Denník N

Ako matematika ovláda naše životy (Ako som odpustil svojej matematikárke)

Nenávisť voči matematike

Na strednej škole som matematiku neznášal. Niežeby bola sama o sebe zlá, to nie. Bolo to predovšetkým učiteľkou. Matematikárka bola zároveň aj našou triednou učiteľkou, čo bola smrteľná kombinácia. Že všetko po zvyšok môjho štúdia nebude OK som zistil po tom, ako som meškal pár minút na hodinu matematiky. Meškal som, pretože som ako prvák nevedel, že v podzemí, kde sa nachádzal bufet, nebolo počuť dobre zvonenie. Keď ubudlo žiakov, zistili sme (boli sme traja), že asi už začala hodina, tak sme bežali rýchlo do triedy. Vo vnútri nás čakal vysmiata matematikárka. Trest bol vypočítať 100 príkladov do týždňa!

Keď som prišiel domov, zrútil som sa, plakal som a prosil rodičov, nech zo školy odídem. Nakoniec mi pomohli sa vzchopiť a ísť ďalej. 100 príkladov som s pomocou zvyšných spolutrestancov vypočítal (odpísali sme ich jeden od druhého; hehe, na to sú dobre takéto tresty – učia človeka byť ešte viac ,,poctivejším“). Táto matematická tortúra bola iba začiatok. Na hodiny s našou triednou som chodil so stresom v žalúdku, bývalo mi na vracanie. A nebol som sám. Keď raz prišla reč na tému, prečo je matematikárka na nás taká krutá, hoci sme jej trieda, argumentovala tým, že je to príprava na život a vysokú školu. Že keď budeme starší, pochopíme.

Od mojich múk na hodinách matematiky prešlo vyše 10 rokov, som teda staršínepochopil som. Ukončil som vysokú školu a pomaly končím doktorát. Najkrutejší, najpodlejší a najbolestivejší život som si prežil práve na strednej škole a z predikcií mojej triednej sa nič nevyplnilo. Moje podvedomie by jej po tých rokoch najradšej strelilo do tváre dosť vulgárnym spôsobom, na čo všetko bolo užitočné to jej mučenie. Nikdy som ako učiteľ nesiahol k metódam ako ona, pretože sám si dodnes pamätám tú bolesť, ktorú som si ako mladý v sebe niesol.

Mýlila sa, no aj ona bola a možno ešte je, ako my všetci, obeťou obetí… Možno jej život bol  formou pomsty, výkrikom nad nespravodlivosťou, bolesťou, ktoré si zažila. Raz mi povedala, že jej muž trpí rakovinou. Áno, niekedy aj takéto faktory v pozadí formujú naše reakcie. No jej osoba, jej osobnosť, zlostný úsmev sa pretransformovali do môjho vnímania predmetu, ktorý učila. Matematika – to je dodnes 100 príkladov ako trest, to je žalúdok v kŕčoch, podvedomý stres a plač chlapca, ktorý nepočul zvonenie…

Matematika a my

,,V dnešnej spoločnosti je matematika základnou súčasťou takmer všetkého, čo robíme.“ (s. 251)

Táto osobná spoveď mala ukázať, aké ťažké bolo pre mňa – a nielen pre mňa, ale asi pre mnohých – siahnuť po knihe o matematike. Napriek tomu som to urobil, pretože matematika je prítomná všade, formuje moje rozhodovanie, svet navôkol a nemá s mojou triednou nič spoločné (teda pokiaľ neberiem do úvahy to, že aj moja triedna sa riadila podľa jej zákonitosti :-) ) A o tom, že matematika nie je žiadny strašiak, ale dokonca aj sranda, hovorí kniha vydavateľstva Lindeni s názvom Matematika pre život: Sedem matematických princípov, ktoré formujú náš život.

Matematika je všade. Keď vytesníme hrôzostrašné spomienky na vzorce, objavíme skutočnú matematickú poéziu, prítomnú v našom každodennom svete. Matematika nám vie pomôcť v oblastiach ako je výber miesta vo vlaku,  vyrovnanie sa s epidémiou či ako reagovať pri nečakanej lekárskej diagnóze. Mňa osobne zaujala kapitola o vzťahu matematiky so súdnictvom. Súdnictvo a právny systém, ktoré sa spájajú vo väčšine z nás s objektívnosťou a spravodlivosťou (nie na Slovensku, hehe), sú, paradoxne, z hľadiska matematiky neraz mimo objektívny rámec a majú si čo vziať z matematiky.

V médiach neraz idú na pretras rôzne štatistiky. Týkajú sa napríklad predvolebných výsledkov, počtu nakazených, názorov verejnosti, de facto všetkého. Niektorí sa nimi bránia, iní ich apriori spochybňujú. Cynik by povedal, že na všetko možno nájsť nejakú štatistiku. Autor Kit Yates sa v kapitole s príznačným názvom Neverte pravde: Vyvracanie mediálnych štatistík venuje otázke presnosti a relevantnosti štatistík. Cieľom, samozrejme, nie je nahádzať všetky štatistiky do jedného vreca. Štatistika má svoje miesto, svoju váhu a zmysel, no to automaticky neznamená, že všetky štatistiky, s ktorými sa bežne stretávame na obrazovkách v tv, na sociálnych sieťach či v médiach, sú pravdivé a logické. Štatistika podobne ako ktorýkoľvek iný mediálny nástroj, sa môže ľahko stať inštrumentom moci a vplyvu formujúcim verejnú mienku. Yates píše:

,,Štatistické údaje môžu byť selektívne vybrané tak, aby prezentovali správu z určitého uhla. Ďalšie čísla sú úplne odignorované a zavádzajúce správy sa vytvárajú jednoduchým vypustením faktov. Niekedy sú nespoľahlivé samotné štúdie. Malé, nereprezentatívne alebo zaujaté vzorky spolu so zavádzajúcimi otázkami a selektívnym zaznamenávaním môžu mať za následok nespoľahlivú štatistiku.“ (s. 124)

Hoci je táto časť užitočná aj pre bežného človeka, najviac by si ju mali preštudovať tí, ktorí najviac operujú so štatistkami: publicisti, politici a vedci. Bežného človeka síce môže kapitola obohatiť, no pri jej čítaní som sa pýtal seba samého: Ako toto v praxi aplikuje bežný človek, ktorý je rád, že si nájde čas na prečítanie článku či zopár strán z knihy? Nik z nás nemá toľko času, aby sme preverovali štatistiky, ktoré sa k nám dostali. Ten čas zväčša nemajú ani tí, ktorí ich používajú, pretože tlak rýchlo niečo publikovať a zaujať stanovisko, idú na úkor kvality a pravdy.

Záver

Naše porozumenie matematiky zmenilo vývoj dejín nielen homo sapiensa, ale celej našej planéty. Využijúc matematické mechanizmy, vzorce a výpočty začali sme postupne spoznávať, ovplyvňovať a podmaňovať si svet. Matematická stopa je prítomná vo všetkom, čo dnes považujeme za samozrejmé. ,,Matematika bola a vždy bude takmer neviditeľným vláknom pretkávajúcim naše životy,“ píše Yates. Vďaka nej spoznávame nielen náš svet, ale aj vzdialené svety, kde ľudská noha ešte (našťastie!) nevkročila. Matematika však nie je len pomôckou, ale aj varovaním. Varovaním pred tým, že výpočty, ktoré sme doteraz používali vo vlastný prospech, sa môžu ľahko otočiť proti nám. Príkladom je klimatická kríza, pred ktorou nás matematika varovala v podstate už od 19. storočia.


Ak vás zaujíma téma klímy, odporúčam vám výber 12 kníh o klíme, ktoré by ste si mali prečítať (odkaz tu)


Možno vám kniha Matematika pre život pomôže zreštaurovať váš vlastný vzťah k matematike podobne ako mne. Áno, nájdete v knihe aj vzorce, tabuľky či schémy, no nik vás z nich aspoň nebude skúšať :-) . Kniha vám môže ukázať, že matematika je prítomný všade a jej vplyv môžete využiť na zjednodušenie si života, vo svoj prospech.

Knihu Matematika pre život si môžete kúpiť na Martinuse (odkaz tu)

Záverečná poznámka:

Ak máte radi knihy a rozmýšľate, čo si najbližšie prečítať, na mojom knižnom blogu nájdete rôzne knižné tipy, knižné úvahy či recenzie :-) Niektoré uvádzam nižšie:

  1. Knižná nádielka 1 (2020) odkaz tu
  2. Knižná nádielka 2 (2021) odkaz tu
  3. Knižná nádielka 3 (2021) odkaz tu
  4. Knižná nádielka 4 (2021) odkaz tu
  5. Knižná nádielka 5 (2021) odkaz tu
  6. Knižná nádielka 6 (2021) odkaz tu
  7. Knižná nádielka 7 (2021) odkaz tu
  8. Knižná nádielka 8 (2021) odkaz tu
  9. Knižná nádielka 9 (2021) odkaz tu
  10. Predstavuje Bitcoin skutočné riziko pre vlády? odkaz tu
  11. Úvaha nad jedným samurajským kódexom, odkaz tu

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľ webovej stránky Knižné univerzum, kde pravidelne upozorňujem na knižné novinky. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)