Denník N

Správne súdy a zacyklenie sa

Zásadné pripomienky k návrhu zákona o zriadení troch  správnych súdov v Trnave, Banskej Bystrici a Košiciach podali  nasledovné subjekty – Trenčiansky samosprávny kraj, Hlavné mesto SR Bratislava, Rada prokurátorov SR, Protimonopolný úrad SR, Generálna prokuratúra SR, Slovenská advokátska komora, Združenie sudcov Slovenska. Notárska komora SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Krajský súd v Prešove, Krajský súd v Košiciach, Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Žiline, Krajský súd v Trenčíne, Klub 500, Súdna rada SR.

Hromadnú pripomienku predložil Krajský súd v Bratislave (s približne  1200 podporovateľmi) a Krajský súd v Trenčíne.

Napríklad taký Krajský súd v Prešove uvádza, že vytvorenie samostatnej sústavy správnych súdov považuje za zaujímavú a potenciálne prínosnú myšlienku, ktorej realizácia by mohla viesť k vytvoreniu funkčnej sústavy správnych súdov s možnosťou špecializácie v rámci značne širokej a odborne náročnej agendy.

Zároveň však namieta, že predložený návrh zákona o zriadení správnych súdov  podľa jeho názoru naplnenie týchto požiadaviek v žiadnom prípade negarantuje, pričom jeho realizácia v navrhnutom časovom horizonte s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedie k zefektívneniu a zrýchleniu rozhodovacej činnosti v oblasti správneho súdnictva, ale skôr naopak.

Tvrdí tiež, že s ohľadom na dlhodobo neriešenú personálnu poddimenzovanosť niektorých správnych kolégií, ktorá mala za následok nakumulovanie relatívne vysokého počtu nerozhodnutých a reštančných vecí, dôjde po prechode sudcov na nové správne súdy spolu s celou nerozhodnutou agendou k výrazným rozdielom v počte nevybavených vecí medzi jednotlivými sudcami toho istého súdu.

Uvedená situácia sa môže ešte zhoršiť vo vysoko pravdepodobnom prípade, ak na novozriadené správne súdy neprejdú všetci sudcovia doterajších správnych kolégií, čo povedie k prerozdeleniu agendy medzi prechádzajúcich sudcov krajských súdov.

Navrhovaná úprava bude mať zásadný vplyv na zvýšenie nezamestnanosti v regióne zrušeného krajského súdu, ktorého zamestnanci majú právami a povinnosťami prejsť na správne súdy. Pre mnohých zamestnancov nebude nielen ekonomicky, ale najmä časovo možné denné dochádzanie do a zo zamestnania v Košiciach, keďže už v súčasnosti viacero zamestnancov do Prešova dochádza z okolitých obcí a menších miest so zlou dopravnou dostupnosťou. Uvedené bude mať za následok odchod skúsených zamestnancov, na ktorých správne súdnictvo kladie veľmi vysoké nároky na kvalitu a rýchlosť rozhodovania a ktorí už svoj odchod v prípade prechodu práv a povinností na Správny súd v Košiciach avizovali.

Krajský súd v Žiline je toho názoru, že ustanovenie § 3 ods. 4 navrhovaného zákona je v rozpore so zákonom o štátnej službe. Služobným úradom dotknutých zamestnancov je Krajský súd v Žiline s miestom výkonu práce v meste Žilina. V prípade realizovania vyššie uvedených zmien by došlo k zmene služobného úradu zamestnancov zo Žiliny na Banskú Bystricu. Takúto závažnú zmenu nemožno vykonať bez súhlasu zamestnanca. Zamestnancovi by mala byť poskytnutá služobná zmluva s časovým predstihom, aby sa mohol slobodne rozhodnúť, či reálne začne pôsobiť v štátnej službe na novom pracovisku. Navrhované ustanovenie túto problematiku nerieši a zamestnancov presúva na nové pracovisko „ex lege“ bez informácií o podstatných náležitostiach služobnej zmluvy.

Hlavné mesto SR Bratislava sa podľa obsahu pripomienok rozhodlo zabojovať o zachovanie správneho súdu v Bratislave  s odôvodnením, že najväčší počet obyvateľov má mesto Bratislava. V meste Bratislava zároveň sídli najväčšie množstvo správnych orgánov Slovenskej republiky. Primárnou zásadou je zabezpečiť čo najľahší prístup k spravodlivosti všetkým občanom SR. Pri záujme pretrhávania korupčných väzieb však nebolo zobrané do úvahy, že v konečnom dôsledku sa neúmerne navýši počet obyvateľov, ktorí budú nútení dochádzať na Správny súd do Trnavy. Takto sa neúmerne navýšia trovy právneho zastúpenia a trovy konania z dôvodu nútených výjazdov zamestnancov správnych orgánov do Trnavy, čím sa navyšujú aj cestovné náklady zamestnávateľov. Takáto situácia v konečnom dôsledku opäť zaťaží občana. Korupčné väzby a nedôvera obyvateľov v súdnictvo spočívajú v osobách sudcov, nie v obvodoch súdov.

Záverom moje krátke subjektívne zhrnutie postrehov z osobnej účasti na rozporovom konaní k prvému balíku návrhu zákonov.

Reforma justície vyžaduje nevyhnutne venovať pozornosť otázke ľudských zdrojov a personálnej poddimenzovanosti niektorých súdov resp. niektorých úsekov súdov. Čísla a tabuľky, s ktorými pani ministerka spravodlivosti operuje, nezohľadňujú to, aká je skutočná zaťaženosť toho ktorého súdu a toho ktorého sudcu. Na zistenie týchto skutočností slúžil projekt tzv. „Váženia prípadov.“ Po jeho ukončení by sme boli schopní priblížiť sa k realite.  Tento projekt však dokončený nebol.

Reforma justície, predložená pani ministerkou, je založená na investíciách do výstavby nehnuteľností a podpore analytických služieb. Nie je zameraná na podporu ľudských zdrojov v justícii (na to peniaze z Plánu obnovy čerpať nemožno – citujem poskytnuté informácie).

Pokiaľ však  dôjde k realizácii reformy justície výlučne na základe modelu výstavby  nehnuteľností, ktorých osud budú musieť sledovať všetci účastníci konania  a zamestnanci súdov ako aj sudcovia, je reálny predpoklad, že v tomto dôsledku dôjde k prehĺbeniu nedostatku odborného a administratívneho aparátu bez optimistickej vyhliadky na rýchlejší rozsudok. Takáto reforma v skutočnosti nerieši  podstatu problémov, medzi ktoré patrí dĺžka konania.

V skratke teda možné zhrnúť, že ľudia sa budú prispôsobovať budovám, a nie naopak.

V neposlednom rade by som rada zdôraznila osobný názor, že reforma justície nemôže byť len o nákupe stavebného materiálu a poklopkaní základov budúcich megamoderných kolosov.  Mala by byť predovšetkým aj o zmene nastavenia myslenia, a to aj vo vzťahu k prihliadaniu na dobre mienené rady od zahraničných autorít.

Na ostatnom zasadnutí ústavného orgánu sudcovskej legitimity zaznel argument, že pokiaľ Súdna rada SR v roku 2010-2011 odignorovala misiu zahraničnej všeobecne uznávanej súdnej kapacity  a rezolúciu Európskej asociácie sudcov, je potrebné ju odignorovať a nevypočuť aj v roku 2021.  A že keďže v roku 2010 väčšina sudcov mlčala a ozvala sa iba hŕstka, je potrebné nastaviť sudcovskému stavu zrkadlo. A teda, ak sa teraz ozývajú viacerí sudcovia, je potrebné, aby si odpykali pasivitu spred 10 rokov. Tak som pochopila vyslaný signál.

Čiže, ak tomu správne rozumiem,  cyklíme sa v minulosti, v jednom kruhu. Ani po 10 rokoch nie je ochota z tohto kruhu vystúpiť, vykročiť vpred a reformovať prístup a myslenie. To ma vskutku celkom mrzí, pretože ja samu seba považujem nielen za slovenského sudcu, ale aj za európskeho sudcu s výkonom justičnej služby na Slovensku. A pravidlá hry na točenie sa v kruhu s dovolením odmietam. Pretože takýto prístup je opakom progresu a konštruktívneho posunu.

Len na margo uvádzam, že  uvedená rezolúcia sa automaticky zasiela aj príslušným eurokomisárom EU. No a pripájam aj malé poopravenie verejne prezentovaných názorov k téme rezolúcia –  nie soft law, ale law of EU a zásada právneho štátu vyžaduje nezávislosť Súdnej rady SR. Bez nezávislej Súdnej rady totiž nie je nezávislé súdnictvo.

 

 

 

Teraz najčítanejšie