Existoval Ježis Nazaretský?

Mysticizmus

Mysticizmus je názorom, že Ježiš nikdy neexistoval. Tento, medzi historikmi veľmi minoritný názor, vznikol v 19. storočí u nemeckého kritika Bruna Bauera. Karl Marx bol jedným zo žiakov Bruna Bauera a za čias komunizmu to bol prevládajúci názor – Nový Zákon je rozprávka o mužovi, ktorý nikdy neexistoval. Aký majú/mali na to názor akademici, náboženskí či ateistickí, mimo vtedajšieho východného bloku?

Bart D. Ehrman je jedným z najznámejších agnostických biblických kritikov a odmieta názor, že by Ježiš vstal z mŕtvych. Napriek tomu, vo svojej knihe Did Jesus Exist? píše: „Názor, že Ježiš existoval, je prijatý skoro každým expertom na planéte.“

John Dominic Crossan, skeptik, ktorý rovnako odmieta názor, že Ježiš vstal z mŕtvych, tiež uznáva, že Ježiš existoval. V knihe Jesus: A Revolutionary Biography píše: „To, že bol Ježiš Nazaretský ukrižovaný, je rovnako historicky isté, ako hocijaký iný kus antickej histórie.“

Napriek tomu, že skoro nikto s PhD v relevantnej oblasti, kto by mysticizmus zastával (Trent Horn: Counterfeit Christs), neučí na niektorej z hlavných severoamerických univerzít, je tento názor stále živý, hoci stráca svoj dych. Jedným z jeho zástancov je Richard Carrier, ktorý na túto tematiku napísal aj, asi jedinú, „peer-reviewed“ knihu.

Stačilo ale odkazov na autority, aké sú teda dôkazy, že Ježiš existoval a ako obstoja?

Tri historické zdroje

Prvým zdrojom je židovský historik Jozef Flávius. Tento žid sa narodil v roku 37 nášho letopočtu a zapojil sa do povstania proti Rimanom v oblasti Galiley dokiaľ jeho skupina nebola porazená a on bol nútený zmeniť stranu, tým, že hlásal, ako Boh mal cez neho oznámiť Vespanziánovi, že sa stane cisárom. Prorok či ne-prorok, to sa aj stalo a Jozef sa ocitol na cisárskom dvore, kde spisoval históriu židovských povstaní (Židovské vojny, Židovské starožitnosti, atď.) V jeho dielach nájdeme dve referencie na Krista: V jednej opisuje ukameňovanie zločinca v roku 62: „.. brata Ježiša, nazývaného Kristom, ktorý sa volal Jakub.” Čo robí túto pasáž autentickú je fakt, že sa v nej nenachádzajú typické kresťanské frázy ako „Pán“; táto fráza zapadá do kontextu, ktorý Jozef opisuje a táto pasáž sa nachádza v každej kópii Židovských starožitností. Aj kritiik Nového Zákona Robert Van Voorst potvrdzuje autenticitu tejto pasáže vo svojej knihe Jesus Outside the New Testament.

Problematickejšia je druhá, známejšia pasáž. Je dlhšia, nachádza sa v 18. knihe a sú v nej frázy, ktoré by Jozef ako vtedajší žid nepoužil („Ukázal sa živý na tretí deň“ či „Bol Kristom“). Mysticisti sa domnievajú, že celá pasáž je podvodom, pretože je zasadená mimo kontextu predošlého Jozefovho rozprávania. Lenže antickí autori nepoužívali poznámky pod čiarou a často sa „zatúlali“ do rôznych iných tém. Podľa Jamesa D. G. Dunna bola pasáž upravená kresťanmi počas storočí, ale tiež obsahuje slová, ktoré by kresťania na opisovanie Ježiša nikdy nepoužili ako „múdry muž“ či “klan,“ čo podporuje jej autenticitu. Dunn ponúka možné znenie pôvodnej Jozefovej správy vo svojej knihe Jesus Remembered.

Druhým zdrojom mimo Nového zákona sú Anály rímskeho historika Tacita. Tacitus v nich píše o veľkom požiari v Ríme za čias cisára Nera, ktorý zhodil vinu za požiar na skupinu zvanú kresťania. Píše: „Kristus, podľa ktorého sa volajú, bol zabitý Ponciom Pilátom, správcom Júdei počas vlády Tibéria.“ Táto pasáž je v každej kópii Análov a neobsahuje žiadne narážky na Ježišovu „nadpozemskosť“ či slová chvály voči jeho osobe.

Hlavným problémov mysticistov s touto pasážou je to, že Tacitus podľa nich tieto údaje iba prebral od kresťanov, ktorý tomuto mýtu už verili. Ale to je nepravdepodobné vzhľadom na to, že Tacitus mal silný odpor voči kresťanom (samotné kresťanstvo volá „podlou poverou“). Je teda nepravdepodobné, že veril informáciam od kresťanov a je pravdepodobnejšie, že tieto informácie získal od rímskych dôstojníkov či už osobne, alebo z archívov. Bart D. Ehrman potvrdzuje Tacitovu reputáciu ako spoľahlivého historika: „Tacitova správa potvrdzuje to, čo viem aj z iných zdrojov: Ježiš bol zabitý na príkaz rímskeho správcu Judei Ponciom Pilátom za vlády Tibéria.“

Posledný zdroj bude kresťanský a to konkrétne sv. Pavol. Vieme, že bol skutočnou historickou postavou, keďže máme jeho listy. Kritik môže tieto listy považovať za nespoľahlivé, lebo sú súčasťou Biblie, ktorá obsahuje zázraky. Lenže zázraky, či zmienky o nich, nájdeme aj v historických záznamoch Jozefa, Tacita či iných antických historikov. Pavlove listy pritom vieme datovať do dvadsiatych rokov po Kristovej smrti, pričom málo kto spochybňuje to, že Pavol napísal listy Rimanom či Galanťanom (o niektorých existuje polemika nad autorstvom, napr. Hebrejom). V liste Galanťanom 1:18-19 Pavol opisuje svoje stretnutie s Petrom a Jakubom, „bratom Pána“ (pozn. „brat“ môže v tejto sekcii znamenať aj príbuzný). Ak Ježiš nebol historická osoba, ako sa mohol stretnúť s jeho príbuzným?

Mysticisti namietajú, že titul „brat Pána“ bolo len označenie židovskej náboženskej skupiny. Nemáme však žiadne dôkazy o existencii takejto skupiny. Pavol napríklad v Liste Korinťanom 1:11-13 kritizuje kresťanov za vyznávanie príslušnosti k rôznym osobám (aj ku Kristovi), čím spôsobovali rozdelenie medzi kresťanmi. Je nepravdepodobné, že by Pavol Jakuba v takomto prípade pochválil, ak rovno nie hanil. Inou námietkou je to, že tento titul mal znamenať duchovnú imitáciu Krista. Na to ale opäť chýbajú historické dôkazy. Jediný historický dôkaz je existencia čínskeho fanatika v 19. storočí, ktorý sa označoval za „Ježišovho malého brata.“ Rozumnosť prirovnávania antickej Judei a Číny s odstupom skoro 1800 rokov neskôr nechám na čitateľovi.

Samotný Pavol nám ponúka fakty o Ježišovom v živote v podobe jeho narodenia (Gal. 4:4), jeho predkov (Rim. 1:3), poslednej večere (1 Kor. 11:23-26) a jeho smrti (1 Kor. 2:6-8), čo je posledným klincom do pomyselnej rakvy toho, že Pavol považoval Ježiša za legendu.

Argument ticha

Predposledným argumentom proti historickosti Ježiša býva zoznam antických autorov, ktorí Ježiša nespomínajú. Argument môže byť takíto: „Je niekoľko desiatok antických autorov, ktorí nespomínajú Ježiša. Očakávali by sme, že by o človeku, ktorý konal zázraky, bolo viac záznamov. Môžeme teda povedať, že Ježiš neexistoval.“

Najznámejším zoznamom je Rembergov, ktorý najdeme v jeho knihe z roku 1909 The Christ. Obsahuje cez 40 rôznych antických autorov, ktorý sa o Ježišovi nezmieňujú. Trent Horn vo svojom podcaste tomuto zoznamu venoval celú epizódu a keďže sa nedá v rozumnom čase prejsť celý tento zoznam, tak zhrniem jeho zistenia. Títo antickí autori buď a) spomínajú kresťanov no nie priamo Krista, b) opisujú úplne iné miesta a časové obdobia v akých žil Ježiš Kristus, c) neboli ani historikmi, ale napr. básnikmi. Tiež nevieme vylúčiť, že o Ježišovi nepísali vôbec. Vieme totižto len povedať, že sa nezachovali žiadne ich diela, kde by sa o ňom vyjadrovali, pričom sme prišli o veľké množstvo antických dokumentov.

Odporúčam celú epizódu podcastu, kde Trent Horn berie tomuto argumentu dych oveľa lepšie, ako by som to vedel spracovať ja.

Parallelomania

Film Zeitgeist označil Ježiša len za kópiu egyptského boha Hóra či Osirisa. Na internete nájdeme aj jeho prirovnania k iným pohanským bohom ako napr. Mithrovi, kde je snaha cez rôzne paralely poukázať na to, že príbeh Ježiša Krista je len kompilátom iných príbehov a teda Ježiš nikdy neexistoval.

Treba si uvedomiť, že paralely ešte neznamenajú inšpiráciu či závislosť na inom príbehu, pretože náhody sa dejú. Trent Horn dáva za príklad novelu od Edgarda Allen Poe The Narrative of Arthur Gordon Pym of  Nantucket kde skupina námorníkov na mori zje jedného zo svojich kvôli hladu. Tento príbeh, hoci napísaný 30 rokov skôr, je veľmi podobný skutočnej udalosti z roku 1884, kedy skupina ľudí na lodi Mignonette stroskotala a zjedla jedného zo svojej posádky. Čo je fascinujúce je fakt, že obidvaja ľudia, ten v príbehu aj skutočný človek, ktorý sa stal obeťou kanibalizmu, mali rovnaké mená! Rovnako ani náhodné paralely medzi kresťanstvom a pohanstvom automaticky neznamenajú, že kresťanstvo je kompilátom a je nepravdivé.

Ďalšia vec, ktorú treba mať na mysli, je to, že tieto zdanlivé kópie nie sú vôbec kópiami. Pohanský boh Mithras sa údajne narodil z panny, pričom jeho sochy ho zobrazujú vychádzajúceho dospelého zo skaly. Horus mal mať zasa, podľa filmu Zeitgeist, 12 apoštolov (niekde sa to isté spomína o Mithrovi), mal sa narodiť z panny a vstať z mŕtvych. V žiadnych historických záznamoch ale podporu na takéto tvrdenia nenájdeme. Celý debunking Zeitgeistu je možné nájsť tuto.

Pri takýchto porovnávaniach si je dobré uvedomiť, odkiaľ dané tvrdenie, že má Horus napr. 12 apoštolov, vzniklo. Je dôležité snažiť sa nájsť literatúru, ktorá dané tvrdenie podporuje, mimo internetových stránok tak, aby sme sa dopátrali k primárnym zdrojom. Často totižto zistíme, že niektoré tvrdenia sú z nespoľahlivých zdrojov, či im primárne zdroje chýbajú úplne – viac napríklad aj v hore spomínanom debunkingu Zeitgeistu.

Mytológia a história

Na rozdiel od mytologických charakterov, boli to apoštoli, na ktorých bolo kresťanstvo založené. Reálne historické postavy, ktorí za svoje presvedčenie, že Ježiš Kristus existoval a vstal z mŕtvych, boli ochotní aj zomrieť. To nutne nedokazuje, že to, čo tvrdili, je pravdivé, no ukazuje to, že tomu naozaj plne verili.

Takže, žil Ježiš Kristus? Žil a dovolím si tvrdiť, že stále žije. Ale o tom nabudúce.

Nabudúce sa pozriem na Nový Zákon ako historický zdroj.