V Prešove ženy podávajú ďalej – svoje vlasy
Vďaka kamarátke Maťke som v kontakte s prešovským OZ „Podaj ďalej“, ktoré vrámci regiónu pomáha rodinám v hmotnej núdzi. Funguje systémom, na ktorý sú výzvy cez sociálne siete úplne ideálne.
Ak nebodaj ste v stave finančnej či materiálnej núdze pošlete správu adminke, ktorá vašu prosbu zverejní na nástenke. Použime príklad, akých v našich končinách nie je málo – Dobrý deň, som matka-samoživiteľka dvoch detí, z toho jedno je ťažko zdravotne postihnuté, takže s ním musím byť doma. Staršie chodí do školy, no a každý mesiac mám problém, ako prežiť. Ide zima a deti vyrástli z takmer všetkých čižiem, vetroviek a otepľovačiek. Nemáte niekto doma nejaké staršie, ktoré vaše deti už nenosia, no vyhodiť ich je škoda? Tam potom ľudia reagujú spôsobom Otepľovačky nemám, ale mám tri overaly, ktoré mal syn minulého roku raz na sebe a dnes už sa do nich nezmestí, prípadne Deti máme už veľké, ale včera sme boli s kamarátkou na káve a dohodli sme sa, že vášmu staršiemu budeme v tomto školskom roku platiť stravu v školskej jedálni.
Pred začiatkom školského roka sa ženy, mimochodom také tie „obyčajné baby“, akých aj vo vchode vášho paneláku či vo vašej ulici býva určite niekoľko, sústredili na školské potreby pre deti z konkrétnych rodín. Prečo pripomínam práve toto? Že sú to ženy „z vášho paneláku“? Lebo práve v tom je ich sila – poznajú svoje okolie a rodiny v ňom a preto aj pomoc môže byť adresná a konkrétna.
Dnes som zachytila status jednej z týchto dievčat. Bol o tom, že sa po x rokoch dala pre dobrú vec ostrihať s dobrým pocitom, že je to na dobrú vec. Zvetrila som niečo zaujímavé, tak som sa opýtala o čo ide. Odpoveď bola úžasná – také tie zimomriavky v pár slovách – ostrihala som sa, aby moje vlasy šli na parochne pre onkologické pacientky, ktoré si nemôžu dovoliť parochňu. Veď tie stoja aj viac, než 300 €.
Toto ma dostalo, tak som o projekte chcela vedieť viac. Nasmerovali ma na udalosť https://www.facebook.com/events/1224137630945058/ – o tomto teda písať nebudem, kto chce, sám si prečíta.
Mám však jednu otázku – viete si predstaviť, že by ste „vďaka“ chorobe prišli o vlasy? Ja viem, onkologického pacienta trápi milión iných, oveľa ťažších problémov, ako je „len“ strata vlasov. Lenže pravda je aj to, že my vieme svoje a … na krásnych vlasoch si zakladáme. Nevieme si predstaviť, aké je deprimujúce, keď sa v priebehu pár týždňov hlava s krásnou hrivou kvôli chemoterapií zbaví všetkých vlasov. Každé ráno si na vankúši nájsť za hrsť vlasov. No a po čase zvládať tie pohľady, ktoré šokované hovoria bez slov o ľútosti, pýtajú sa čo sa deje, v rozpakoch sa odvracajú, lebo nevedia ako reagovať … Ako vravím – onkologický pacient má kopec iných problémov. Ale prečo mu nepomôcť aspoň v tomto, možno najmenšom?
Dievčatá, moje krátke škuty by vám veľmi nepomohli, no verím, že sa nájde veľa žien, ktoré si dnes povedia „Idem do toho, zmena je život a vďaka tej mojej zmene budeme krásne dve!“
