Bude Amerika rozdelená? Viceprezidentka vyzýva na jednotu
Od slávnostnych ceremónií na počesť obetí teroristických útokov 11. septembra 2001 v rámci ich 20. výročia uplynul už vyše mesiac. Veľmi ma však už vtedy zaujala ceremoniálna reč viceprezidentky Spojených štátov Kamaly Harris, ktorej slová sú, podľa môjho názoru, v dnešnej emocionálne, hodnotovo a politicky vypätej a zložitej situácii v USA aj vo svete veľmi príhodné. Myslím si, že USA prechádza vnútornou krízou, ktorá sa prejavuje nielen vo vysoko polarizovanej straníckej lokálnej aj vrcholovej politike, ale aj vo všeobecnom spolunažívaní občanov. To, ako USA túto krízu a nasledujúce roky zvládnu, bude do veľkej miery určovať povahu 21. storočia a aj medzinárodnú politiku a vzťah svetových veľmocí, najmä USA a Číny či Ruska. Preto som sa rozhodol, že zaujímavé a povzbudivé slová z časti prejavu viceprezidentky USA preložím do slovenčiny a uverejním. Kamala Harris rečnila počas ceremónie blízko Pensylvánskeho mesta Shanksville, na mieste, kde dopadlo unesené lietadlo letu United 93 po tom, čo sa jeho posádka voči únoscom vzbúrila a rozhodla sa skúsiť prevziať kontrolu nad strojom.
„Dnes sme sa zhromaždili na posvätnej zemi, na tomto mieste, ktoré bolo posvätené obetou, aby sme si uctili hrdinstvo, ktoré štyridsať cestujúcich a členov posádky prejavilo tvárou v tvár vážnemu terorizmu.“
„Dni, ktoré nasledovali po 11. septembri 2001, nám všetkým pripomenuli, že v Amerike je jednota možná. Tiež sme si pripomenuli, že jednota je v Amerike nevyhnutná. Je nevyhnutná pre našu spoločnú prosperitu, pre našu národnú bezpečnosť a pre naše postavenie vo svete. A jednotou nemám na mysli uniformitu. Tak ako sme mali rozdielne názory v roku 2001, máme rozdielne názory aj v roku 2021, avšak verím, že v Amerike je našou silnou stránkou naša rozmanitosť.“
„V tom čase nám boli pripomenuté význam a sila našej jednoty ako Američanov a fakt, že je v Amerike možná.“
„Keď teraz odídeme z tohto posvätného miesta, stále budeme so sebou nosiť bolesť zo straty, z tejto obrovskej straty, a naša budúcnosť sa bude ďalej odvíjať. Budeme čeliť novým výzvam, výzvam, ktoré sme pred 20 rokmi nemohli vidieť pričom vieme, že to, čo je pred nami, nie je isté. Nikdy to nie je isté. Nikdy nebolo. Ale viem toto: ak budeme ako Američania tvrdo pracovať, ak zostaneme v našom zámere jednotní, budeme pripravení na to, čo príde.“
„Ako všetci vieme, štyridsiati cestujúci a členovia posádky letu 93 sa nepoznali, väčšina z nich sa nepoznala, boli to rôzni ľudia z rôznych miest, boli na tom lete z rôznych dôvodov. Ale nesústredili sa na to, čo ich môže rozdeľovať, nie, zamerali sa na to, čo všetci zdieľajú … ľudskosť, ktorú zdieľame všetci.“
„V priebehu niekoľkých minút, za najstrašnejších okolností, štyridsiati odpovedali ako jeden. Bojovali za vlastný život a za záchranu životov mnohých ďalších v hlavnom meste nášho národa.“
„Po dnešku dúfam a modlím sa, aby sme aj naďalej ctili ich odvahu a presvedčenie – aby sme si ctili ich jednotu posilňovaním našich spoločných väzieb, posilňovaním našich globálnych partnerstiev a tým, že budeme vždy žiť podľa svojich najvyšších ideálov.“
„Táto práca nebude jednoduchá, pretože takou nikdy nebola a bude závisieť na nás všetkých, ktorí uveríme v to, kým sme ako národ, a bude od nás všetkých vyžadovať spoločnú prácu.“
Toľko príspevok viceprezidentky USA. Čo si myslíte, je národná jednota USA v dnešnej dobe možná?
Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.
