Denník N

Dúhová rodina Hronovcov – časť 4.

Prvý krok k druhému dieťaťu sme spravili – žiadosť bola podaná. Mesiac na to sme boli pozvaní na rozhovor na oddelenie krajského úradu pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Štyri hodiny trvajúci rozhovor o našej motivácii prijať do rodiny ďalšie dieťa a vypĺňaní desaťstránkového formulára, v ktorom sme zasa popisovali svoju minulosť, rodinu, školy, zamestnanie, vzťahy, povahu – všetko čo si o sebe viete (aj neviete) predstaviť. Táto nová úradníčka bola oveľa informovanejšia a už sa nášmu želaniu nečudovala, jednala s nami ako so štandardným párom.

Asi o mesiac sme dostali listom oficiálne pozvanie na predadopčné vzdelávanie. Je to súbor workshopov, v rámci ktorých sa dozviete informácie o deťoch, ktoré idú do náhradnej rodiny, čo treba očakávať, akým spôsobom sa vyberajú náhradní rodičia a zároveň vás psychologicky pripravujú na osvojenie. Toto trvá 50 hodín a prebieha to v intenzívnej forme v turnusoch od piatka do nedele. My sme mali toto vzdelávanie na prelome júla a augusta, čiže asi 3 mesiace po podaní žiadosti. Vraj nás zaradili tak skoro, lebo mali málo skúsených a overených párov, my sme už doma dieťa mali a boli sme spolu už asi 9 rokov. Tieto workshopy boli veľmi dobre spravené, boli zaujímavé a zúčastnila sa ich aj Agnes, lebo bolo treba aj ju pripraviť na možnosť, že k nám pribudne ďalšie dieťa. Záverom týchto seminárov bol výstupný rozhovor s uchádzačmi. Nám v tomto rozhovore bolo oznámené, že naša šanca adoptovať si dieťa sa rovná nule, že vždy dajú prednosť „tradičnej rodine“…to ma zdrvilo, nevedel som ako na to reagovať, lebo na takú vec som naozaj nebol pripravený. Ešte dnes, 4 roky po tomto rozhovore si tú vetu pamätám…

Je to ako na horskej dráhe – chvíľu vás úrady berú ako bežný manželský pár, až zabudnete, že ste pre nich v niečom iní, a potom z ničoho nič príde nečakaná rana tohto typu. A stále dookola. Treba byť veľmi odolný.

Tak ako sme čakali, prišla z krajského úradu ešte pozvánka na psychotesty a záverečný rozhovor, na ktorý sme už ale šli vybavení informáciou o našich šanciach. Psychotest mal asi 90 otázok a bol 30 rokov starý, no vyplnili sme ho a asi o týždeň neskôr nás pozvali na záverečný rozhovor. Keďže sme začali vojnu, treba ju dokončiť a tak sme šli na posledný rozhovor s pánom psychológom. Asi päťdesiatročný pán nás veľmi chválil, akí sme skvelí rodičia, že priestor pre ďalšie dieťa samozrejme máme, ale… ale sme dvaja otcovia a keďže chceme malé dieťa, naša šanca je mizivá. Ešte nám vymenoval, že keď hľadajú rodičov pre dieťa, v prvom rade chcú zosobášený pár, v druhom – no skrátim to, boli sme štvrtí v poradí. Ale do registra osvojiteľov nás zaradil, o čom nám prišiel domov aj oficiálny list.

Viac sme v tej chvíli spraviť nevedeli. Od toho momentu nám zostávalo len čakať na zázrak.

Martin Hron

Prehľad ďalších častí:
Časť 1.
Časť 2
Časť 3
Časť 5
Časť 6
Časť 7

Teraz najčítanejšie

Dúhové rodiny

Naším cieľom je podpora dúhových rodín, podpora LGBTI ľudí pri zakladaní rodiny a pri výchove detí a začlenení v spoločnosti a vyvíjanie aktivít smerujúcich k zrovnoprávneniu, zviditeľneniu a spoločenskému prijatiu dúhových rodín.