťa (čl. 3 ods. 1 a čl. 9 ods. 1) upravuje princípy, v zmysle ktorých musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
a prikazujú štátu zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli.
Nie sme si istí, či rezortný záujem na dostatku lôžok a vôľa zdravotníckej lobby sú v tomto prípade nadradené záujmu maloletého dieťaťa na prítomnosť rodiča pri lôžku v nemocnici.
Poslankyni Marcinkovej patrí kredit za boj s veternými koaličnými mlynmi v prospech práv dieťaťa a žien rodičiek.
C. Čo sa však „podarilo“, je posunutie návrhu zákona z pera Anny Záborskej o pomoci tehotným ženám do druhého čítania.
Pod plášťom pomoci tehotným ženám sa v návrhu skrýva, ako inak, jediný program, ktorý sa poslankyňa Záborská snaží dlhodobo presadiť, a to sprísnenie interupcií. Umelé prerušenie (po novom ukončenie) tehotenstva na žiadosť ženy sa po novele bude môcť vykonať najskôr po uplynutí lehoty 96 hodín (dnes 48 hodín) od poučenia ženy lekárom.
Návrh zákona typu „tehotným ženám síce nepomôže, ale aspoň im sťaží prístup k zdravotnej starostlivosti“ tak bude predmetom rozpravy parlamentu a o (ne)právach tehotných žien na ochranu súkromia a telesnej integrity budú hulákať stredovekí myslitelia typu Milan Mazurek a Marián Kotleba.
Gratulujeme.
2. Je suis Taiwan
Začiatkom októbra (4. októbra) sa konalo Slovenské bezpečnostné fórum organizované Euroatlantickým centrom v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.
Jeden z panelov konferencie bol venovaný vízii NATO 2030. Rezonovala prirodzene otázka vzostupu Číny ako globálnej hrozby pre svetovú bezpečnosť a možnej reakcie NATO v prípade zapojenia jedného (viacerých) z jej členov do potenciálneho konfliktu v Juhočínskom mori, poťažne konfliktu Čína vs. Taiwan.
V rovnakom čase Taiwan oznámil, že do jeho vzdušného priestoru preniklo viac než 150 čínskych lietadiel. Následne (9. októbra) sa prezident Číny Si Ťin-pching nechal počuť, že zjednotenie Číny z Taiwanom je nevyhnutné a musí sa uskutočniť mierovou cestou. Načo pohotovo reagovala prezidentka Taiwanu Cchaj Jing-wen s tým, že Taiwan nepodľahne tlaku Pekingu a bude brániť svoj demokratický spôsob života.
Našinec si mohol v súvislosti s Taiwanom v posledných mesiacoch prečítať najmä správy o tom, ako v prvej vlne pandémie Taiwan poslal na Slovensko 700-tisíc nedostatkových rúšok, že Slovensko darovalo Taiwanu 160 000 vakcín od AstraZenecy, že taiwanské spoločnosti tento dar oplatili a darovali Slovensku 55-tisíc teplomerov a desať veľkoformátových televízorov.
Taiwan vládne sám sebe nezávisle od Pekingu od roku 1949. Taiwan je na základe ústavy demokratickou republikou, pričom hlavná vlna demokratizácie jeho systému a režimu prebehla začiatkom deväťdesiatych rokov. Ústava Taiwanu obsahuje katalóg základných občianskych práv (druhá hlava ústavy) a špecifikuje (hlava 12) štyri politické práva ľudí: voľba verejných činiteľov, odvolanie verejných činiteľov, legislatívna iniciatíva a referendum.
Taiwan diplomaticky pritom uznáva iba 15 krajín sveta, z Európy iba Vatikán. Slovensko Taiwan oficiálne neuznáva, v hlavnom meste Taipei však ako reprezentácia sídli Slovenský ekonomický a kultúrny úrad. V Bratislave naopak sídli Taipei Representative Office (Tchajpejská reprezentačná kancelária).
Vec sa má tak, že v otázke chúťok Číny smerom k Taiwanu je v hre bezpečnosť, sloboda a demokracia na Taiwane, čo však samo o sebe, a vzhľadom na vyjadrenia relevantných mocností (USA, Veľká Británia), vťahuje do hry otázku globálnej bezpečnosti a dopadu na ľudské práva celosvetovo.
Zo stredu Európy to zdanlivo a na prvý pohľad vyzerá na vzdialený problém, ktorého lokálny dopad na ľudské práva (ako je tomu aj napr. v Jemene, Sýrii, Afganistane, Etiópii a pod.) nebude mať presah na náš život v Európe. Nenechajme sa však pomýliť.
V prípade väčšej vojenskej angažovanosti USA a NATO v potenciálnom konflikte to posúva Európu do popredných línií. Čína nie je Afganistan, ani Sýria, jej technické možnosti a prostriedky vedenia boja nie sú limitované ani teritoriálne, ani konvenčne čo do spôsobov jeho vedenia.
Nateraz je otázkou, či máme ako suverénny európsky demokratický štát a člen NATO ostať ticho alebo sa pridať na verbálnu a diplomatickú podporu jedného alebo viacerých relevantných hráčov.
Zatiaľ by sa mohol v dnešných dňoch nájsť aspoň jeden predstaviteľ nášho politického života, ktorý by mal snahu ukázať, že sme sebavedomým štátom, ktorý nehľadí len na obchodné vzťahy so svetom, ale že ako krajina hlásiaca sa k ochrane slobody, ľudských práv a demokracie stojíme za demokratickými krajinami ako je Taiwan bez ohľadu na veľkosť zrealizovaných obchodov s touto krajinou.
Vystúpením na obranu bezpečnosti a demokracie na Taiwane presadzujeme aj naše hodnoty.
3. Odcházení
A. Dňa 5. októbra 2021 by sa dožil 85 rokov Václav Havel, disident a výrazná postava v boji za slobodu a ľudské práva v Československu v čase neslobody, presahujúca svojim formátom hranice týchto dvoch štátov, neskorší prezident Českej republiky.
B. Podpredseda strany Spolu Erik Baláž končí v politike. Baláž je dlhodobým účastníkom tuzemského diskurzu o ochrane životného prostredia, ktorý z nášho pohľadu dávala aj otázkam práva na priaznivé životného prostredie v politickom prostredí nový, moderný a erudovaný šat. Potom, čo sa predsedom strany Spolu stal Miroslav Kollára, prestal Baláž podľa jeho slov veriť v úspech tohto politického projektu. Skúsenosť s politikou vníma ako užitočnú, avšak mimo nej sa cíti slobodnejší.
C. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na svojom zasadnutí 28. septembra 2021 zvolilo sudkyňu ústavného súdu ČR Katarínu Šimáčkovú za novú sudkyňu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Sudkyňa Šimáčková je za riekou Moravou významnou predstaviteľkou ústavného práva, dlhoročnou akademičkou a rešpektovanou ústavnou sudkyňou, ktorej hlas v oblasti ľudských práv je prostredníctvom jej rozhodnutí dostatočne jasne a zreteľne počuť. Jej rozhodnutia sú často novátorské a posúvajú právny status quo. Po Eliške Wagnerovej prevzala v roku 2013 na ústavnom súde ČR pomyselnú štafetu aktivistickejšieho (alebo ak chcete progresívnejšieho) prístupu k interpretácii a aplikácii práva v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd. Nám nezostáva iné než sudkyni Šimáčkovej zagratulovať ku kariérnemu posunu a jedným dychom zároveň vyjadriť ľútosť, že ústavný súd ČR stráca významného a neochvejného bojovníka za ľudské práva a slobody.