Koľko nás bude stáť klimatická kríza?
Vedci sa na klimatickú krízu spojenú najmä s globálnym otepľovaním pozerajú v prevažnej miere cez empirické dáta, ktoré sú zväčša fyzikálneho charakteru, napr. nárast teploty, nárast hladiny oceánov apod. Aj vo svojich predikciách sa uchyľujú k týmto veličinám. Preto je len prínosom, keď sa klimatológovia vo svojej práci spoja napr. s ekonómami a vyhodnotia, aký dopad bude mať klimatická kríza na našu ekonomiku a globálnu trhovú spoločnosť. Mnohí ekonomickým údajom rozumejú a veria vo väčšej miere, ako keď len vidia jednoduchý údaj napr. o predikcii nárastu globálnej teploty o 1,5 °C, z ktorého len ťažko dokážu vyčítať presné implikácie pre prírodu a spoločnosť. Preto som veľmi privítal článok v britskom Guardian, ktorý o jednej takejto klimatologicko-ekonomickej štúdii informoval. Rozhodol som sa ho preložiť a uverejniť.
Spiatočný let z Veľkej Británie do New Yorku by mohol v dôsledku účinkov klimatickej krízy stáť globálnu ekonomiku v dlhodobom horizonte viac ako 3 000 dolárov.
Výskumníci skúmali ekonomické náklady klimatickej krízy a zistili, že v tomto storočí zníži globálny HDP približne o 37%, čo je viac ako dvojnásobok poklesu, ktorý ekonomika zažila počas Veľkej hospodárskej krízy.
Odhadujú, že na každú tonu emitovaného oxidu uhličitého bude globálna ekonomika do konca storočia chudobnejšia o 3 000 dolárov.
Výskum uskutočnili odborníci z Cambridge University, University College London a Imperial College London, ako aj medzinárodní partneri zo Švajčiarska, Nemecka, USA a Rakúska.
Väčšina odhadov predpokladala, že požiare, záplavy, suchá a iné vplyvy klimatickej krízy neovplyvnia hospodársky rast, ale existuje „čoraz viac dôkazov o opaku“.
„Zmena klímy spôsobuje, že škodlivé udalosti, ako je nedávna vlna horúčav v Severnej Amerike a záplavy v Európe, sú oveľa pravdepodobnejšie,“ povedal Dr. Chris Brierley z University College v Londýne. „Ak prestaneme predpokladať, že ekonomiky sa z takýchto udalostí zotavia v priebehu niekoľkých mesiacov, náklady na globálne otepľovanie vyzerajú oveľa vyššie, ako sa zvyčajne uvádzajú.
„Stále potrebujeme lepšie pochopenie toho, ako klíma mení hospodársky rast, ale aj v prítomnosti malých dlhodobých účinkov sa znižovanie emisií stáva oveľa naliehavejším.“
Ekonomický vplyv bude závisieť od toho, koľko toho budú krajiny pripravené urobiť v boji proti klimatickej kríze znížením emisií, povedal Jarmo Kikstra z Medzinárodného inštitútu pre analýzu aplikovaných systémov a Imperial College v Londýne.
Dr. James Rising z University of Delaware a London School of Economics and Political Science povedal: „Čím viac vieme o rizikách zmeny klímy, tým naliehavejšími sa stávajú opatrenia proti nej. Každý rok sme boli a sme svedkami väčšieho počtu prírodných katastrof spojených so zmenou klímy a situácia sa bude zhoršovať, kým nedosiahneme globálne čisté nulové emisie.
„Jedným z veľkých krokov vpred v tejto práci je začať zachytávať riziká prírodných katastrof alebo variabilitu klímy v odhadoch nákladov, a nie len ako priemerné zmeny teploty.“
„Zatiaľ čo klimatická variabilita veľmi nemení dlhodobý najlepší odhad vplyvov zmeny klímy, zvyšuje rozsah rizík a tieto udalosti môžu mať dlhodobé účinky.“
Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.
