Denník N

Je veda odpoveď na všetky výzvy ľudstva?

Na Slovensko v rámci podujatia ESET Science Award zavítal aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku – Kip Thorne. S jeho príchodom sa spája aj súťaž esejí na tému – „Je veda odpoveď na všetko?“, v ktorej mohli zapojení súťažiaci vyjadriť svoj názor na to, do akého výskumu by mali vlády investovať. Najlepšiu esej vyberal samotný Kip Thorne. V tomto texte vám ponúkame voľný preklad víťaznej eseje Romana Buriča, doktoranda na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV.

Je teda veda riešením na všetky výzvy ľudstva? Do akého výskumu by mali vlády investovať finančné prostriedky a prečo? Nuž, jedná sa o tri odlišné otázky. Ak si na prvú odpovieme nie, odpovedať na druhú a tretiu by nemalo zmysel. Poďme teda od začiatku.

Prvá otázka nie je vôbec jednoduchá. Od každého výskumníka by sa žiadala odpoveď: „Samozrejme, veda je odpoveď na všetky výzvy, ktorým bude ľudstvo kedy čeliť“. Takto však veda nefunguje.

Ak chceme byť striktne vedeckí, mali by sme si toto tvrdenie overiť. Preložené do jazyka moderných spoločenských vied, túto myšlienku by sme mali testovať, spochybňovať ju do najväčšej možnej miery, aby sme videli, či nakoniec aj tak prežije. Ale aj keď zlyhá, ak sa nepreukáže ako pravdivá, aké sú alternatívy? Máme sa radšej spoliehať na ideológie? Impulzy? Intuíciu?

Ak vezmeme do úvahy to, že nás veda doposiaľ udržala v zdraví a nažive, myslím, že je celkom dobrý nápad jej dať šancu. Čiže, mojou odpoveďou na otázku, či je veda odpoveďou na všetko – nemôžeme si byť na 100 percent istí. Napriek tomu by sme mali jednať tak, ako by to bola pravda. V opačnom prípade budeme vsádzať na náhodu.

Do akého výskumu by teda mali vlády investovať finančné prostriedky? V psychológii je veľmi známou teóriou Maslowova pyramída potrieb. Je za ňou jednoduchá myšlienka – existujú nižšie potreby (napríklad fyziologické potreby) a vyššie potreby (napríklad potreba uznania, či sebaaktualizácie). Podľa Maslowa je najprv potrebné uspokojiť základné potreby, bez ktorých nie je možné uspokojiť tie vyššie.

Čo je teda základnou potrebou ľudstva? Prežiť? Ak je to tak, investovať by sa malo do výskumu, ktorý zníži počet zbytočných úmrtí a ľudského utrpenia. Veda by sa tak mala sústrediť napríklad na vývoj technológií, ktoré zabránia hladomorom, či úmrtiam v rozvojových krajinách zapríčinených rôznymi infekciami.

Každá teória má svojich kritikov. Za hlavný nedostatok pyramídy potrieb sa pokladá to, že ľudia v skutočnosti môžu pracovať na uspokojení viacerých potrieb naraz. Aj keď sme hladní a unavení, môžeme sa pokúšať nadobudnúť pocit bezpečia (jedna z potrieb nad tými fyziologickými). Pre spoločnosť to platí tiež. Nemôžeme sa sústrediť iba na prežitie, ale tiež na inovácie a progres. Len tak môžeme nájsť odpovede na najdôležitejšie otázky, ktoré pred nami stoja.

Je tu však háčik. Týmto výzvam nemôžeme čeliť, pokiaľ nebudeme vedieť fungovať ako spoločnosť. A to môžeme docieliť jedine tak, že budeme investovať do výskumu spoločenských vied a snažiť sa pochopiť ľudské myslenie a správanie. Pokiaľ sa budú ľudia správať iracionálne, nebudú dôverovať vedcom a namiesto toho budú veriť konšpiračným teóriám a voliť populistov sľubujúcich modré z neba, spoločnosť nič nevyrieši a nepohne sa vpred.

Aj dnes môžeme vidieť, že ľudia sú ochotní riskovať zdravie seba a svojich blízkych tým, že odmietajú očkovanie. Niektorí radšej veria tomu, že mocní ľudia v pozadí ťahajú za nitky a snažia sa im do tela vstreknúť mikročip, ako by mali počúvať expertov, ktorí celý svoj život zasvätili pomoci ostatným a hľadaniu pravdy (a to navyše za veľmi málo peňazí).

Preto som presvedčený, že je potrebne investovať viac zdrojov do výskumu spoločenských vied. Potrebujeme porozumieť tomu, čo riadi ľudské správanie, čo ovplyvňuje naše rozhodovanie a prečo často konáme iracionálne. Akékoľvek časy sú pred nami, akékoľvek výzvy na nás čakajú, vždy im budeme musieť čeliť ako ľudia a ako jedna spoločnosť.

Originál eseje v anglickom jazyku si môžete prečítať TU.

Roman Burič

Teraz najčítanejšie