Na západe vznikajú nové pandemické inštitúty, ktoré sú odpoveďou na pandémiu covid-19
Pandémia ochorenia covid-19 do istej miery pretransformuje svet, naše spoločnosti, politiku, spôsob života, obchod, biznis, ale v neposlednom rade aj vedeckú a medicínsku prácu. Človek si musí uvedomiť, že jednou z príčin, prečo celá epidémia vznikla, by s vysokou pravdepodobnosťou mohol byť spôsob, akým sa staviame k prírode a spolunažívame s ňou. Je to tak bez ohľadu na to, či sa prvotná nákaza vyskytla ako prirodzená zoonóza, čiže prechod vírusu zo zvieracieho hostiteľa na človeka, alebo či išlo o únik prirodzeného alebo upraveného variantu vírusu v laboratóriu na laboratórnych pracovníkov či iných ľudí. Preto okrem väčšieho apelu na ochranu klímy či zachovanie biodiverzity by zodpovedná spoločnosť, či už na lokálnych, štátnych, medzinárodných úrovniach, verejných i súkromných, mala prijať efektívne mechanizmy na to, aby sme prírode a vede všeobecne porozumeli čo najviac a pripravili sa na ďalšie možné krízy, či už budú klimatického, zdravotného alebo iného charakteru. Ide skrátka o to, aby sme vedu a ochranu ľudstva konečne globálne dostali na úroveň 21. storočia, ktorú budeme neustále zlepšovať. Samozrejme pri dodržiavaní etických štandardov, aby nedošlo k zneužívaniu vedeckého pokroku. V tomto smere ma veľmi zaujal článok v britskom Guardian, ktorý sa venuje práve transformácii vedeckej infraštruktúry tak, aby zodpovedala najmodernejším potrebám. Preto som sa rozhodol preložiť a uverejniť ho.
Nový vedecký inštitút, ktorého cieľom je zabrániť budúcim pandémiám, mohol zachrániť tisíce životov urýchlením vývoja vakcíny, ak by existoval pred decembrom 2019, domnievajú sa jeho výskumníci.
Nový Pandemický inštitút v Liverpoole bude zahŕňať nové zariadenie, kde budú dobrovoľníci testovať nové vakcíny a liečbu za kontrolovaných podmienok.
Ak by kandidáti na vakcínu mohli byť testovaní počas prvej vlny infekcií covidu, dávky vakcín by boli pripravené mesiace skôr, uvádza profesorka Daniela Ferreira, vedúca klinických vied na Liverpoolskej škole tropickej medicíny (LSTM) a jedna z tímu nového inštitútu.
LSTM je jednou zo siedmich univerzít, nemocníc a miestnych orgánov v meste za projektom inštitútu, ktorý v pondelok spúšťa financovanie vo výške 10 miliónov libier od medicínskej skupiny Innova.
Výskum na ľuďoch sa už uskutočňuje v nemocniciach, ale Pandemický inštitút bude mať vysokoizolované zariadenie mimo nemocnice , čo tento proces urýchli.
„Tu v Liverpoole som viedla jedno z miest pre fázu 3 štúdie oxfordskej vakcíny,“ povedala Ferreira. „Dokázali sme sa prichystať veľmi rýchlo. Keď však vláda zaviedla celoštátny zákaz vychádzania, počet prípadov klesol. Očakávali sme, že výsledky štúdie vakcíny budeme mať za tri mesiace, ale trvalo to oveľa dlhšie, pretože bolo menej komunitného prenosu.“
Ak by boli zariadenia Pandemického inštitútu k dispozícii v januári 2020, prvé prototypy vakcín a antivírusové lieky mohli byť testované na účinnosť už počas prvej vlny.
Ak by boli vakcíny k dispozícii na testovanie počas prvej vlny, Ferreira sa domnieva, že mohli byť pripravené „najmenej tri mesiace“ skôr – na začiatku druhej vlny v októbri, počas ktorej zomrelo viac ako 80 000 ľudí.
„Ak použijeme kontrolovaný model, môžeme mať oveľa rýchlejšiu predstavu, či je pravdepodobné, že vakcína bude fungovať alebo nie,“ povedala Ferreira.
Keďže nové vírusy sú zvyčajne zoonotické choroby, ktoré preskakujú zo zvierat na ľudí, jedným z hlavných cieľov nového inštitútu bude vybudovanie databázy chorôb postihujúcich zvieratá a snaha zistiť, ktoré by mohli s najväčšou pravdepodobnosťou prekročiť druhovú bariéru.
„Máme najväčšiu databázu patogénov a hostiteľov na svete a informácií kde sa nachádzajú,“ povedal riaditeľ inštitútu, profesor Matthew Baylis z Liverpoolskej univerzity. „Používame to na to, aby sme uskutočňovali časť našej práce na predpovedaní – z ktorých zvierat by sa mohol objaviť ďalší koronavírus a tak ďalej.“
S 1500 druhmi netopierov je úloha obrovská. „Dúfam, že o 10 rokov budeme schopní byť oveľa presnejší, na ktoré druhy sa musíme pozerať, a skutočne sa pozrieť na niektoré z týchto druhov, aby sme potvrdili naše predpovede.
„V určitom okamihu v budúcnosti by sme mali byť schopní získať vírus a vedieť, čo je schopný urobiť. Je to veľmi ambiciózna myšlienka, ale všetko je obsiahnuté v [genetickej] sekvencii. V určitom okamihu v budúcnosti by sa našiel nový vírus a bez čakania na to, čo urobí, budeme môcť povedať: „Zdá sa, že má tieto vlastnosti, môže sa prenášať týmto spôsobom, mohlo by to spôsobiť tento typ ochorenia.“
To by zase dalo výskumníkom vakcín obrovský náskok v porovnaní so súčasnou technológiou.
Po celom svete sa zakladá niekoľko ďalších orgánov podobných Pandemickému inštitútu. Tento mesiac Svetová zdravotnícka organizácia otvorila Centrum pre pandemické a epidemické spravodajstvo v Berlíne a francúzska vláda spustila Prezode, medzinárodnú iniciatívu zameranú na zoonotické choroby, zatiaľ čo Rockefellerova nadácia vytvára Inštitút pandemickej prevencie v USA.
Baylis povedal, že očakáva silnú medzinárodnú spoluprácu a má v úmysle zriadiť tri centrá vo východnej, západnej a južnej Afrike, aby spolupracovali s miestnymi výskumníkmi.
Profesor Henry Mwandumba, výkonný riaditeľ klinického výskumného programu Malawi-Liverpool-Wellcome, povedal, že spolupráca s Pandemickým inštitútom zlepší spoluprácu Malawi a Spojeného kráľovstva.
„Myslím si, že reakcia na pandémiu by bola (s inštitútom) rýchlejšia určite v Malawi a ďalších krajinách s obmedzenými zdrojmi. Mohli sme zmobilizovať zdroje potrebné na zvládnutie pandémie a boli by zavedené systémy, ktoré pred pandémiou neexistovali.“
Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.
