Denník N

Ako ďalej budovať národný inovačný systém na Slovensku?

Štatistické testovanie hypotéz pre lepšie nastavenie odporúčaní ako skvalitniť inovačný ekosystém v menej rozvinutých regiónoch Slovenska

Informácie sa vďaka rýchlemu pokroku v technologickej oblasti stávajú pravdepodobne najdôležitejším zdrojom pre hospodársky rast v 21. storočí. Po agrárnej a priemyselnej ére sme sa ocitli v málo známom teréne znalostnej ekonomiky, najnovšie ekonomiky digitálnych platforiem, ktorá neustále premieňa samú seba a aj nás ako sociálne bytosti vo svete, pre život v ktorom sme sa adaptovali v dlhom procese biologického a kultúrneho vývoja.

Vysvetlenie procesu, ktorým dochádza k zmenám v hospodárskom systéme vyžaduje, aby sme venovali pozornosť predstavivosti a tvorivosti ľudí. V evolučnom procese sa variácia postupne premieňa adaptáciou na uniformitu. Ak sa podniky dostatočne adaptujú na stav prostredia a prežijú, môžu využiť svoju tvorivosť a na trh priniesť nové produkty alebo procesy, vložiť do systému variáciu a začať ňou nový evolučný cyklus.

Evolučná ekonómia tým vytvorila úplne dynamickú a výstižnú teóriu, ktorá dobre reflektuje povahu ekonomických systémov. Hospodárstvo sa zakladá na neúplnej sieti interakcií, vďaka ktorej má šancu vyvíjať sa. Interakcie medzi jednotlivcami vytvárajú vzťahy podľa pravidiel správania sa, inštitúcií. Vytvorenie nových pravidiel na mikro-ekonomickej úrovni sa prejavuje aj na vyššej úrovni organizácie systému.

Makro-ekonomika sa v tomto procese objavuje ako sieť vzťahov medzi rôznymi úrovňami populácií jednotlivých aktérov. Hospodárstvo a do veľkej miery aj spoločnosť, ktorá sa z evolučného prístupu pred nami rozvíja je celkom iná ako systém, ktorý sa neustále nachádza v rovnováhe, je zásadne dynamická. Pozostáva na jednej strane z populácie rozdrobených špecializovaných podnikov, ktoré dokážu prežívať vďaka úzkemu zameraniu činnosti, a na druhej strane z masívnych korporácií, ktoré sú dokonale adaptované na súčasné podmienky ekonomického prostredia.

Spätná väzba zodpovedá za hromadenie podielu na trhu. V súčasnej ekonomike digitálnych platforiem sa navyše stráca hranica medzi stranou ponuky a spotreby, trh sa vynára sieťovaním samotných spotrebiteľov medzi sebou. Evolučný proces v ekonomike možno chápať aj ako proces kolektívneho poznávania. Spoločnosť si sama vyberá v istých podmienkach preferované tovary a služby a tým súčasne riadi vývoj hospodárskeho systému. Vývoj systému priamo súvisí s jeho vnútornou variáciou.

Ak by neexistovala žiadna variácia, neexistovali by ani žiadne lepšie možnosti pre voľbu spotrebiteľov a ekonomika by sa prestala vyvíjať. Jej vývoj pokračuje iba cez nové znalosti a inovácie. Optimalizácia procesov a znižovanie cien nie je pre prežitie v evolučnom systéme postačujúce. Maximalizácia šancí na prežitie v evolučnom procese vedie cez maximalizáciu znalostí, tvorivosť a adaptáciu. Maximalizácia znalostí spočíva v zámernom zvyšovaní schopnosti reagovať na meniaci sa stav prostredia, tvorivom premýšľaní o nových riešeniach a vďaka tomu schopnosti prežiť.

Hlavnou prekážkou zaostávania rozvoja inovačného systému je nízka úroveň spolupráce medzi aktérmi, najmä podnikmi, a nie nerozvinutá infraštruktúra. Úroveň spolupráce je silná v mestách a regiónoch s vysokou intenzitou ľudského kapitálu v sektore vedy a výskumu, ktorý posúva technologickú úroveň vpred. Táto schopnosť priamo súvisí s úrovňou procesu vysokoškolského vzdelávania a súčasne s podmienkami pre rozvoj a fungovanie podnikania. Spolupráca medzi aktérmi systému je úzko prepojená s tvorbou znalostí.

Štatistické uchopenie súvislostí medzi hladinami dimenzií European Innovation Scoreboard

Historické údaje v poslednej aktualizácii z obdobia 2014 až 2021 nám umožňujú vytvoriť analýzu v podobe regresných panelových modelov, kde vždy jednu z dvanástich hladín konfrontujeme s ostatnými jedenástimi.  Okrem nich v modeli vždy ponechávame fixné efekty za jednotlivé národné hospodárstva aj roky, čo nám zabezpečuje možnosť získať kontrolu nad všetkými ostatnými nezahrnutými premennými špecifickými pre dané miesto a čas. V strede odhalenej siete vzájomných vzťahov v Grafe 1 nachádzame doménu inovatívnej produkcie, ako najdôležitejší prvok systému, ktorý jeho kondíciu drží na aktuálnej úrovni. Čím je inovačný systém úspešnejší v schopnosti organizovať vzťahy v prospech produkcie inovatívnych výrobkov, služieb alebo procesov, tým vyššie hladiny nachádzame aj vo väčšine ostatných domén systému. Ostatné sú na nich naviazané priamo alebo sprostredkovane.

Niektoré väzby medzi hladinami sú očakávané, iné sú prekvapivé a neintuitívne. Prvou a očakávanou súvislosťou je obojstranná súhra akademického výskumu s komerčne úspešným inovačným sektorom. Konkurencieschopnosť v komerčnom prostredí podľa zistení v grafe koreluje s hladinou atraktivity výskumného systému práve z obvyklého akademického hľadiska. Táto dimenzia pozostáva z intenzity spolupráce vedcov na medzinárodných publikáciách, participácii na vedeckých publikáciách, ktoré patria medzi najviac citované a z atraktivity prostredia pre zahraničných doktorandov.

Detegovaný vzťah hladín cez podnikové investície a zamestnanosť znamená, že krajiny s vysokým skóre v úspešnosti komerčnej sféry vysoko skórujú aj v úspešnosti otvoreného modelu akademického prostredia. Medzi univerzitami a podnikmi dochádza k zdieľaniu znalostného kapitálu a zdá sa, že v dátach k nemu práve na tomto mieste nachádzame podporu. Podobný vzťah ako medzi doménou komerčnej produkcie a atraktivity akademickej sféry nachádzame aj medzi univerzitami a dimenziou intelektuálneho vlastníctva.

Čím je akademický sektor otvorenejší a úspešnejší v participácii na kvalitných publikáciách, hospodárstvo krajiny a jeho aktéri tvoria a prihlasujú viac medzinárodných patentov, ochranných známok a dizajnov. Na rozdiel od intuitívnej predstavy akademického výskumu ako prameňa, z ktorého poznatky vyvierajú do prostredia a kodifikujú sa ako intelektuálne vlastníctvo – následne komercializované komerčnou sférou je realita trochu odlišná. Akademický výskum je platformou, ktorá intelektuálne vlastníctvo aj komerčný úspech priamo podporuje a nepriamo prepája, ale medzi nimi samotnými nie je priamočiara súvislosť.

Za kľúčovými prepojeniami je pravdepodobne pôda kvalitných univerzít, z ktorých prúdia poznatky jedným aj druhým smerom. To rozhodne nie je málo a predpokladá vysokú úroveň a moderný formát kooperatívneho rozvoja akademického prostredia, ktoré sa komercializácii poznatkov nebráni, ale naopak ich podporuje. Graf 1 nám naznačuje aj významnosť menej viditeľného komerčného odvetvia práva, vystavaného okolo patentovej a dizajnovej ochrany, čo sa niekedy diskutuje ako istá systémová bariéra pre skutočný pokrok v oblasti inovácií.

Komerčnými inovátormi sú malé a stredné podniky s inováciami výrobkov alebo procesov, marketingovými alebo organizačnými inováciami či malé a stredné podniky inovujúce vo vlastnej réžii. Medzi podnikové investície sa započítavajú výdavky na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore, výdavky na inovácie iné ako výskum a vývoj. Rýchlo napredujúce informačné a komunikačné technológie sú vnímané ako indikátor, že malé a stredné podniky vyvíjajú činnosti s aktuálnym technickým štandardom, bez ktorého sa typickí lídri nezaobídu. V poslednej aktualizácii European Innovation Scoreboard tvoria samostatnú doménu, ktorá súvisí s inou pridanou dimenziou environmentálnej udržateľnosti.

 

Graf 1 Korelácia hladín medzi základnými dimenziami EIS 2021

V strede štruktúry sú prepojenia malých a stredných podnikov s výkonným akademickým systémom a ľudským kapitálom. Komerčná inovačná činnosť vytvára cyklus väzieb, ktorého súčasťou sú podnikové investície, intelektuálne vlastníctvo aj tvorba pracovných príležitostí. Implementácia informačných technológií v komerčnom prostredí vedie k zvyšovaniu environmentálnej udržateľnosti produkcie.

Bez ohľadu na variáciu všetkého ostatného sú verejné výdavky na výskum a vývoj v komplementárnom vzťahu s organickým dianím, organizovaným okolo komerčného trhu. Je možné, že model ktorý v tejto podobe dizajnu zachytáva súvislosti medzi hladinami dimenzií jednoducho naznačuje, že krajiny s vysokými verejnými a rizikovými výdavkami sú tie, u ktorých verejné politiky vnímajú nízku kondíciu organického systému a vyvíjajú aktívnu snahu o jeho zlepšenie. Naopak, všade tam, kde sú výdavky na relatívne nízkej úrovni hladiny výkonnosť inovačného systému buď registrujú ako uspokojivú, alebo si možno neuvedomujú.

Podporná činnosť v podobe premietnutej do prúdiacich financií na výskum a vývoj je zjavne v negatívnej väzbe s kondíciou celku a má tendenciu ustať ak sa systém vo výkone zlepší alebo jeho zlepšenie nie je vnímané ako politicky dôležité. V interpretácii negatívnej korelácie medzi investíciami do výskumu a vývoja a prepojeným komponentom deviatich kľúčových dimenzií sa žiada explicitné uchopenie dynamiky, ktoré v sérii regresných vzťahov medzi hladinami ani nemôžeme technicky odhaliť.

Viac informácií a ďalšie pohľady na inovačný ekosystém a transformácie modelu nájdete v analýze na našom webe.

Slavomír Ondoš, senior analytik projektu SciPol

Barbora Halásová, junior analytička projektu SciPol

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.

 

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom