Denník N

Vládny návrh rozpočtu pre školstvo vyvolal pobúrenie

Peniaze na školstvo a vzdelávanie sa ťažko hľadajú aj tento rok | Foto - unsplash.com
Peniaze na školstvo a vzdelávanie sa ťažko hľadajú aj tento rok | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 11. 10. 2021 – 17. 10. 2021 | Na zvyšovanie platov učiteľov to v budúcom roku zatiaľ nevyzerá • Reforma vysokých škôl môže stroskotať na odpore univerzít aj nedostatku financií • Za novú komisárku pre deti sa hlásia prvé kandidátky

Výrok týždňa

„Vysoké školy práve teraz potrebujú financie na reformy. Na investície do zavádzania nových systémov kvality, na odstraňovanie nedostatkov a zlepšovanie kvality vzdelávania tak, aby mohli čeliť zostrujúcej sa medzinárodnej konkurencii a pomôcť Slovensku vytvárať atraktívne prostredie pre mladé talenty. Znižovanie financovania verejných vysokých škôl však ohrozuje dosahovanie týchto cieľov. Preto vyzývame vládu a poslancov Národnej rady SR, aby prehodnotili krátenie rozpočtu pre verejné vysoké školy v rokoch 2021 a 2022.“ 

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
stanovisku k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu | 13. 10. 2021

 

Výber z udalostí

• Plánované výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 vyvolali v uplynulom týždni nespokojnosť. Z návrhu vyplýva, že na tieto oblasti vláda vyčlenila viac ako 4 miliardy eur, pričom 2,57 miliardy má ísť na regionálne školstvo. Suma zahŕňa aj 343 miliónov eur na rozvoj regionálneho školstva z Plánu obnovy a odolnosti. Vysoké školy by mali v roku 2022 dostať približne 924 miliónov. Na vedu a techniku vláda vyčlenila takmer 478 miliónov eur.

Zverejnený návrh rozpočtu vyvolal mnoho reakcií:

x Podľa Slovenskej komory učiteľov (SKU) vláda v návrhu úplne ignoruje školstvo a ministerstvo školstva plánuje zavádzať zmeny bez nevyhnutnej investície do ľudského kapitálu. „Rast platov pedagógov sa nielenže zastavil, ale s narastajúcou infláciou a životnými nákladmi začal klesať. Vláda, ktorá sa zaviazala k zásadným zmenám v prístupe k školstvu, sa k zamestnancom školstva zachovala horšie ako vlády, ktoré celé roky aktívne kritizovala,” konštatuje SKU.

x Nespokojnosť vyjadril aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV). „Neobsahuje žiadne zvýšenie osobných výdavkov zamestnancov v regionálnom i vysokom školstve. Ak takýto rozpočet bude prijatý Národnou radou SR, dôjde k zníženiu priemerných platov všetkých zamestnancov školstva,“ uviedli odborári a vládu vyzvali k prehodnoteniu a navýšeniu rozpočtu.

x Na to, že návrh rozpočtu na budúci rok zatiaľ nepočíta so zvyšovaním platov učiteliek a učiteľov, upozornilo aj Centrum vzdelávacích analýz (CVA).Ak rozpočet zostane v tejto podobe, bude to znamenať, že sa platy učiteliek a učiteľov nezvýšia dva roky po sebe. A to znamená, že v dôsledku inflácie by reálne platy pracovníčok a pracovníkov v školstve dokonca klesli a znížila by sa atraktivita učiteľského povolania oproti iným zamestnaniam,” sumarizuje CVA.

x Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) poukázala na to, že už rozpočet na tento rok pre vysoké školy znamenal pokles príjmov o 18,2 milióna eur. Aktuálny návrh počíta s ďalším poklesom o 27,2 milióna. „Krajiny, kam odchádza najväčšia časť našich študentov, výrazne vyššie financujú vysoké školy. Ide napríklad o Českú republiku, Veľkú Britániu či Dánsko,“ uviedol predseda SAAVŠ Robert Redhammer.

x Spoločné vyhlásenie k návrhu rozpočtu pre verejné VŠ v roku 2022 vydali Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. „Navrhovaný pokles rozpočtu pre verejné VŠ na rok 2022 (…) nevytvára podmienky pre realizáciu reforiem a ohrozuje nielen kvalitu poskytovaného vzdelávania, výskum, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť, ale už aj samotnú existenciu verejných vysokých škôl,“ konštatuje vyhlásenie.

x Univerzita Komenského (UK) má v súvislosti s plánovaným znižovaním financií pre verejné vysoké školy obavy o ich fungovanie. „Vyjadrujeme znepokojenie nad súčasnou trajektóriou vývoja verejných financií v SR, najmä so zreteľom na rast cien energií, pohonných látok, miery inflácie a výšky štátneho dlhu. Dôrazne upozorňujeme na fakt, že tieto externality majú a budú mať podstatný vplyv aj na rozpočty vysokých škôl a verejných inštitúcií vôbec,“ upozorňuje UK v stanovisku, ktoré podporila aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

• K plánovaným rozpočtovým výdavkom pre vysoké školy sa po minulotýždňovom rokovaní vlády vyjadril aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Ak chceme robiť nejakú reformu vysokých škôl, tak nemôžeme hovoriť, že budeme robiť reformu a druhou rukou zobrať finančné prostriedky,“ uviedol minister s tým, že o návrhu rozpočtu chce ešte diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).

• Ministerstvo školstva naďalej pracuje na návrhu novely vysokoškolského zákona, ktorá v nedávnej minulosti čelila kritike univerzít (napr. tutu) pre zmeny v obsadzovaní rektorských postov, fungovaní akademickej samosprávy a pre obavy z politických zásahov do vysokého školstva.

„Naďalej (však) dôrazne trváme na tom, že niektoré prvky pripravovanej novely zákona o vysokých školách ohrozujú súčasný model fungovania akademickej samosprávy verejných vysokých škôl, ktorý považujeme za funkčný a zmysluplný,“ vyjadrili sa zástupcovia UK v uplynulom týždni. „Rezort školstva na základe predložených argumentov uznal niektoré námietky zo strany vysokých škôl a aj si osvojil niektoré návrhy predložené reprezentáciami,“ reagovalo ministerstvo.

• Vysokých škôl sa týkajú aj zistenia Nadácie Zastavme korupciu (NZK) o obchodovaní so záverečnými prácami. NZK nedávno informovala o výsledkoch analýzy, podľa ktorej na Slovensku pôsobí minimálne 22 spoločností, ktoré predávajú diplomové či bakalárske práce na kľúč a spolupracujú pri tom s ľuďmi z univerzít. Téme sa nadácia venovala aj v novej časti relácie denníka SME Cez čiaru.

Nadácia v nadväznosti na svoje zistenia v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl pripravila návrh novely vysokoškolského zákona s ambíciou presadiť pokutu za obchodovanie so záverečnými prácami až do výšky 50-tisíc eur. Hrozila by tretím stranám, teda firmám a osobám, ktoré za študenta prácu napíšu, nechajú napísať alebo takúto činnosť propagujú.

Návrh plánujú predložiť do medzirezortného pripomienkového konania vo forme pripomienky k novele aktuálne pripravovanej ministerstvom. „Do zákona navrhujeme pridať nový pojem – akademický podvod, ktorý by znamenal predloženie záverečnej práce, ktorá nie je výsledkom vlastnej a samostatnej činnosti študenta,“ priblížila odborníčka v oblasti práva duševného vlastníctva Zuzana Adamová. Študentovi by za podvod hrozilo predčasné ukončenie štúdia či strata titulu.

„So ŠRVŠ aj s Nadáciou Zastavme korupciu sa zhodujeme v tom, že túto oblasť je potrebné riešiť. Je však dôležité, aby navrhnuté riešenie bolo aj v praxi realizovateľné a vykonateľné,“ reagovalo ministerstva školstva.

• Vysoké školy aj regionálne školstvo sa naďalej vysporadúvajú s výučbou počas tretej vlny pandémie.

To, ako k nej pristupujú vysoké školy, priblížil Denník N. „Výučba nemá charakter hromadných podujatí, a preto nie sme oprávnení vyžadovať od študentov doklad o očkovaní, prekonaní alebo test,“ skonštatovala Technická univerzita v Košiciach. UK v Bratislave zatiaľ funguje v hybridnom režime. Jej prorektor Radomír Masaryk uviedol, že škola zatiaľ nezaznamenala väčšie šírenie ochorenia Covid -19. „Napríklad počet študentov v karanténe na internátoch v Mlynskej doline neprekročil od začiatku semestra jednociferné číslo,” doplnil Masaryk.

Ekonomická univerzita v Bratislave sa v zimnom semestri pre pandémiu rozhodla vyučovať iba online. Denník SME priblížil, že na časť jej študentov toto rozhodnutie pôsobí negatívne. „Mne online výučba vôbec neprospieva, hlavne psychicky. Aj keď ju zvládam, mám k nej totálny odpor,“ okomentovala situáciu študentka štatistiky Patrícia Sándorová.

• Základné a stredné školy žiakov naďalej vzdelávajú prevažne prezenčne. Minister školstva Gröhling vo štvrtok informoval, že prezenčnou formou sa vzdeláva 95,1 % žiakov. Zároveň doplnil, že školy zostanú otvorené aj v tých okresoch, ktoré sa na Covid automate ocitnú v čiernej farbe. „Niekde okolo 3 % žiakov sa vzdeláva online a 1 % rozdelene, a to buď cez konzultácie cez telefón, alebo na základe pracovných listov a osobných kontaktov,“ doplnil minister.

„Uplynulý týždeň bol rekordný týždeň v rámci vykonania testov, na školách sa vykonalo 276 912 antigénových testov. Pozitivita je z nich stále nízka, je na úrovni 0,81 %,“ oznámil Gröhling a dodal, že distribúcia samotestov školám a rodičom bude pokračovať do konca roka.

• O viacerých zmenách v oblasti školstva budú na októbrovej schôdzi rokovať poslanci a poslankyne Národnej rady SR. V programe rokovania sú viaceré vládne návrhy už v druhom čítaní:

x vládny návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý v školách vytvorí pozície digitálnych koordinátorov a koordinátorov školských podporných tímov;

x vládny návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorá má zaviesť inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra a vytvoriť osobitný model experimentálneho overovania;

vládny návrh novely školského zákona, ktorý zahŕňa zmeny v systéme poradenstva a prevencie, v prijímacích konaniach na stredné školy i v oblasti druhošancového vzdelávania.

Všetky tri vládne návrhy v uplynulom týždni odobril (tu, tu tu) školský parlamentný výbor. Poslaneckému plénu odporučil prijať aj návrh koaličných poslankýň Jany Žitňanskej (Za ľudí), Márie Šofranko (OĽaNO) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré presadzujú vytvorenie podmienok pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pôde školy.

• V prvom čítaní parlament taktiež prerokuje:

x Poslanecký návrh Radovana Slobodu a Anny Zemanovej (obaja SaS) presunutý z programu minulej schôdze, ktorý má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj tzv. detským lesným klubom. Návrh v septembri kritizovali viaceré profesijné organizácie, ktoré mu vyčítali nesystémovosť a poľavenie z kvalifikačných predpokladov voči osobám vzdelávajúcim v lesných kluboch.

x Návrh skupiny poslancov, ktorí plánujú meniť zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve s cieľom upraviť financovanie súkromných a cirkevných škôl. Predkladatelia požadujú dvojaký právny režim financovania škôl v závislosti od zriaďovateľa.

„Deti nemôžu doplácať na meranie dvojakým metrom, ktoré vo financovaní mnohých druhov škôl a školských zariadení umožňuje zle a nespravodlivo nastavený systém. O tom, či dieťa každej školy dostane na svoj vlastný rozvoj rovnakú sumu peňazí, nemôžu rozhodovať obce a samosprávne kraje,“ vyjadril sa k navrhovanej zmene Daniel Masarovič, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska.

• Pripravované zmeny v školstve sa týkajú aj obsahu vzdelávania a viac či menej kriticky sa k nim prednedávnom vyjadrili viacerí odborníci a analytici (napr. tu tu). V uplynulom týždni sa k nim pridal aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak, ktorý nevidí dôvod prečo by sme nedokázali prežiť aj bez jediného štátneho vzdelávacieho programu.” Na otázku, čo sa má učiť, odpovedá: „Nech rozhodne konkurencia.”

„Ekonomických analytikov, ktorí vidia konkurenciu medzi školami ako svätý grál, by som poslal na stáž na Gemer. Keď som tam túto jar navštívil niekoľko škôl, boli vďační za to, ak ich žiakom niekto venoval mobil. Len vďaka nemu mohli byť počas pandémie v spojení s pani učiteľkami,” zareagoval na analytika politik Juraj Hipš (Spolu-OD).

• Do konca roka by mal parlament zvoliť novú komisárku alebo komisára pre deti. Záujem o tento post už prejavili poslankyňa Katarína Hatráková (OĽaNO) aj exposlankyňa za SaS Natália Blahová.

Ako pôsobenie dosluhujúcej komisárky pre deti Viery Tomanovej vnímajú odborníci a odborníčky pracujúce s deťmi alebo rodinami, priblížil Denník N. „Počas šiestich rokov, ktoré Tomanová strávila v úrade, sa premárnila šanca vybudovať úrad so špičkovými odborníkmi, zhodnotila napríklad prezidentka Koalície pre deti Slovensko Mariana Kováčová.

 

Všimli sme si

• Nadácia Orange vyhlásila pilotný ročník grantového programu Zdravá duša školy 2021/2022. Chce ním podporiť projekty prinášajúce preventívne, podporné a rozvojové programy pre pedagógov a odborných zamestnancov škôl. Materské, základné a stredné školy aj mimovládne organizácie sa so svojimi projektmi môžu hlásiť do 16. novembra. Viac informácií nájdete aj tu.

Ďalší grantový program nadácie e-Školy pre budúcnosť 2021/2022 podporí projekty zamerané na rozvoj digitálnych zručností, bezpečného a zodpovedného správania sa v online priestore. Projekty je možné posielať do 3. novembra. Viac informácií nájdete tu.

•  Nadácia ESET v sobotu udelila ocenenia ESET Science Award vedcom a vedkyniam s mimoriadnymi výsledkami. Odovzdávania cien sa zúčastnil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorn. Výnimočnou osobnosťou slovenskej vedy za rok 2021 sa stal fyzik Ján Dusza. Ocenenie v kategórii vedcov do 35 rokov získal technik Ladislav Valkovič a v kategórii výnimočného vysokoškolského pedagóga technológ Jozef Zajac.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie