Chlapi neklamme už tým našim ženám, stojí to peniaze!

Určite sami poznáte situácie kedy zaparkovanie pred obchodom, vstup do obchodu ba ani bezduché prechádzanie sa medzi regálmi neprinútia váš mozog k nápadom rýchleho pokrmu. Ak teda nechcete dookola konzumovať špagety s kečupom.

To však nebol nikdy môj prípad. Často sa sám divým, kde sa vo mne berú všetky tie kulinárske zručnosti. Keď už mi samému prišlo divné čumieť na jogurty viac ako minútu prišiel impulz. Rada, za ktorú by sa ani pätnásť minútový kuchár nemusel hanbiť. Uvedomil som si totiž, že rýchlosť je najlepší kuchár.

Zrazu bol teda recept na svete! Kúpim si rožky a slaninu. S úsmevom na tvári som si vyhliadol ten správny kúsok toho prerasteného tuku a vtedy sa ma milá a sympatická slečna predavačka spýtala či si niečo prosím. Nebudem tu teraz rozoberať aké je to na srdiečku hrejivé, keď sa nezadaného muža opýta z nenazdajky neznáma slečna či si niečo prosím.

Moja odpoveď bola jasná a zreteľná. Áno, slečna odrežte mi prosím tak dva centimetre z tejto (v tejto chvíli ukazujem prstom na onen kus) slaniny.

Slečna uchopila potravinu do paže, priložila k nej nôž a pre istotu sa opýtala. Toľko? A ja som sa v tom okamžiku vo vlastnom vnútri úplne pošťal od smiechu. Ale pozor! Nie na tej slečne (ona za to nemôže) ale na tom ako sme my muži dokázali geniálne a asi nadobro oklamať všetky naše ženy.

Neveríte? Prikladám aj dôkaz. Toto sú podľa nej dva centimetre :-)

Samozrejme, že som povedal, že áno toľko. Nechcel som byť ja práve ten, čo v jej očiach jej priateľovi skráti z mužnosti niekoľko vzácnych čísel. Záverom však musím dodať, že ak ste slečna náhodou slobodná a spoznáte sa v tomto článku tak vedzte, že mám v nohaviciach skoro meter kľudu.

PS: pre tých čo čakajú na recept z vyššie uvedených surovín dodám. Do ľavej ruky uchopíte rožok a do pravej slaninu. Všetko spolu dôkladne premiešame v dutine ústnej a s úsmevom a pocitom, že sme opäť raz spravili niečo pre svoje telo to pošleme do žalúdka. Dobrú chuť! /foto:ja/